Zakladateľ startupu s receptom na zdravšiu pôdu: Vieme nahradiť 70 percent umelých hnojív

Ilustračný obrázok. [Archiv/Nitroterra Technology]

Slovenský startup Nitroterra Technology ukazuje, ako sa dá v poľnohospodárstve znížiť používanie syntetických hnojív, o čo sa v najbližších rokoch bude snažiť EÚ. Ich technológia je založená na bakteriálnych hnojivách, ktoré podľa zakladateľa spoločnosti RADOSLAVA BONKA pomôžu rozpočtom fariem aj prírode. „Pri starých cenách hnojív nám v tejto kombinácii hnojív vyšli úspory 50 až 120 eur na hektár, pričom pri aktuálnych cenách hnojív si túto sumu môžeme vynásobiť tromi,“ vysvetľuje.

Radoslav Bonk je predsedom predstavenstva spoločnosti Nitroterra Technology. Ide o startup, ktorý vyvíja technológiu, ktorá by farmám umožnila syntetické hnojivá nahrádzať bakteriálnymi bio-hnojivami.

Jedným z cieľov potravinovej stratégie EÚ Z farmy na stôl je znížiť používanie syntetických hnojív o štvrtinu do roku 2030. Ich nadmerné používanie má negatívny vplyvy na zdravie a kvalitu pôdy, znečisťuje podzemné vody a skleníkovými plynmi výrazne zaťažuje klímu.

Podľa Radoslava Bonka môžu byť riešením týchto problémov bakteriálne hnojivá, na ktorých je založená technológia spoločnosti Nitroterra Technology. Tá si to postupne potvrdzuje praktickými testami na niekoľkých vybraných farmách. Výskum ich predpokladom dáva za pravdu.

Ako vysvetľuje v rozhovore, na jednom hektári sa nahradením syntetických hnojív bakteriálnymi dajú podzemné vody ochrániť od desiatok kilogramov dusíka a klíma od stoviek kilogramov ekvivalentu oxidu uhličitého.

„Často sa operuje s tým, že syntetické hnojivá sú nevyhnutné, aby sme zabránili hladomoru alebo aby sme neprišli o sebestačnosť výroby potravín, no tento argument je dávno prekonaný. V dobe globalizácie sa chápe potravinová sebestačnosť už inak,“ hovorí o pretekoch za zvyšovaním hektárových výnosov nielen v slovenskom poľnohospodárstve.

V rozhovore sa dočítate:

  • Čo je to zdravá pôda prečo je pre ňu dôležitý pôdny mikrobióm,
  • či je slovenská pôda v dorob zdravotnom stave,
  • prečo syntetické hnojivá škodia pôde,
  • ako vie s týmto problémom pomôcť technológia startupu Nitroterra,
  • aký vplyv má táto technológia na ekonomiku a ekológiu farmy,
  • ako spoločnosť financuje vývoj tejto technológie,
  • ako je to na Slovensku v investíciami do poľnohospodárskych inovácií.

Európska komisia minulý rok predstavila Stratégiu pre pôdu do roku 2030. Cieľom Komisie je predstaviť novú legislatívu pre pôdu, ktorá zatiaľ v zjednotenej podobe na úrovni Únie neexistuje. Konkrétne má pripraviť zákon na ochranu zdravia pôdy. Ako si vy predstavujete zdravú pôdu?

V zdravej pôde by mala byť dynamická rovnováha medzi anorganickými časťami, organickými substrátmi a mikrobiómom, ktorý je tvorený baktériami, hubami a inými pôdnymi mikroorganizmami. Mikrobióm je kľúčový pre zdravie pôdy a ak sa jeho kvalita degraduje, pôda pozostáva iba z vrstiev substrátov neživých častí. To obmedzuje nielen jej produkčnú funkciu, ale aj environmentálne funkcie ako schopnosť zadržiavať vodu či uskladňovať uhlík.

V akom stave je v tomto ohľade slovenská pôda?

