Odkedy sa dvojaká kvalita potravín stala európskou témou, výrobcovia potláčajú lokálne chuťové špecifiká a centralizujú receptúry aj výrobu, hovorí riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výroby ĽUBOMÍR TUCHSCHER. „Zjednocovaním zloženia potravín sa menší subdodávatelia stávajú menej konkurencieschopnými,“ dodáva.
Ľubomír Tuchscher je riaditeľom Slovenského združenia pre značkové výrobky, ktoré zastupuje značkových výrobcov a dovozcov, ktorí pôsobia na slovenskom trhu.
V rozhovore sme sa pýtali:
- či je pravda, že sa na Slovensku predávajú menej kvalitné potraviny ako v západných členských krajinách EÚ,
- prečo výrobcovia upravujú receptúry potravín pre jednotlivé členské krajiny EÚ,
- ako sa na výrobe potravín prejavila nová európska legislatíva, ktorá postihuje dvojakú kvalitu,
- prečo boj proti dvojakej kvalite potravín nemusí byť až takou dobrou správou pre lokálnych farmárov,
- ako výrobcovia vnímajú výsledky nového prieskumu, ktoré podľa štátnej veteriny potvrdili rozdiely v kvalite,
- či sa výrobcovia potravín obávajú kontrol dvojakej kvality, ktoré ohlásil agrominister Takáč,
- ako by mala vyzerať metodika, podľa ktorej sa bude porovnávať kvalita potravín.
Po siedmich rokoch tu máme opäť tému dvojakej kvality potravín, cítite trochu déjà vu?
Táto téma sa nielen u slovenských spotrebiteľov, ale ani všeobecne v rámci nášho regiónu úplne nevytratila. Dokonca tu máme skupinu spotrebiteľov, ktorá hovorí nielen o dvojitej, ale dokonca aj o trojitej kvalite.
To znamená čo?
Takzvaná západná kvalita, potom kvalita v rámci strednej Európy a potom obyvatelia Rumunska, Bulharska hovoria, že oni sú tretia trieda a tretia kvalita. To mentálne presvedčenie je natoľko silné, že dokáže odolávať aj silným dátovým dokladom, ktoré ho narušuje.
Predávajú sa v roku 2024 na Slovensku potraviny s nižšou kvalitou ako v iných hlavne starých západných členských štátoch Európskej únie?
Pomôžem si zistením Spoločného výskumného centra (JRC, výskumná inštitúcia Európskej komisie, pozn. red.), ktoré opakovane hovorí, že neexistuje nejaký geografický vzorec. Ak je aj nejaký rozdiel v zložení, neznamená to nižšiu kvalitu. Ja napríklad na toto používam príklad: ak aj máte niektoré výrobky, v ktorých je použité napríklad iné sladidlo alebo iné doplnkové zložky, tak to nie je čosi, čo by z pohľadu smernice porušovalo zámer zásadných rozdielov. Druhá vec je, keď máte vedľa seba dve autá a je jasné, že jedno je na benzín a druhé na naftu, tak nemôžete povedať, že je jedno alebo druhé je menej kvalitné.
Platí, že výrobcovia majú rôzne receptúry pre rôzne trhy alebo rôzne členské krajiny?
Pokiaľ sú nejaké rozdiely, tak musia mať jasné zdôvodnenie. My sa veľmi radi porovnávame so susedným Rakúskom a historicky máme ten pohľad, že to, čo bolo za železnou oponou, je kvalitnejšie a lepšie. Ale aj správa Spoločného výskumného centra opakovane deklarovala, že takéto niečo nie je o vyššej, nižšej kvalite. Treba sa aj pozrieť na to, že jednotlivé členské štáty si vytvárajú aj svoje špecifické národné regulácie, či je to pri potravinových, ako aj nepotravinových výrobkoch.
