Zhodli sme sa, že priame platby musia skončiť, hovorí poľnohospodársky analytik z Greenpeace

Členovia strategického dialógu o budúcnosti európskeho poľnohospodárstva s predsedníčkou Európskej komisie, ktoré ho iniciovala. [Európska komisia]

Poľnohospodárska politika EÚ uspokojuje len veľmi úzku skupinu ľudí, ktorí dostávajú veľa peňazí, aj keď ich nepotrebujú. Všetci sme sa zhodli na tom, že súčasný spôsob, akým EÚ poskytuje verejné prostriedky farmárom, je neuspokojivý, hovorí o strategickom dialógu MARCO CONTIERO z Greenpeace.

Marco Contiero pôsobí ako analytik európskej poľnohospodárskej politiky v ekologickej organizácii Greenpeace. 

Emócie okolo situácie v poľnohospodárstve a nárokov na jeho udržateľnosť boli na začiatku tohto roka pomerne dosť vyhrotené. Ako to vyzerá teraz? Ako hodnotíte prebehnutý dialóg medzi všetkými zúčastnenými stranami?

Bol to dlhý proces. Stretávali sme sa sedem mesiacov a mali skoro 100 schôdzok, takže to bolo veľmi intenzívne. Sedemkrát sme sa zišli na plenárnom zasadnutí a potom ešte mnohokrát v pracovných skupinách alebo na bilaterálnych a trilaterálnych rokovaniach. Ani neviem, koľko celkom vzniklo návrhov (záverov).

Rokovania začali tým, že sme všetci museli dodať draft, v ktorom sme načrtli všetky naše požiadavky, pozície, zdôvodnenia a tak podobne. Zvyknúť si na tempo dialógu bolo najskôr náročné. Každý mal svoju vyhranenú pozíciu a snažil sa ju všemožne zdôvodniť. Počas diskusií sa nám však postupne podarilo nájsť spoločnú reč, hoci stále k rôznym otázkam máme odlišné postoje. Ale stále viac sa snažíme jeden druhému lepšie porozumieť a myslím, že to je najväčšia pridaná hodnota tohto celého procesu – aj jeho hlavný výsledok.

Prečo vôbec potrebuje EÚ reformovať poľnohospodársku politiku?

Hlavným dôvodom je, že nikto nie je spokojný s tým, ako ten aktuálny systém teraz funguje. Poľnohospodári boli v uliciach a v podstate protestovali proti nízkym príjmom – aspoň tí, ktorí ich mali skutočne nízke. Ekológovia protestujú už desiatky rokov proti všetkým negatívnym vplyvom na životné prostredie, ktoré produkcia potravín má z hľadiska znečistenia vody, znečistenia ovzdušia, degradácie pôdy alebo životných podmienok zvierat. Spotrebitelia sú zase nespokojní s neprehľadnosťou (súčasného systému dotácií), cenami alebo greenwashingom. A obchodníci nie sú spokojní s obmedzením dovozu a vývozu.

Takže od začiatku bolo jasné, že musíme jednoducho prestať s tými bojmi, v ktorých je jedna strana biela a druhá čierna. A to bol ten moment, kedy sme si povedali: „Dobre, dajme všetkých aktérov celého potravinového reťazca dohromady a pozrime sa, či spolu konečne môžu začať hovoriť namiesto toho, aby šermovali obvineniami.“

Ak sa vrátime na úplný začiatok, bola to Ursula von der Leyen, kto inicioval tento dialóg, je to tak?

Áno, dialóg iniciovala predsedníčka Európskej komisie von der Leyen. Mala na to dva hlavné dôvody. Prvým bola snaha ukončiť polarizáciu (debaty o poľnohospodárstve). A druhým bolo nájdenie spôsobu, ako reagovať na rastúce zisky časti poľnohospodárov.

