Za vyššou mierou nezrovnalostí v eurofondoch je robustný systém kontrol

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Iba minimum podozrení z podvodov pri čerpaní eurofondov na Slovensku skončí právoplatným rozsudkom. Podľa Želmíry Hybskej z kontaktného útvaru OLAF na Slovensku nie je správne na základe štatistík o nezrovnalostiach v čerpaní hovoriť, že na Slovensku je v eurofondoch najviac podvodov v EÚ.

Želmíra Hybská bola donedávna riaditeľkou odboru Centrálny kontaktný útvar pre OLAF (OCKÚ OLAF) na Úrade vlády, ktorý na Slovensku koordinuje ochranu finančných záujmov Európskej únie. 

Rozhovor vznikol 25. septembra písomnou formou. 

Podľa správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) za rok 2019 sa nezrovnalosti v eurofondoch na Slovensku v rokoch 2015 až 2019 týkali 21 percent platieb, čo je už tradične suverénne najvyššia miera nezrovnalostí v celej EÚ. Aké sú hlavné dôvody?

Správa OLAF sa zaoberá prioritne vyšetrovaniami OLAF-u za rok 2019 a slúži na prezentáciu aktivít OLAF-u.

Dôvodom vysokej miery nezrovnalostí za Slovenskú republiku je robustný systém nahlasovania nezrovnalostí na OLAF zo strany Slovenskej republiky a aktívna detekcia nezrovnalostí zo strany kontrolných orgánov SR, auditných orgánov, správnych orgánov, orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) alebo súdov. Z dôvodu zachytenia auditnej stopy je potrebné takéto nezrovnalosti včas zaevidovať v národnom systéme a následne o nich informovať OLAF. Vo väčšine prípadov však ide len o počiatočné preverovania, ktoré sú predmetom následného skúmania a prešetrovania zo strany relevantných orgánov, a teda je možné, že vznik nezrovnalosti sa v tomto konaní nepotvrdí.

Prevažná väčšina podvodných nezrovnalostí za programové obdobie 2014 až 2020, ktoré boli oznámené na OLAF, je objavených „pred platbou“, čo znamená, že ešte nedošlo k deklarovaniu výdavkov na Európsku komisiu a teda nevznikol záväzok Slovenska voči Komisii. Inak povedané, nezrovnalosť bola zistená ešte pred samotnou implementáciou projektu. Príkladom sú, napríklad, medializované výzvy na ministerstve školstva.

Dá sa na základe týchto čísel povedať, že na Slovensku je najväčšia miera podvodov v eurofondoch v celej EÚ?

Aj v kontexte vyššie uvedeného, takéto konštatovanie nie je správne. Pri podvodných nezrovnalostiach za programové obdobie 2007 až 2013 bolo zatiaľ len necelých 5 percent prípadov podozrení zo spáchania trestného činu uzatvorených s právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu, respektíve trestným rozkazom.

Slovensko má opäť suverénne najväčšiu mieru nezrovnalostí pri čerpaní eurofondov

Podľa správy OLAF sa pochybenia alebo podvody v čerpaní eurofondov a poľnohospodárskych dotácií v posledných piatich rokoch týkali takmer dvadsiatich percent peňazí vyplatených z európskeho rozpočtu.

V čom spočívajú rozdiely vo výkazoch počtu nezrovnalostí vo výročných správach OLAF a OCKÚ OLAF?

Správa OLAF sa zaoberá prioritne výsledkami interných a externých vyšetrovaní OLAF-u za relevantné obdobie a slúži na prezentáciu aktivít vykonávaných OLAF-om. Štatistika nezrovnalostí v správe OLAF pokrýva obdobie 2015 až 2019. Na druhej strane, Ročná správa o nezrovnalostiach (RSoN), ktorú každoročne vypracováva OCKÚ OLAF, obsahuje informácie o všetkých nezrovnalostiach zaevidovaných v roku 2019 do systému Európskej komisie (IMS) za SR (to znamená nezrovnalosti zistené kontrolnými, respektíve auditnými orgánmi Slovenska a Európskej komisie), ktorý slúži na evidenciu a reportovanie nezrovnalostí na Komisii. RSoN obsahuje kvantitatívne zhodnotenie nezrovnalostí za jednotlivé programové obdobia a operačné programy. RSoN slúži na porovnanie Slovenska s ostatnými štátmi EÚ, prípadne na identifikáciu problémov v oblasti nezrovnalostí.