Spoločné výskumné centrum identifikovalo pri jednom pive v Dánsku nižší obsah alkoholu, pričom ho táto konkrétna značka všade v Európe predávala s rovnakou úrovňou alkoholu. V zmysle metodiky JRC sa pýtali výrobcu, prečo je tam ten rozdiel. Bolo to spôsobené tým, že v Dánsku je špecifická regulácia na daň z alkoholu a keby v Dánsku uvádzali produkt s rovnakým obsahom alkoholu ako všade v Európe, tak ten produkt by bol výrazne drahší oproti iným v rovnakej kategórii, tým pádom by bol menej konkurencieschopný. Každopádne, toto samotný výrobca aj priamo deklaruje na obale, ako to vyžaduje smernica. Ak sú aj nejaké zásadné rozdiely, mali by sa spotrebiteľom priamo odkomunikovať.
Je to aj tak, že výrobcovia prispôsobujú výrobky „lokálnym“ chutiam? Je toto tiež jeden z dôvodov, prečo sú tie výrobky naprieč Úniou rôzne?
Keď som prichádzal do združenia, tak to nebolo o deklaráciách samotných výrobcov, ale bolo spoločenskou témou, že by sa výrobcovia mali čo najviac približovať očakávaniam spotrebiteľov, čo smerovalo k čo najväčšej individualizáciu ponuky.
Keď sa z toho stal problém, čo vyvrcholilo v roku 2019 prijatím smernice (smernica EÚ o nekalých obchodných praktikách, pozn. red.), tak zrazu aj samotní výrobcovia tieto lokálne špecifiká oveľa viac potláčajú a smeruje to k centralizácii receptúr aj výroby, aby sa vyhli nejakým prípadným obvineniam z nejakého dvojitého metra alebo dvojitého prístupu.
To je dobrá alebo zlá správa pre spotrebiteľov?
Toto je presne otázka. Má to ešte potom špecifický dôsledok pre samotných prvovýrobcov, ktorí dodávajú pre takéto spoločnosti svoje výrobky. Dochádza k centralizácii výrob do veľkých centier, čo smeruje k oveľa väčším spracovateľským firmám. To znamená, že odpadávajú lokálni subdodávatelia, ktorí si zvykli pre menší spracovateľský podnik dodávať svoje výrobky. Môže to mať z tohto dôvodu dosah na menších dodávateľov v regióne.
Je pravda, že spotrebiteľ má nejaké zvyky spotrebiteľského správania, očakáva jednotný prístup. Na druhej strane, keď ideme napríklad na obed do rôznych podnikov hneď vedľa seba a majú tam bravčový rezeň, tak všade bude iný práve pre špecifikum lokálneho dodávateľa mäsa či kuchára. Tam sa o nejakej dvojitej kvalite nedá hovoriť.
Takže tvrdíte, že boj proti dvojakej kvalite potravín môže nakoniec poškodiť slovenským farmárom?
Nehovorím, že slovenským farmárom, pretože Slovensko je v rámci spracovávania potravín, bohužiaľ, slabšie, ale môže to mať vplyv do budúcnosti aj vzhľadom na to, že Slovensko momentálne nie je v hľadáčiku veľkých spracovateľských podnikov. Máme tu zopár veľkých firiem, ale nemôžeme sa porovnávať s Poľskom, Maďarskom či Českom, kde je potravinárstvo niekde inde. Slovensko si vybralo cestou automobilového priemyslu.
Treba ale povedať, že zjednocovaním zloženia potravín sa menší subdodávatelia stávajú menej konkurencieschopnými.
Vy ste už spomenuli štúdiu Spoločného výskumného centra z roku 2019, ktorej hlavným zistením bolo, že neexistuje grafický vzorec, podľa ktorého by sa v členských krajinách predávali potraviny rôznej kvality. Tá štúdia ale zistila aj to, že 31 percent skúmaných potravín malo naozaj rozdielne zloženie v rovnakom obale, čiže to je skoro každá tretia potravina. To asi nie je ideálna vizitka pre značkové výrobky.
Keď JRC zistilo rozdiely, oslovilo na zdôvodnenie samotných výrobcov, čo je pozitívum jeho metodiky. To znamená, že pri tých produktoch, v ktorých sa našli rozdiely, boli uvedené aj dôvody, prečo tam tie rozdiely boli.
