Župan Trnka: Očkovanie sa nedá riadiť z Bratislavy. K východu treba pristupovať inak

Košický župan Rastislav Trnka [TASR/František Iván]

Ak by sa registrácia na očkovanie presunula pod kraje, boli by sme v zaočkovanosti ďalej. S presunom vakcín do Bratislavy nesúhlasím, už aj tak očkujeme pod našu kapacitu, hovorí predseda Košického samosprávneho kraja RASTISLAV TRNKA.

Rastislav Trnka (nezávislý) je od roku 2018 predsedom Košického samosprávneho kraja (KSK).

V rozhovore sa dozviete:

  • ako sa pracuje vo verejnej správe v čase pandémie,
  • prečo KSK zaviedla „online stretnutia”,
  • čo sa mohlo na začiatku pandémie urobiť inak,
  • prečo by registrácia na očkovanie mala prejsť pod kompetencie krajov,
  • akými financiami prispel krajom pri zvládaní pandémie štát,
  • koľko bude pandémia košický kraj stáť

Koronavírusová pandémia trvá už viac ako rok. Ako sa s ňou v kraji vyrovnávate?

Na jednej strane je to zážitok, že pandémia je tu už vyše rok a zdá sa, ako keby sme riešili to isté dookola. Stále však pribúdajú nové výzvy boja s pandémiou. V rámci kraja bojujeme len s časťou problémov, keďže nie všetko máme na starosti. Pohybujeme sa na poli, na ktorom by sme v podstate nemali čo robiť. No keďže štát zabúda na niektoré veci a nerieši ich, tak ich musíme riešiť my. Za posledný rok nebol deň, cez ktorý by som sa niekoľko hodín nevenoval pandémii. Polovica našich zamestnancov je každý deň konfrontovaná riešením problémov spojených s pandémiou.

Ako vyzerá práca na krajskom úrade v čase pandémie?

Tak ako aj v iných zamestnaniach, aj tu máme najväčší problém s tým, že tretina zamestnancov je ustavične v karanténe alebo PN, lebo má koronavírus. Potom ďalšia tretina zamestnancov pracuje z domu a ďalšia tretina sem fyzicky chodí. Bolo by to jednoduchšie, keby chodila do práce tá istá tretina. No nie je to tak. Tretina ľudí, čo tu fyzicky pracuje, komunikuje s tými, ktorí sú doma. Problém je, že tí, čo sú práceneschopní, nemôžu podávať žiaden výkon. Ich zloženie sa mení každý deň. Keď vám na oddelení každý deň niekto vypadne a neviete, kto preberá jeho agendu, a či online alebo fyzicky, tak sa všetky procesy komplikujú. Z toho vyplávajú ďalšie problémy, ktoré musíme riešiť na „krízových poradách“.

Zostáva vám čas na iné priority?

Prioritou je stále pandémia. Štandardné priority však zostávajú. Trochu sme si zvykli, že občanom a ďalším inštitúciám sa zdá, že pandémia tu nie je a náš výkon by mal byť rovnaký vo všetkých ostatných oblastiach. Snažíme sa robiť maximum, aby sme udržiavali priority v chode. Ale samozrejme, sú tu problémy a deň má stále len 24 hodín. Niektoré veci, ktoré nie sú prioritné, sa odsúvajú.

Potom sú tu aj média, ktoré sa právom pýtajú, že prečo práve tá alebo iná vec nie je dotiahnutá. Komunikácia s verejnosťou a médiami tiež zaberá určitý čas. Napríklad pýtajú sa, prečo sme nedali preložiť internetovú stránku kraja do maďarského jazyka. Áno, bolo to naplánované na minulý rok. Mala to však na starosti kolegyňa, ktorá bola najskôr práceneschopná a potom odišla pracovať mimo Slovenska. Jednoducho tie veci sa komplikujú, a potom sa stane, že sa na niečo zabudne. Opráši sa to po niekoľkých mesiacoch. Je to ľudský faktor, ktorý sa v tomto pandemickom období nedá celkom ustriehnuť. Vyrovnávame sa s tým tak, ako vieme. Na iné priority čas máme, ale je obmedzený. V obmedzenom čase musíme podať ten istý výkon, v tej istej kvalite. Toto je náš denno-denný chlebík za posledný rok.

Keď sa obhliadnete za uplynulým rokom, vidíte zlepšenia efektivity práce v online prostredí? Darí sa pracovať efektívnejšie, ako takto pred rokom, keď to celé začalo?