Priestorovo sa to ťažko určuje, vieme to povedať iba koncepčne. K degradácii mikrobiómu dochádza v lokalitách a parcelách, ktoré sú dlhodobo poľnohospodársky intenzívne využívané a sú na nich dlhodobo aplikované syntetické minerálne hnojivá. To spúšťa ďalší degradačný mechanizmus ako stratu štruktúry pôdy, keď pôda stráca svoju schopnosť brániť sa veternej a vodnej erózii a rýchlejšie sa z nej odnáša humusový podiel, ktorý je v horizonte našich životov neobnoviteľný.

Pôda tiež stráca schopnosť zadržiavať vlahu a dodávať ju rastlinám počas suchých období. V tomto ohľade sa ako najviac poškodené ukazuje zdravie pôdy na Podunajskej nížine a na Východoslovenskej nížine.

Má na degradačné mechanizmy väčší vplyv nadmerné používanie syntetických hnojív alebo nesprávne postupy ich aplikácie?

Ako množstvo syntetických minerálnych hnojív a dĺžka ich aplikácie na pôdu, tak aj ťažká technika, ktorá sa pri aplikácii používa. Nadmerné využívanie syntetických hnojív „vypína“ fungovanie mikrobiómu v pôde. To znamená, že akonáhle sa v pôde nachádzajú zdroje dusíka, ktoré sú z minerálnych hnojív, rastlina ich využíva prednostne a prestáva si budovať metabiózu či symbiózu s pôdnym mikrobiómom.

V procese symbiózy dodávajú rastliny baktériám cukry a oni im naopak dodajú dusík, vďaka čomu môžu rásť. Keď baktérie prestanú metabolizovať, nebudú držať pokope častice v pôde. Tá sa následne začne rozpadávať a to aj pri slabých dažďoch, ktoré nemajú eróznu intenzitu.

Druhým efektom je, že baktérie nedržia pokope ílovité častice v pôde. Tie sa gravitačne splavujú v pôdnom horizonte a vytvárajú zhutnený horizont, ktorý je nepriepustný pre vodu. Takže v čase sucha má pôda menšie zásoby vody, ktoré dokáže dodávať rastlinám. K zhutňovaniu pôdy prispievajú aj ťažké mechanizmy.

Používajú slovenskí poľnohospodári hnojivá nesprávne?

Nemyslím si, že ich používajú nesprávne, no minimálne polovica z použitého množstva sa počas vegetačného obdobia nedostane k plodine, pretože skončí v podzemnej vode.  Agronómovia majú dlhoročné skúsenosti s ich používaním, ale fariem, ktoré využívajú organické hnojivá a hnojivá na princípe baktérií, je menšina a ich potenciál je zatiaľ v reálnom poľnohospodárstve na Slovensku nevyužitý.

Prečo Únia potrebuje spoločný zákon na ochranu pôdy

Zhoršujúci sa stav pôdy stojí EÚ miliardy eur. Podľa viacerých európskych inštitúcií tento trend EÚ nezvráti, ak sa nedohodne na jednotných pravidlách ochrany pôdy. Únia sa v minulosti pokúšala prijať smernicu pre pôdu, no pre odpor niektorých členských štátov je pôda na rozdiel od vody a ovzdušia stále bez právnej ochrany EÚ. 

Je bežné, že sa používajú hnojivá viac, ako je to nevyhnutné?

Áno. Rastlina dokáže využiť menej ako polovicu z aplikovaných dusíkatých hnojív a zvyšok sa odplaví do podzemnej vody. Zatiaľ čo bakteriálne hnojivá vyrábajú a poskytujú rastline dusík počas celého roka.

Prečo poľnohospodári nadužívajú hnojivá? Keď sa dnes pozrieme na ceny hnojív, tak to ani ekonomicky nedáva zmysel.