Čo všetko spadá pod pojem nezrovnalosti? Čo znamenajú podvodné, nepodvodné hlásenia a preukázaný podvod?

V nariadení Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev je pojem „nezrovnalosť” vymedzený ako akékoľvek porušenie ustanovenia práva Spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev,

alebo rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou. Z tejto definície vychádzajú jednotlivé definície, ktoré sú zadefinované v relevantných nariadeniach Európskej komisie.

Pod pojmom podvodná nezrovnalosť sa rozumie nezrovnalosť, v rámci ktorej existuje podozrenie z podvodného správania, alebo bolo podvodné správanie aj preukázané. Konečné rozhodnutie o tom, či nezrovnalosť je v skutočnosti podvodom, prináleží príslušným orgánom daného členského štátu. To znamená, že prípad pôvodne oznámený členskými štátmi ako potenciálny podvod (podozrenie z podvodu) môžu OČTK a súdy neskôr zamietnuť (to znamená, že podvod sa nepotvrdí).

Nepodvodné nezrovnalosti sú všetky ostatné nezrovnalosti, ktoré neboli zaslané na prešetrenie OČTK.

Preukázaný podvod nastáva vtedy, keď bolo vydané konečné (právoplatné) rozhodnutie súdu vo veci, to znamená rozsudok.

Aký typ nezrovnalostí je na Slovensku najčastejší? V ktorej fáze projektov a kde vznikajú najčastejšie (na strane prijímateľa, alebo štátnych orgánov?)

V rámci početnosti alebo finančného dopadu jednoznačne dominujú hlásenia spojené s:

  • podaním žiadosti o platbu a v nej uvedenie tovaru, resp. služby, ktoré nebolo možné prefinancovať zo zdrojov EÚ (nie je možné zahrnúť do financovania);
  • porušením predpisov o verejnom obstarávaní (VO);
  • nevykonaním dostatočnej kontroly na riadiacom orgáne (RO), čo v praxi znamená, že pochybenie síce spôsobil prijímateľ, avšak RO mal vykonať také preventívne opatrenia, prípadne mal mať zavedené také kontrolné mechanizmy, ktoré by pochybenie odhalilo.

Mení sa miera nezrovnalostí v čase – napríklad medzi bývalým a súčasným programovým obdobím?

Vo všeobecnosti je trend rovnaký. Zo začiatku Programového obdobia je nezrovnalostí menej, početnosť sa zvyšuje až po akcelerácii čerpania.

 

V roku 2019 bol najväčší počet aj objem nezrovnalostí v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra (OP II). Aké sú dôvody najväčšieho počtu nezrovnalostí práve v tomto programe?

OP II je program, v ktorom ide najmä o investičné projekty realizované v obrovských objemoch. Hneď, ako vznikne podozrenie na možný podvod, eviduje sa nezrovnalosť na celý objem projektu, často v stovkách miliónov.

V prípade OP II bol najväčší počet nezrovnalostí detegovaný orgánom auditu. Dôvody veľkého počtu nezrovnalostí sú rôzne, napríklad nedostatočne vykonaná kontrola VO, opakujúcim nedostatkom bolo aj zaradenie výdavkov, ktoré nespĺňajú podmienky poskytovania podpory (napríklad DPH), a podobne.

V OP II bola hlásená nezrovnalosť v celkovej sume 321 849 053,32 EUR. O čo presne ide?

Ide o infraštruktúrny projekt, kde relevantné orgány (Národná kriminálna agentúra a Protimonopolný úrad) preverujú možné porušenie pravidiel hospodárskej súťaže. Z celkovej sumy projektu je približne iba 10 percent deklarovaných na Európsku komisiu.