Na Slovensku a v Česku sa ako príklad dvojakej kvality zvyknú používať rybie prsty (kritika sa týkala nižšieho obsahu mäsa na našom trhu, pozn. red.). Keď si pozriete zdôvodnenie samotného výrobcu, zistíte, že je to pre špecifickú nemeckú reguláciu takéhoto typu produktov. Majú tam predpísaný konkrétny podiel mäsovej zložky, čomu sa musel prispôsobiť výrobca práve pre nemecký trh a nemecký trh je priamo prepojený s rakúskym trhom.
Na druhej strane, Nemecko s Rakúskom v kvalite naozaj vyskakovali oproti iným krajinám. Je to aj pre nás taký vrchol, na ktorý sa pozeráme, ale ten vrchol je istým spôsobom disbalans voči všetkému v rámci Európy. Rybie prsty sa u nás predávajú s rovnakým zložením, s rovnakým podielom rybej zložky ako v Španielsku alebo Holandsku. Ale paradoxne tento konkrétny produkt mal aj na Slovensku v čase, keď vyšla táto správa, najvyšší podiel mäsovej zložky a vyšší aj v porovnaní s lokálnymi slovenskými dodávateľmi.
To sa týka priamo zloženia, ale druhý problém je, ako o tom výrobcovia informujú na obaloch. Z výskumu Spoločného výskumného centra vyšlo, že 9 percent porovnávaných výrobkov sa líšilo v zložení, hoci predná časť ich balenia bola úplne identická. Ďalších 22 percent výrobkov malo podobné balenie, ale iné zloženie. Nie je to tak, že výrobcovia sa snažia zakryť rozdiely?
Kľúčové je mať jasnú metodiku. Aj samotní výrobcovia sa snažia čo najviac naplniť tieto očakávania.
Možno si to väčšina ľudí nevšimla, ale známy nápoj na pomarančovej báze začal aj z tohto dôvodu na svojej prednej strane komunikovať podiel pomarančovej zložky, aby bol jasne odlíšiteľný, aby samotní spotrebitelia vedeli hneď identifikovať, v čom je rozdiel.
Na druhej strane, práve pri tomto nápoji je zaujímavá vec, že na Slovensku máme vyšší podiel pomarančovej zložky oproti napríklad Nemecku, čo potvrdila aj Správa spoločného výskumného centra.
Ako najčastejšie zareagovali výrobcovia na zistenia JRC a na novú legislatívu? Išli skôr cestou lepšieho informovania na obaloch alebo dochádzalo k zjednocovaniu receptúr?
Nerobili sme si presnú analýzu, pretože mnohí výrobcovia už boli tak interne nastavení, aby k prijatiu smernice v roku 2019 mali nesporné jednotné zloženia. Aj na základe publikovanej správy z roku 2022 je jednoznačné, že sa podiel špecifických receptúr zásadne znížil v porovnaní so zisťovaním v roku 2019.
Premiér Robert Fica hovorí, že dvojitý meter existuje. To sa dá chápať ako politika, ale Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) tvrdí, že opäť robila svoje vlastné analýzy výrobkov na Slovensku a v Rakúsku, a hovorí o tom, že dvojaká kvalita sa im potvrdila vo vyše 20 percentách. Podľa ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča mali rôzne sladké nápoje, mäsové výrobky, sušené výrobky rozdielnu kvalitu. Líšili sa v obsahu mäsa či sladidlách. Vy ste videli tento prieskum?
Navonok sa to prezentuje ako testovanie, no keď sme požiadali o sprístupnenie týchto zistení a možnosť okomentovať ich, tak nám bolo povedané, že je to len prieskum trhu. Tých 20 percent pri 26 produktoch je de facto päť produktov. Spoločné výskumné centrum robilo tieto analýzy na viac ako stovke produktov. Mali sme možnosť do toho nahliadnuť, ale, žiaľ, mnohí výrobcovia nemali šancu do toho vstúpiť a povedať, prečo tam ten rozdiel je.