Myslím si, že je to z obavy, že bez ich použitia nedosiahnu očakávaný hektárový výnos. Tento prístup pramení zo spôsobu, akým boli hnojivá používané v minulosti. Keďže ceny základných hnojív typu liadok, močovina či NPK (univerzálne hnojivo dodávajúce dusík, fosfor a draslík, pozn. red.) sa od roku 2020 zvýšili skoro trojnásobne, je iba otázkou času, kedy poľnohospodári prejdú na ekonomicky výhodnejšie hnojivá, aby nestratili hektárové výnosy a zároveň aby získali aj iný ďalší pozitívny efekt a to obnovu zdravia pôdy, hlavne čo sa týka jej štruktúry a zdravého pôdneho mikrobiómu. Takou alternatívou môžu byť bakteriálne hnojivá.

Dá sa povedať, ktoré hnojivá majú najväčší vplyv na mikrobióm?

Všetky hnojivá, ktoré dodávajú rastline dusík v syntetickej forme, pretože ten je pre rastlinu okamžite prístupný, čo je pre ňu energeticky výhodnejšie. Problém ale je, že týmto princípom si nevytvára väzbu s baktériami a tie nemajú zdroje na svoj život.

Ako vie s týmito problémami farmárom pomôcť vaša technológia?

Alternatívou k dusíkatým hnojivám sú organické hnojivá na princípe pôdnych baktérií, ktoré vyrába naša spoločnosť spolu s technológiou na ich výrobu. Sústreďujeme sa na výrobu produkčnej linky, ktorá je investične aj prevádzkovo nenáročná, je mobilná a umožňuje vyrábať bakteriálne hnojivá priamo na mieste ich spotreby. Tým sa minimalizujú distribučné náklady a teda aj uhlíková stopa.

Nad technológiou máme vystavanú analytickú dátovú platformu. Na základe mikrobiálnych pôdnych analýz dokážeme zistiť, čo v pôde chýba a konkrétne zacieliť bakteriálnu zmes, ktorá sa hodí pre danú pôdu, podnebie a environmentálne podmienky.

Takže v praxi príde za vami poľnohospodár s požiadavkou na analýzu svojej pôdy a vy si zoberiete vzorku a z nej viete zistiť, aké živiny pôde chýbajú?

Po odobratí vzoriek robíme štandardnú agrochemickú analýzu a mikrobiálnu analýzu, pri ktorej využívame vlastné postupy. Agrochemická analýza je všeobecne známa, skúma živiny, pH či obsah humusu v pôde. Na základe mikrobiálnej analýzy vieme okrem toho, či sa v pôde nachádza primeraná rozmanitosť mikrobiálnych spoločenstiev, povedať aj to, v akom sú stave a či ich aktivita nie je potlačená.

Kľúčové je, že dokážeme pôde priradiť určitú numerickú hodnotu, ktorou vieme vyjadriť stav jej zdravia. Je dôležité sledovať, ako sa hodnoty menia zo sezóny na sezónu, a tiež porovnávať ich v lokalitách s rovnakými prírodnými podmienkami, ale zároveň rôznymi postupmi aplikácie hnojív. Súčasne vieme pôde priradiť bonitu z pohľadu mikrobiologického zdravia. To je veľmi dôležité, pretože mikrobiómu sa nevenuje dostatočná pozornosť na úrovni štátu, no ani u pestovateľov.

Čo nasleduje po takejto analýze?

Ďalším krokom je vyhodnotenie analýzy a vytvorenie „receptu“ na bakteriálnu zmes, ktorú si s pomocou našej technológie môže pestovateľ vyrobiť. Bakteriálne hnojivo pozostáva vždy z rôznych druhov baktérií. My vieme, aké majú účinky – niektoré dodávajú do pôdy rastlinou využiteľný dusík, iné dokážu uvoľňovať nedostupný fosfor, ďalšie zase rozkladajú rastlinné zvyšky.

Takže pestovateľ si zakúpi produkčnú linku a ďalej si už neobmedzene dokáže sám vyrábať bakteriálne hnojivá.

