Zakladateľ GA Drilling: Investície z verejných peňazí mobilizujú súkromných investorov

Vrtná konštrukcia s plazma technológiou GA Drilling. [GA Drilling]

Slovenská spoločnosť, ktorá vyvíja unikátnu technológiu pre geotermálnu energiu, si okrem súkromných investorov zabezpečila investície aj z nenávratnej finančnej pomoci EÚ. Podľa výkonného riaditeľa IGORA KOČIŠA existuje synergia medzi záujmami Slovak Investment Holding, ktorý cieli na udržateľnosť regiónov, a GA Drilling, sústredenej na energetiku, čisté technológie a „schopnosť úspešne priniesť geotermiu na trh”.

Igor Kočiš je zakladateľom a výkonným riaditeľom spoločnosti GA Drilling, ktorej sa podarilo zabezpečiť si investíciu aj zo Slovak Investment Holding (SIH). Ten ako štátna akciová spoločnosť spravuje na Slovensku európske finančné nástroje založené na návratnej finančnej pomoci. 

V rozhovore s ním sa dozviete:

  • akú technológiu vyvíja GA Drilling,
  • v čom spočíva jej inovatívnosť a ako ďaleko je od zavedenia do praxe,
  • aký druh investícií firma už má a aké hľadá,
  • aké rozdiely vníma firma medzi súkromnými a verejnými investíciami,
  • ako sa investície vo firme zhodnocujú.

 

V čom spočíva špecifickosť technológie GA Drilling a v ktorej časti procesu geotermálnych projektov ju možno využiť?

Ekosystém geotermálnych elektrární stojí na troch zložkách. Prvá je projektová firma, ktorá okrem samotné projektu zabezpečuje aj dokumenty a povolenia k nemu. Druhá je finančná, ktorá obstaráva súkromných investorov a prípadné podporné mechanizmy. Tretia, najnáročnejšia, sa zameriava na samotné vrty.

Keď sa po prieskume ukáže, že pod povrchom je to, čo očakávame, tak sa realizuje počet a hĺbka vrtov stanovených v projekte. My sa zameriavame práve na tretiu zložku. Hľadáme prevratné riešenie, vďaka ktorému dokážeme vŕtať do hĺbky lacnejšie a efektívnejšie. Aktuálne sme vo fáze vývoja a testovania novej technológie.

Tvrdé horniny teda projekty predražujú. Vaša technológia sa ale cez ne prevŕta?

Problém je, že na celom európskom kontinente idú vrty pre geotermálne elektrárne obvykle do troch kilometrov, výnimočne v Maďarsku a na Panónskej nížine do štyroch a do piatich kilometrov. Potom narazia na tvrdšie horniny pri vysokých tlakoch aj teplotách, ktoré ich spomalia alebo zastavia. V tejto hĺbke je teplota asi 150 až 170 stupňov Celzia, no kým sa dostane na povrch, zníži sa na asi 130 stupňov, z čoho sa už efektívna elektrina vyrobiť nedá. Aj preto nie sú elektrárne z týchto zdrojov dostatočne výnosné.

Tu prichádza na scénu naša technológia, ktorá dokáže vŕtať aj cez tvrdý kameň. Prostredie je stabilnejšie a neprepadáva sa, pričom môžeme vŕtať oveľa hlbšie. Takže náš slogan o tom, že „odomykáme geotermálny potenciál“ je trefný, pretože cez kameň sa doteraz nikto v takej hĺbke cenovo efektívne neprevŕtal.

Aké sú výhody finančných nástrojov a ako ich využíva Slovensko (INFOGRAFIKA)

Slovensko v súčasnom programovom období čerpá eurofondy aj cez finančné nástroje. Na finančnú pomoc, ktorú prijímateľ musí štátu vrátiť, sa vyčlenila viac ako miliarda eur, čo je zhruba sedem percent zo národnej eurofondovej alokácie.