Mám nádej, že toto je prvý míľnik a dostaneme sa k tomu, že vznikne jasná metodika na posudzovanie dvojitej kvality. Keď vznikla táto smernica, tak sa Česká republika tejto téme začala veľmi intenzívne venovať a prvá verzia metodiky u nich vznikla ešte v marci 2020. Aktuálne je už na stole piata metodika a česká potravinárska inšpekcia veľmi intenzívne komunikuje aj s výrobcami a pýta sa na zdôvodnenie rozdielov. Ten dokument je živý, je voľne dostupný a samotní výrobcovia sa mali možnosť k tomu vyjadriť.
Bude naozaj dôležité pýtať sa samotných autorít, ŠVPS, ako aj ministerstva pôdohospodárstva, na základe akej metodiky budú vyhodnocovať rozdiely a do akej miery budú mať samotní výrobcovia možnosť zdôvodniť zistenie.
Čo inak hrozí?
Aj pri predošlých slovenských testoch, ktoré tu boli ešte za ministerky Matečnej (Gabriela Matečná bola ministerkou za SNS, pozn. red.), sme mali situácie, keď bola vyhodnotená dvojaká kvalita produktu, zistil sa zásadný rozdiel, pričom vyšiel z jednej a tej istej výrobnej linky z tradičného rodinného podniku, výrobcu keksíkov vo Viedni. Samotní výrobcovia boli šokovaní, že boli takto vyhodnotení, hoci sami o tom nevedia.
Za dvojitú kvalitu boli v tom čase na Slovensku vyhodnotené výrobky, ktoré mali navonok vizuálne iné zafarbenie, napríklad čokolády. Je to potravina, v ktorej sa časom pri vystavení na pulte alebo aj v domácnosti začne topiť čokoládová zložka. To úplne zmení zafarbenie, je zrazu bledšia. U nás toto bolo vyhodnotené ako dvojitá kvalita.
Preto treba jasne pomenovať, čo je dvojitá kvalita, čo má byť vyhodnotené ako zásadný rozdiel a toto aj komunikovať samotným výrobcom, aby sa tu nevytváral pocit, že slovenskí spotrebitelia sú menejcenní. Značkoví výrobcovia sa slovenským spotrebiteľom budú vždy snažiť doniesť najvyššiu možnú kvalitu.
Čiže neviete, podľa akej metodiky prebehol avizovaný test ŠVPSM alebo podľa akej metodiky sa budú robiť kontroly, ktoré ohlásil minister Takáč v najbližšom období.
Máme prísľub, že ďalšie testy sa budú robiť podľa metodiky JRC a že zároveň vznikne národná metodika. Z prvej komunikácie s pánom Chudým (ústredný riaditeľ ŠVPS, pozn. red.) mám nádej, že je tu záujem mať štandardnú európsku metodiku, tak dúfam, že tieto slová sa aj naplnia.
Na Slovensku je dvojaká kvalita potravín významná politická téma. Bola to téma aj pred európskymi voľbami a sám premiér Fico ju opäť otvára na úrovni Európskej únie. Neobávate sa politického tlaku na kontrolórov, aby niečo našli, aby táto téma bola živá naďalej?
Osobne sa nechcem sa vyjadrovať k politickým dôsledkom takýchto testov. My vnímame, že nielen na Slovensku je stále pocit nižšej kvality výrobkov. Výrobcovia sa naozaj snažia dodávať najvyššiu možnú kvalitu slovenským spotrebiteľom, a nie len im. Výrobcovia budú tí, ktorí urobia všetko preto, aby boli v línii so slovenskou, ale aj s európskou legislatívou.
Nemajú sa teda výrobcovia pri kontrolách obávať?
Ja verím, že na Slovensku bude ďalej platiť zákon a že sa budú princípy jednotného trhu naďalej dodržiavať. Povedzme si otvorene, Slovensko rastie aj vďaka tomu, že máme jednotný európsky trh a otvárajú sa tým dvere aj slovenským výrobcom smerom von.