To je naším primárnym zámerom. Cielime na farmy od istej veľkosti a existujúcich výrobcov organických a syntetických hnojív. Produkčná jednotka na výrobu bakteriálnych zmesí sa môže prevádzkovať na väčšej farme alebo skupine fariem. My farmárom dodáme zárodočné baktérie, produkčnú linku a prípadne analýzu jednotlivých lokalít, ale samotný proces fermentácie prebieha u farmárov alebo výrobcov hnojív.

V diskusii o obmedzení syntetických hnojív poľnohospodári často argumentujú tým, že by im to mohlo znížiť produkciu, výnosy a v globálnom meradle ohroziť potravinovú bezpečnosť. Aký dopad na ekonomiku fariem by mal prechod k bakteriálnym hnojivám?

Počas dvoch sezón sme vo viacerých lokalitách zisťovali, koľko syntetických hnojív sa dá ušetriť tým, že sa nahradia bakteriálnymi. Skúmali sme, aký to má vplyv na hektárový výnos a logistiku farmárskych procesov, a merali sme aj ekologický prínos tohto prechodu.

Testy sme robili na rôznych plodinách ako kukurica, cukrová repa, jačmeň či slnečnica. A naše výsledky, ale aj výsledky od iných výrobcov ukázali, že bakteriálne hnojivá sú efektívnou náhradou syntetických hnojív a pri niektorých plodinách až do výšky 70 percent. Oproti konvenčnému hnojeniu by poľnohospodári tak mohli používať iba 30 percent syntetických hnojív.

Pri takejto kombinácii nedochádzalo k poklesu hektárových výnosov, naopak, v porovnaní s kontrolnou parcelou boli vyššie. Pri starých cenách hnojív z roku 2020 nám v tejto kombinácii hnojív vyšli úspory 50 až 120 eur na hektár, pričom pri aktuálnych cenách hnojív si túto sumu môžeme vynásobiť tromi. Viaceré farmy mali záujem v testoch pokračovať, no tento rok sa tomu nebudeme venovať, pretože sa sústredíme na dokončenie testov našej technológie.

Od čoho závisí, koľko percent syntetických hnojív viete nahradiť bakteriálnymi?

Závisí to od environmentálnych podmienok a od konkrétnej plodiny. Počas testovania sme postupne znižovali pomer syntetických hnojív až na nulu a pozorovali sme, ako sa daná plodina správa. Následne sme hodnotili zdravie pôdy a sledovali hektárové výnosy. Výsledky zatiaľ nemôžeme zovšeobecniť, ale napríklad pri kukurici sa ukazuje, že jej postačuje iba 30 percent syntetických hnojív. Dve sezóny však nestačia na všeobecné závery, optimálne prechodové obdobie je tri až päť sezón.

Hovorili ste, že pozorujete aj ekologický prínos vašej technológie. Ako ho meriate?

Meriame objem syntetických hnojív, ktorým sa zabráni, aby presiakli do podzemnej vody. Hoci je to nežiadúce, je všeobecne známe, že asi polovica hnojív sa takto vyplaví a stáva sa nedostupnými pre rastlinu. Druhým parametrom je objem ušetreného oxidu dusičitého, ktorý by sa inak dostal do atmosféry, kde pôsobí ako superaktívny skleníkový plyn. To následne prepočítavame na ekvivalenty oxidu uhličitého, čo sa dá premietnuť na počet automobilov, ktoré sú ušetrené. Sú to však výsledky zaujímavejšie pre verejnosť ako pre farmárov.

A aké sú výsledky?

Pri modelovej farme na v povodí rieky Bebrava, kde sme v roku 2020 pestovali kukuricu, sa dalo ušetriť až 106 kilogramov čistého dusíka na hektár ročne. Čo v environmentálnych podmienkach znamená, že sa dá ročne zabrániť, aby do podzemných vôd presiaklo až 53 kilogramom čistého dusíka na hektár. Tiež to znamená zníženie o 5,3 kilogramu oxidu dusičitého ročne na jednom hektári, ktorý by bol inak uvoľnený do ovzdušia. Ide pritom o supersilný skleníkový plyn a ekvivalentom k tomuto objemu je zhruba 810 kilogramov CO2 na hektár za jeden rok.