Únia v súčasnosti vo veľkom investuje do zelenej energie, najmä veternej a solárnej. Kedy podľa vás príde čas aj na geotermál?

Spolupráca súkromného a verejného sektora pri solárnej a veternej energii zabezpečila rozvoj trhu. Existuje veľké množstvo dodávateľov, dobre funguje výskum a vývoj ako aj inovácie. Za posledné desaťročia sa energia zo slnka a vetra natoľko rozšírila, že výrazne klesla jej cena.

V súčasnosti európske krajiny preto ustupujú od garantovaných výkupných cien, a preto sú tieto energie už konkurencieschopné. Geotermál na tento bod stále čaká. Ak bude na trhu veľa hráčov, cena geotermálnych projektov klesne a mestá nebudú mať problém dať si takúto elektráreň postaviť.

Ide len o riešenia na úrovni mesta alebo aj o tepelné čerpadlá pre rodinné domy?

Na Islande začali s malou geotermálnou elektrárňou, ktorá produkovala pár megawattov a postupným rozširovaním vrtov v okolí sú dnes na sto megawattoch. Nerozprávame sa teda o tepelných čerpadlách pre rodinné domy alebo o vykurovaní malej štvrte. Na Islande dosiahli kapacity porovnateľné s blokmi jadrových elektrární.

Našim cieľom nie je vŕtať zaužívanými technológiami, ale prísť s takými, ktoré sú efektívne pre hĺbkové vŕtanie v našich podmienkach, aby sa dosiahla takzvaná škála pre veľké nasadenie.

Bude Plasmabit, teda vaša technológia, skutočne fungovať? Máte to už odskúšané?

Máme ho odskúšaný, ale aby sme mohli povedať, že všetko bude v praxi fungovať, musíme prejsť cez fázu testovania v reálnom vrte a v reálnej prevádzke.

Technológiu máme overenú partnermi, ktorí dokonca hovoria, že ide o niekoľkokrát rýchlejší spôsob ako sú tie konvenčné. Teraz ale riešime prepojenie s existujúcimi vrtnými súpravami a prenosovými systémami, čiže akúsi inžiniersku fázu, ktorá nie je vôbec jednoduchá. Nie je to už ale oblasť výskumného rizika. Keď to zvládneme zaviesť do praxe, budeme pripravení na realizáciu ďalších projektov.

Geotermálna energia môže pomôcť Slovensku odstrihnúť sa od ruského plynu  

Geotermálna energie je nedocenená – a to sa musí pre vojnu na Ukrajine zmeniť, povedala komisárka pre energetiku Kadri Simson. Naštartovať jej rozvoj by mal nový plán EÚ, podľa ktorého má polovica tepla a chladu do roku 2030 pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Slovenská vláda to „dôrazne odmieta“.

Akých investorov zatiaľ máte?

Poslednú investíciu sme získali od spoločnosti Nabors, čo je najväčšia vrtná spoločnosť na svete. Je pre nás jednoznačne cestou na trh s masovým rozšírením našich produktov. Ďalší príklad je skupina MOL, ktorá je v strednej Európe najsilnejšia a v regióne má ambície v oblasti geotermálnej energie. Vo vŕtaní má veľkú expertízu.

No na to, aby mohla fungovať celá firma, potrebujeme financovať ľudí, ktorí na vývoji pracujú, a rovnako hradiť náklady spojené s vývojom a testovaním. Každý jeden test stojí nemalé prostriedky, pričom sme tých testov do dnešného dňa vykonali už takmer dvetisíc. V prvých fázach je preto dôležité spolufinancovanie rizikového kapitálu. Podpora súkromných investorov, špecificky v strednej Európe, má navyše svoje limity, ktoré boli umocnené pandémiou.

GA Drilling získala aj investíciu z európskych peňazí, a to prostredníctvom Slovak Investment Holding (SIH). V ktorej oblasti rozvoja poslúžila ich investícia?