Samozrejme, súviselo to aj s tým, že sme v júni mali voľby do Európskeho parlamentu. Od von der Leyen to bolo celkom múdre – zabránila tomu, aby sa diskusia ešte viac rozhorela, a ukázala, že je pripravená konať. Musíme tiež vziať do úvahy fakt, že pochádza z Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá sa formálne vyhlasuje za stranu poľnohospodárov. Urobili to z jasných politických dôvodov, čiže aby získali hlasy svojich voličov.

Potom ale tento krok skutočne zafungoval. Z tejto prvej, skôr „volebnej“ myšlienky sa vlastne stalo niečo, čo malo vyšší politický význam. Nakoniec došlo ku kompromisu, k dohode, ktorá vzišla z celého spektra zúčastnených strán. A to je skvelé. Teraz dúfam, že na to nadviažeme starostlivou realizáciou. Nevyriešili sme všetko, len sme stanovili niektoré prelomové dohody a dali sme niektoré odporúčania pre ďalší postup.

Použili ste slovo „prelomový“. Ako ste teda spokojný so záverečnou správou?

Keby napísanie tejto správy bolo iba na mne, samozrejme by som to napísal inak. Musím však povedať, že všetci sme sa zhodli na tom, že súčasný spôsob, akým EÚ poskytuje verejné prostriedky poľnohospodárom, je neuspokojivý. Respektíve uspokojuje len veľmi úzku skupinu ľudí, ktorí dostávajú veľa peňazí, aj keď ich nepotrebujú. Veľkej väčšine poľnohospodárov, ktorí bojujú a ktorí sú v uliciach a protestujú, súčasná štruktúra SPP nevyhovuje. Všetci sme sa zhodli na tom, že priame platby na hektár, ktoré sú základom SPP, musíme postupne opustiť. A že musíme radikálne zmeniť spôsob, akým je podpora poľnohospodárom rozdeľovaná. To je veľmi dôležité.

Tiež sme sa dohodli na ďalšej prelomovej dohode o chove zvierat. To, že sa skupiny zastupujúce celý tento sektor rozhodli povedať, že „musíme pokračovať v znižovaní spotreby živočíšnych produktov a zvyšovať spotrebu rastlinných alternatív“, je vyslovene historický moment.

Musíme sa tiež zaoberať dôsledkami chovu hospodárskych zvierat. A to hlavne v oblastiach, kde je koncentrácia hospodárskych zvierat najvyššia. Problémy, ktoré sa s živočíšnou výrobou spájajú, sú totiž založené predovšetkým na hustote chovu zvierat, teda správaním príliš veľa zvierat na len veľmi malej ploche. Súhlas od zástupcov z Belgicka, Katalánska alebo zo Španielska je pre nás v tejto otázke preto veľmi dôležitý.

Dotácie už len tým, ktorí ich potrebujú: von der Leyen dostala odporúčania na reformu agropolitiky EÚ

Experti z európskeho poľnohospodárstva, ktorých predsedníčka Komisie posadila za jeden stôl, navrhujú dva nové fondy, ktoré by poľnohospodárom zaplatili prechod z intenzívneho poľnohospodárstva na udržateľnejšie postupy.

Ako ste už spomenuli, záverečnú správu by ste sám napísal inak. Sú teda kľúčové požiadavky – pre udržateľné hospodárenie s pôdou alebo budovanie väčšej odolnosti voči vplyvom napríklad klimatických zmien – do konečného textu zapracované? Alebo inými slovami, sú tie nároky na udržateľné hospodárenie, ako sú popísané v správe, dostatočné?

Uviedol som príklady veľmi pozitívnych výsledkov, ale existujú aj ďalšie. Rozhodli sme sa vyzvať na zriadenie takzvaného dočasného fondu spravodlivej transformácie (Temporary Just Transition Fund). A to je opäť ďalšia prelomová dohoda. Všetci sme sa zhodli na tom, že pokračovať v „business as usual“ nepripadá do úvahy. Musíme zmeniť súčasný systém.