Ako nám s klimatickou zmenou môže pomôcť pôda

V agrosektore sa najviac emisií skleníkových plynov tvorí pri práci na pôde. „Postupy využívané na Slovensku nie sú z pohľadu udržateľnosti optimálne,“ hovorí výskumníčka Božena Šoltýsová. Slovenskí farmári mali používať viac maštaľného hnoja, zmeniť osevné postupy a polia orať citlivejšie. 

Aký vplyv majú bakteriálne hnojivá na zadržiavanie pôdy a vody?

Bakteriálne hnojivá obnovujú a udržiavajú pôdnu štruktúru, ktorá je predpokladom pre saturačnú schopnosť pôdy, čiže schopnosť pôdy viazať vodu. Ďalej držia pokope pôdne agregáty, ktoré preto nie sú odplavené povrchovou alebo veternou eróziou. Podporujú obsah organického uhlíka v pôde. V ostatných rokoch sa do popredia dostáva problematika spätnej absorpcie uhlíka do pôdy. Čím vyšší je podiel organických látok v pôde, tým je vyššia aj schopnosť premeniť uhlík na uhlíkaté látky, ktoré sa držia v pôde.

Zajímajú poľnohospodárov skôr ekonomické alebo ekologické prínosy vašej technológie?

Intenzívne poľnohospodárstvo je podnikanie a preto je pre farmárov ekonomika kľúčová. My im vieme zabezpečiť výrazné ušetrenie peňazí na hektár, ktoré vyplýva zo zníženia používania syntetických dusíkatých hnojív.

Súčasné hektárové výnosy sú dostatočne vysoké. Preteky za ich zvyšovaním v priestore strednej a západnej Európy, kde je poľnohospodárstvo intenzívne, vedú k väčším environmentálnym škodám a nákladom. Často sa operuje s tým, že syntetické hnojivá sú nevyhnutné, aby sme zabránili hladomoru alebo aby sme neprišli o sebestačnosť výroby potravín, no tento argument je dávno prekonaný. V dobe globalizácie sa chápe potravinová sebestačnosť už inak.

Ak by to tak naozaj bolo, tak by sme nepestovali toľko technických plodín, ktoré nás nenasýtia. V oblastiach intenzívneho poľnohospodárstva už nemá zmysel tlačiť výnosy hore, pretože to bude mať negatívnejší environmentálny dopad a systém môže rýchlo skolabovať a pôda stratiť úrodotvornú schopnosť. Pri tomto poznaní neznižujeme prínos umelých dusíkatých hnojív na zvýšenie hektárových výnosov, ktoré začali postupne rásť najmä po druhej svetovej vojne.

Zaujímajú ekologické prínosy poľnohospodárov, s ktorými spolupracujete?

Farmárov z piatich fariem, kde sme robili testy, zaujali hektárové ušetrenia. Poľnohospodárstvo je podnikanie. To je kľúčové aj pri rozhodovacom procese, či investovať do bakteriálnych hnojív alebo nie. Bakteriálne hnojivá si môžu kúpiť na trhu ako štandardnú zmes, no pre väčšie farmy je výhodnejšie vyrábať si ich sebestačne, pretože po vstupnej investícii majú ich výrobu zabezpečenú na veľmi dlhý čas.

Kľúčové je pochopiť, že kým nebudú negatívne environmentálne externality súčasťou ekonomických modelov v poľnohospodárstve, nepríde ani k zmene pohľadu na alternatívy k existujúcim syntetickým hnojivám.

Môžu vašu technológiu používať aj poľnohospodári v ekologickom režime?