Určite áno. Pred rokom neboli bežné online porady, ktoré teraz mávame. Všetci sa pripájame cez webkamery,notebooky a počítače. Pred rokom bol problém s technickým pripojením. Nie všetci ľudia s tým vedeli robiť. Na druhej strane, niektorí v tom našli aj výhody. Napríklad, ja som zistil, že porada trvá kratšie, keď je online. Posledné mesiace sme sa zaoberali aj „kódexom online porád“. Niektorí k online poradám najskôr pristupovali po svojom. Stávalo sa, že polovica z pripojených mala vypnutú kameru a mikrofón. V takejto situácií neviete, či sú tam. Na reálnej porade si tiež nedáte pred seba časopis alebo noviny, aby ich nikto nevidel. Niekedy vypadáva pripojenie a neviete, či ľudia nereagujú iba pre to, že vás nepočuli, alebo nereagujú, lebo nemajú čo povedať. Ale v zásade áno, online prostredím sa zmenil prístup k práci. Myslím si, že všetci by sme mali pracovať na tom, aby sme po pandémii zefektívnili našu prácu. Aj tu na úrade nám to v končenom dôsledku po tejto stránke pomôže.

Prejdime k riadeniu pandémie. Mohli sme spraviť niečo ako krajina, aj vy ako kraj, spraviť lepšie?

Určite áno, myslím, že tých vecí je veľa. Z tých viditeľných vecí sme nie celkom ustriehli karanténu. To znamená zachytávanie a testovanie ľudí pri vstupe do krajiny. Ak by toto fungovalo, tak by sa nám britská mutácia na začiatku tohto roku nerozšírila do takých rozmerov, že 96 percent ľudí nakazených malo v jednom bode britskú mutáciu. Po minulých letných dovolenkách si každý myslel, že už sme za tým. No ale v septembri sa to znovu rozbehlo a my sme akoby všetko riešili odznova. Neboli sme pripravení.

Pravidlá obmedzení pohybu by som tu asi nerozoberal. Aj keď sa už nejaké pravidlá prijali, tak najväčší problém sme mali s tým, ako ich legislatívne uchopiť. Napríklad čo sa týka zatvárania a otvárania škôl, tak uznesenie vlády tvrdilo niečo iné, ako to, čo vydalo ministerstvo zdravotníctva. Zas niečo iné nám prišlo z iného ministerstva. Niečo iné nám potom hovorili na hygiene. Naše školy boli z toho celého zmätené. V dôsledku toho sme potom museli vydávať rozhodnutia za zriaďovateľa, aj keď to nebolo vždy v súlade so všetkým, čo prichádzalo z Bratislavy a z vlády. Mali sme ďalej problém s tým, že aj keď sa nejaké pravidlá prijali, tak nepovedalo sa jasne, kto čo mal ako presne robiť.

Krajiny V4 stále bojujú s nízkou popularitou očkovania (INFOGRAFIKA)

Aké sú najnovšie trendy vývoja pandémie a očkovania v krajinách Vyšehradskej štvorky? Ochota ľudí nechať sa zaočkovať je v priemere okolo 50 percent. Zatiaľ čo v Maďarsku sa dvíha, v ostatných krajinách V4 sa od januára príliš nezmenila.

Čo sa týka nás, tak by som spomenul komunikáciu. Možno sme nie vždy celkom včas informovali o zmene autobusových spojov. Veľa ľudí sa nám sťažovalo. Stále sme len reagovali na to, čo prichádzalo z Bratislavy. Keď niečo prišlo v nedeľu večer, tak sme nevedeli v pondelok ráno byť riadne pripravení. Možno sme sa mali viac zamerať na komunikáciu s jednotlivými subjektami, ktorých sa to týkalo. Napríklad nie všetci zamestnanci chápali, prečo sa musia chodiť testovať každý týždeň, aj keď sme si zriadili vlastnú testovaciu mobilnú jednotku. Rovnako nie všetci klienti z domovov sociálnych služieb a študenti rozumeli, prečo musia nosiť rúška na pracovisku alebo v škole. Ak by sme to absolvovali znovu, tak by sme k tejto komunikácii pristupovali s väčším dôrazom.

Hovoríte teda, že kompetencie medzi vládou, krajom a mestom pri riadení pandémie nie sú rozdelené správne a sú nejasné?