Na druhej strane sme sa tiež zhodli na tom, že tú zmenu musíme nejako financovať a pomáhať poľnohospodárom, aby sa do tohto prechodu (k udržateľnejšiemu spôsobu hospodárenia) zapojili. Musíme ich povzbudiť, ale tiež im poskytnúť finančné nástroje, aby mohli transformáciu vykonať. Nedá sa len povedať „musíte sa zmeniť“ a „zaplaťte si to“. Je to celospoločenská výzva a ako spoločnosť musíme dosiahnuť udržateľnejšie postupy a požadovať ich od rôznych aktérov. Mali by sme im ale na to poskytnúť nástroje, či už finančné, organizačné, alebo vzdelávacie.

Ako som už povedal, ide o odporúčanie, všeobecnú dohodu. Tá ešte len bude musieť byť prevedená do konkrétnych opatrení, ktoré by sa mohli stať prvým krokom k novej vízii poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorú pani predsedníčka von der Leyen sľúbila spísať počas prvých 100 dní svojho funkčného obdobia. Dúfam, že tento dialóg poslúži aj na to, aby tieto inštitúcie, europarlament a Európska rada, dostali veľmi jasný smer, ktorým sa majú uberať.

V čase, keď spolu hovoríme (pondelok 9. septembra ráno), sa v Budapešti koná neformálne zasadnutie Rady ministrov poľnohospodárstva. Myslíte si, že pre túto správu alebo jej obsah bude ľahké získať politickú podporu naprieč štátmi?

Žiaľ, nemyslím si, že to bude ľahké. Konkrétne ministri poľnohospodárstva majú v popise svojej práce obhajovať záujmy jediného sektora. Bol by som však rád, keby sa do diskusie zapojili aj ministri zdravotníctva, hospodárstva a životného prostredia. Rád by som videl rovnaký typ prístupu, aký sme uplatnili v rámci strategického dialógu. To znamená hovoriť s rôznymi ľuďmi s rôznymi záujmami, s rôznymi názormi a nájsť spoločnú zhodu na tom, ako ďalej postupovať.

Strategický dialóg o budúcnosti európskeho poľnohospodárstva začína 25. januára

Udalosť, ktorú iniciuje šéfka Komisie Ursula von der Leyen, povedie nemecký vedec, ktorého výskumným zameraním je história a literatúra. Témami diskusie budú príjmy farmárov, kvalita života na vidieku, udržateľné postupy a inovácie v poľnohospodárstve. 

Vy osobne sledujete poľnohospodársku politiku už dlhší čas. Cítite, že dochádza k posunu v politickej a tiež odbornej debate o poľnohospodárstve? Zapája sa do nej viac zúčastnených strán?

Strategický dialóg je prvým krokom k takému posunu. Ako odborník v Bruseli pracujem takmer 20 rokov na týchto témach a videl som, že sa stále opakujú rovnaké debaty s rovnakým typom vedeckých záverov a dát. A málokedy sme sa dokázali posunúť ďalej. Až doteraz, pre všetky tie mocenské boje vo vnútri našej spoločnosti, medzi členskými štátmi.

Ak budeme v Parlamente aj Rade postupovať rovnako ako v tomto strategickom dialógu, čo znamená snažiť sa spoločne nájsť riešenie našich spoločných problémov, potom sa môžeme krôčik po krôčiku vydať správnym smerom. Pevne dúfam, že dialóg nezanikne, pretože už teraz sa objavujú ľudia, ktorí sa snažia jeho výsledky podkopať.

Partner témy

O téme Poľnohospodárstvo môžeme písať aj vďaka našim partnerom. Ich podpora umožňuje portálu EURACTIV Slovensko investovať odborné kapacity do širšieho a hlbšieho pokrývania vývoja európskych a národných politík a dôležitých tém. Redakčný obsah portálu EURACTIV Slovensko je nezávislý od názorov jeho podporovateľov.

Spolufinancované Európskou úniou

Spolufinancované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však len názormi a stanoviskami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie. Európska únia ani orgán poskytujúci grant za ne nenesú zodpovednosť.