Farmám v konvenčnom režime sme veľmi pekne vedeli ukázať, koľko dusíkatých hnojív vedia ušetriť. Jedna farma na Záhorí, ktorej sme robili pôdne testy v roku 2021, je v organickom režime už desať sezón, pričom používa bakteriálne hnojivá. Od začiatku sme tak predpokladali, že ekonomický aspekt a aj mikrobiálne zdravie pôdy bude na farme na vysokej úrovni. Chceli sme si overiť našu logistiku a koncept a tak sme test spravili na naše náklady.

Ukázalo sa, že našimi baktériami už nedokážeme zdvihnúť ich hektárové výnosy ani mikrobiálne zdravie pôdy. Namerali sme tam úžasne vysoké hodnoty mikrobiálneho zdravia pôdy v porovnaní s ostatnými lokalitami, kde bolo dlhodobo používané dusíkaté hnojivo. Potvrdilo sa, že po desiatich sezónach majú vyladenú kombináciu baktérií a organického hnojiva, sú spokojní s výnosmi a ich pôda je vzhľadom na svoj potenciál vo veľmi dobrom organickom stave.

Z administratívneho hľadiska vaše bakteriálne hnojivá nie sú v rozpore s certifikáciou biologickej alebo technologickej produkcie?

Certifikované organické hnojivá na báze baktérií určite nie sú v rozpore s organickou produkciou. V tejto konkrétnej lokalite sme zabezpečili certifikované bakteriálne hnojivo z Maďarska, ktoré obsahovalo také bakteriálne kmene, ktoré sme na základe vzoriek pôdy vyhodnotili ako správne pre danú lokalitu.

Kedy by mohla byť technológia uvedená na trh?

V súčasnosti máme postavený veľmi pokročilý prototyp vo fáze testov fermentačnej technológie. Uspokojivé výsledky by sme mali mať v priebehu jesene. Na prelome roka bude vyrobený druhý kus, ktorý by sme chceli testovať u viacerých výrobcov v sezóne 2023. Ak tento model prejde field testami (skúškou v teréne, pozn. red.), na trhu by mohol byť už budúci rok. Už máme prvých záujemcov, slovenských aj zahraničných, ktorí čakajú na výsledné parametre testov.

Pôdoznalkyňa: Ochrana slovenských pôd je dôležitá pre celý svet, no aj tak ju nechránime

Poľnohospodárov dnes nikto nepokutuje, ak nevedia hospodáriť na pôde a spôsobujú jej degradáciu. Aj keď sú hlavne producentmi potravín, ktorí musia rozmýšľať ekonomicky,  nemôžu zároveň vydrancovať pôdny fond len na úkor tvorby ziskov, hovorí JAROSLAVA SOBOCKÁ. 

Ako ste financovali vývoj technológie?

Zo začiatku sme „garážový“ model technológie a jej technologický upgrade financovali z vlastných zdrojov, táto verzia však nemohla ísť na trh. V roku 2020 sme získali investíciu od Crowdberry Investment Management (ide o sprostredkovanú investíciu z eurofondov, ktoré spravuje Slovak Investment Holding, pozn. red,). Použili sme ju na výstavbu pokročilého prototypu, ktorý spĺňa priemyselné štandardy, na vybudovanie tímu, zavedenie kľúčových procesov, prenájom priestorov, úhradu externých laboratórnych a analytických služieb, verifikáciu účinku hnojív v poľných testov či budovanie značky a povedomia o problematike. Taktiež sme sa zúčastnili najväčších agri-tech konferencií v Londýne a San Franciscu.

Poľnohospodárstvo vo všeobecnosti na Slovensku nie je vnímané ako veľmi perspektívne odvetvie.  Ako sa v tejto oblasti startupu u nás hľadá rastový kapitál?

Na začiatku bola myšlienka a „garážový“ prototyp. Aby bol náš business model robustnejší a nebol orientovaný iba na „železo“, chceli sme k produkčnej linke vytvoriť aj dátovú nadstavbu, vďaka ktorej vieme zhodnotiť zdravie pôdy a čo jej chýba.