Čo znamená, keď OLAF v prípade vydá členskej krajine nejaké odporúčania? Ako záväzné sú tieto odporúčania pre členské krajiny?

V zmysle článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) vypracuje OLAF po uzavretí vyšetrovania záverečnú správu, ku ktorej sa pripájajú odporúčania, či je potrebné prijať opatrenia alebo nie. Tu OLAF uvedie akékoľvek disciplinárne, správne, finančné alebo justičné opatrenie, ktoré odporúča inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram EÚ alebo príslušným orgánom dotknutých členských štátov prijať, a zároveň sa špecifikujú aj odhadované sumy, ktoré sa majú nahradiť, a vymedzí sa predbežná právna kvalifikácia zistených skutočností.

Ako už naznačuje samotný názov, ide len o odporúčanie OLAF-u, pričom v prípade príslušných orgánov dotknutých členských štátov sú tieto štáty na žiadosť OLAF-u následne povinné informovať ho o opatreniach, ktoré prijali na základe daných odporúčaní. Z uvedeného teda vyplýva nevyhnutnosť zaoberať sa zisteniami OLAF-u, uvedenými v príslušnej záverečnej správe, ako aj potreba zaujať k nim stanovisko. Z finančného hľadiska môžu byť zároveň odporúčania OLAF-u zohľadnené aj v rámci konaní týkajúcich sa možných finančných opráv, ktoré si môže EK uplatniť voči členským štátom v zmysle príslušných ustanovení nariadení EÚ.

Odborníčka na eurofondy: Nové ministerstvo je zbytočné, dôležité návrhy vznikajú bez diskusie

Hlavným problémom eurofondov už dávno nie je korupcia, ale náročný proces čerpania, hovorí KATARÍNA ROCHOVSKÁ. Prijímatelia eurofondov podľa nej často doplácajú na chyby úradov. „Ak niektorý orgán pochybil, tak má niesť právne dôsledky svojho konania ten, kto ho spôsobil, a to nie len právne, ale aj hmotné,“ dodáva odborníčka na fondy EÚ. 

V minuloročnej správe OCKÚ OLAF sa píše, že „detekcia nezrovnalostí predstavuje doposiaľ 3,46 percenta. Európsky priemer je 0,35 percenta“. Čo sú hlavné dôvody tohto rozdielu?

V praxi to znamená práve to, že SR je v detekcii aktívnejšia ako ostatné členské krajiny.

V čom spočíva činnosť OCKÚ OLAF pri monitorovaní nezrovnalostí v eurofondoch na Slovensku?

OCKÚ OLAF je v zmysle relevantných ustanovení právnych predpisov orgánom zabezpečujúcim ochranu finančných záujmov. OCKÚ OLAF vykonáva funkciu takzvaného AFCOS-u (koordinačný útvar pre boj proti podvodom/Anti-Fraud Coordination Service) v súlade s článkom 3 ods. 4 nariadenia č. 883/2013 s cieľom uľahčiť účinnú spoluprácu a výmenu informácií (vrátane informácií operatívnej povahy) s OLAF-om. V oblasti nezrovnalostí sa zaoberá:

  • evidenciou nezrovnalostí do systému IMS;
  • metodickým usmerňovaním inštitúcií, ktoré nahlasujú nezrovnalosti priamo do IMS;
  • komunikáciou a usmerňovaním RO v súvislosti so správnou evidenciou nezrovnalostí do národného systému, ktorý slúži následne na evidenciu nezrovnalostí do IMS;
  • vykonávaním analýz v oblasti nezrovnalostí hlásených na OLAF;
  • každoročným vypracovávaním Ročnej správy o nezrovnalostiach;
  • vedením Pracovnej skupiny pre nezrovnalosti, ktorá slúži ako platforma pre výmenu informácií v oblasti nezrovnalostí;
  • výkonom kontrol kvality a úplnosti dát, to znamená opravou evidencie a komunikáciou s Riadiacim orgánom;
  • sledovaním celého cyklu nezrovnalosti s dôrazom na uzatvorenie otvorených prípadov v prostredí IMS.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8