Podpora zo strany Slovak Investment Holding bola pre nás dôležitá ako na začiatku, tak aj v čase pandémie, kedy nám pomohli prežiť. Vďaka tomu sme uzavreli strategické zmluvy s globálnymi lídrami, čo by bolo z praktických dôvodov pred rokom nemožné.

Čím GA Drilling najviac oslovil SIH?

SIH vie, že je takzvaný match funding, čo znamená, že sa pripája k predchádzajúcim investorom a sami zásadné zmeny v smerovaní alebo rozhodnutiach firmy neprinášajú. Naopak, vyberajú si firmy, ktoré sú kvalitné a majú už isté investičné a partnerské zabezpečenie. Ak niečo také vzniká, tak sa k tomu vedia pridať a podporiť to, čo bolo extrémne dôležité aj v našom prípade.

Je rozdiel medzi súkromným a štátnym investorom s ohľadom na ich požiadavky?

Granty sú byrokraticky náročné a firmy to často odradí. Slovak Investment Holding je zlatá stredná cesta, hoci sú tam regulácie naviac, správa sa veľmi obdobne ako súkromní investori. Taktiež pôsobia v dozornej rade, kde rovnako ako aj iní investori prezentujú svoje záujmy. Ich primárnou motiváciou sú však záujmy Slovenska a udržateľnosť regiónov. My sa sústredíme na energetiku a čisté technológie a schopnosť úspešne priniesť geotermiu na trh.

Neodrádza štátny investor súkromných?

Práve naopak, verejné peniaze mobilizujú súkromných investorov, aby sa do projektu zapojili. Verejný kapitál dokáže znížiť technologické riziká, ktoré si do nejakej miery projekty nesú, ale aj riziká ako pandémia či vojna, ktoré nevieme predpokladať. Keď súkromný investor vidí potenciál vyššieho rastu a schopnosti firmy realizovať plány s menším rizikom, skôr sa do projektu zapojí.

Diskusia | Finančné nástroje v eurofondoch: Skúsenosti a príležitosti

Inovatívne finančné nástroje chce Slovensko využiť aj pri novej generácii európskej podpory. Cieľom diskusie je na základe doterajších skúseností pomenovať silné a slabé miesta takéhoto spôsobu implementácie eurofondov a poučenia pre ďalšie programové obdobie.

Dá sa vyčísliť, ako sa doteraz investícia zo SIH-u vo firme zhodnotila?

Investícia zo SIH-u nie je likvidná, ale zhodnotila sa o niekoľko nižších desiatok percent. Na základe peňazí, ktoré investovali, sa navýšila aj základná valuácia firmy, podľa ktorej už investoval najnovší investor, firma Nabors.

V roku 2024 by ste chceli začať s prvými komerčnými projektmi. Aké investície budete v najbližších mesiacoch či rokoch potrebovať?

Potrebujeme dokončiť Plasmabit, teda našu technológiu, ktorú budeme ďalej testovať. Pilotné testovanie nám do veľkej miery bude zabezpečovať firma Nabors. Úplne zásadné budú potom investície do samotného pilotného projektu. Momentálne debatujeme s niektorými operátormi alebo energetickými firmami, od ktorých síce neočakávame veľkú pridanú hodnotu po technologickej stránke, ale práve v projektovej oblasti.

Dlhodobé vzťahy si budujeme napríklad s firmami na Blízkom Východe, pre ktoré je v rámci energetickej transformácie najvhodnejší a najčistejší práve geotermálny trh. Keďže tieto spoločnosti rozumejú vŕtaniu, transformácia časti ich aktivít do geotermálnej energie im pomôže odkloniť sa od fosílnych palív. Je to dôležité aj preto, že sa potom nemusíme roky trápiť budovaním vrtných súprav, ale vieme využiť tie, ktoré majú existujúce platformy a následne na nich vieme paralelne realizovať viac projektov. Práve to teraz potrebujeme zabezpečiť aj po finančnej stránke.

Partner