Predpokladáme, že investorov oslovila práve previazanosť biotechnologickej témy s dátovou platformou. My ale rastového kapitálu potrebujeme oveľa viac ako napríklad softvérové spoločnosti, pretože testovanie našej technológie je niekoľkonásobne finančne náročnejšie v porovnaní s produktmi softvérových spoločností. Tiež vzhľadom na sezónnosť pestovateľských cyklov máme limitované možnosti testovania. Preto trvá dlhšie, kým prídeme na trh už s hotovým produktom alebo službou. Jednoducho, vybudovať biotechnologickú spoločnosť je beh na dlhú trať.

Sektor agri-tech je pre investorov vo svete veľmi zaujímavý, pretože je kľúčový pre budúcnosť planéty. Odborníci hovoria, že vzhľadom na klimatickú krízu a environmentálny tlak na pôdu by poľnohospodárstvo v najbližších dvadsiatich rokoch malo vyvinúť a aplikovať toľko inovatívnych technológií ako za ostatných päťtisíc rokov. Baktérie nie sú pre tento sektor novinkou. V oblastiach severnej Ameriky, západnej Európy, ale aj v Poľsku či Maďarsku sú v tomto ohľade minimálne o desať rokov popredu oproti nám.

Treba poznamenať, že v zahraničí je to so získaním rastového kapitálu pre agri-tech inovácie ľahšie. O to sme radšej, že nám sa to podarilo doma, kde chceme našu technológiu aj kontinuálne rozvíjať. Vzhľadom na vonkajšie geopolitické podmienky a rastúce ceny zemného plynu – čo je hlavná komodita pri výrobe dusíkatých hnojív – sa zdá, že máme dobré načasovanie.

Aký význam mala investícia od Slovak Investment Holding pre váš rast?

Úplne kľúčový. Bez nej by sme nemali vyspelý hardvérový prototyp, ľudí, halu, marketing a vôbec by sme nevedeli uskutočniť pôdne testy v takej miere a kvalite ako doteraz.

Finančné nástroje v eurofondoch

Slovensko v prebiehajúcom programovom období využilo možnosť investovať eurofondy aj ako návratnú finančnú pomoc. Prostredníctvom inovatívnych finančných nástrojov sa prerozdeľujú tri percentá národnej alokácie z fondov EÚ.

V čom je pre vás odlišná investícia od verejnej inštitúcie od súkromného investora. Obmedzuje vás to v niečom?

V ničom rozumnom nás to neobmedzuje. Dokonca fakt, že sme investíciu získali od súkromného investora, nám priniesol možnosť konzultovať viaceré organizačné alebo strategické otázky s investorom samotným, ktorý má v investičnom sektore rozhodne viac skúsenosti, čo si veľmi vážime a oceňujeme. Z tohto pohľadu je investor pre nás kľúčový. Sústreďujeme sa na našu core technológiu a nevylučujeme budúce ďalšie investičné kolá či už súkromného kapitálu alebo z iných zdrojov.

Aká bola výška investície?

Má hodnotu vyše milión eur.

Máte na našom trhu konkurenciu v oblasti bakteriálnych hnojív a technológie?

Keďže bakteriálne hnojivá nie sú úplnou novinkou, konkurenciu máme. Na trhu sú spoločnosti, ktoré predávajú štandardizované zmesi bakteriálnych hnojív. Týmto smerom my ísť nechceme, keďže vybudovať si sieť zákazníkov trvá istý čas a museli by sme mať úplne inú logistiku a tím.

Druhá skupina konkurentov sú biotechnologické spoločnosti, a to aj zahraničné, ktoré vyrábajú hardvérové zariadenia na fermentáciu baktérií. My síce tiež vyrábame takéto zariadenie, no máme k nemu analytickú nadstavbu. Vďaka nej môžeme budúcim klientom radiť v otázke, aké druhy baktérií sa majú pre ich pôdu vyrobiť a aplikovať. V tejto časti vidíme naše najväčšie know-how, ktoré nás odlišuje od konkurencie.