Ryba smrdí od hlavy. Nechcem sa zbavovať zodpovednosti, ale nie vždy bolo jasné, kto má čo robiť. Sú zákony, ktoré definujú, kto by komu mal čo povedať a spraviť v krízovej situácii. Nie je ale presne určené, že kto má čo robiť. V skutočnosti má dané ministerstvo povedať, že v tejto oblasti sa treba poradiť s daným odborným tímom, lebo tam je krízové riadenie. No človek z tohto tímu by nám mal povedať, čo môžeme a čo nemôžeme robiť.

Počas prvej vlny sme ponúkli internáty pre repatriantov, ktorí sa vracali zo zahraničia. Dodnes nemáme podpísanú zmluvu s ministerstvom vnútra o tom, kto vlastne mal čo presne na starosti. Dohoda bola taká, že poskytneme budovu. Nakoniec prišli, vyložili ľudí z autobusov a my sme museli zabezpečiť personál, ochranné pomôcky, jedlo, a cestovanie. Dožadovali sme sa na ministerstve vnútra, aby nám poslali návrh zmluvy a aby sme si zadefinovali, kto má čo na starosti. My nemáme vyškolený personál na to, aby v oblekoch chodili a vedeli, čo majú robiť s týmito potenciálne infikovanými ľuďmi. Problém nebol v tom, že by bolo rozdelenie úloh nejasné, lebo to asi nikdy nebude dopredu jasné. Jasné je len to, kto by to mal povedať a o tom rozhodnúť. Ten niekto to nepovedal, nehovoril a častokrát vidíme, že sa to nepovie ani dnes. Z toho samozrejme vyplýva množstvo ďalších problémov. Ako keby sme problém podávali do Bratislavy a Bratislava nám ho podávala naspäť. Jednoducho, pre občana to celé vyzerá nedôveryhodne. V dôsledku toho veľa ľudí stráca dôveru v štát a v to, čo ľudia platení z ich daní robia. To sa potom odzrkadľuje v iných formách. Napríklad veľa ľudí nedôveruje vakcínam, testovaniu, opatreniam a tým sa situáciu ešte viac zhoršuje.

Je u vás v kraji o očkovanie záujem?

Určite áno. No zachytil som pohľad niektorých predstaviteľov ministerstiev v Bratislave a bratislavských inštitúcii, ako je vedenie mesta Bratislava a vedenie župy, a zdá sa mi, ako keby sa záujem o očkovanie meral podľa toho, koľko ľudí je prihlásených do e-čakárne. Ja s tým hlboko nesúhlasím, keďže na východnom Slovensku máme inú štruktúru obyvateľstva. Zjednodušene povedané, je tu menší počet ľudí, ktorí majú prístup k internetu. Keďže do tejto čakárne sa dá prihlásiť jedine cez internet, tak je jasné, že tých ľudí sa tu bude hlásiť cez internet menej. Zriadili sme infolinku ohľadom covidu nad rámec toho, čo sme plánovali. Niektorí ľudia volajú denno-denne už tretí mesiac za sebou a pýtajú sa, kde sa majú prihlásiť na očkovanie. Očkujeme už tretí mesiac a ľudia na východnom Slovensko stále nevedie, ako sa riadne prihlásiť. Ide o starších ľudí väčšinou, ale aj mladšie ročníky s tým majú problém. Záujem o očkovanie sa nedá hodnotiť skrze Centrálny registračný systém, ktorý má ešte ďalších x chýb, ktoré si môžeme rozobrať neskôr.

Okrem starších ľudí je tu aj viac marginalizovaných skupín, ktoré taktiež absolútne nevedia kde a ako sa majú prihlásiť na očkovanie. Pritom v týchto skupinách sa najviac šíri vírus. Preto sme vyzvali ministerstvo zdravotníctva, aby decentralizovalo registračný systém na úroveň samosprávnych krajov a aby nám nechali voľnejšie ruky na to, aby sme mohli očkovať efektívne. Zriadili sme mobilné očkovacie jednotky. V prvej fáze budeme očkovať ľudí v domovoch sociálnych služieb. V ďalšej fáze by sme chceli chodiť po obciach. Opäť, ak máme prísť do obce a hranice očkovania sa neustále menia, tak koľkokrát máme do nej ešte chodiť? Keď si zoberiete, že v tomto kraji máme 440 obcí a 16 miest, tak už keď musíme ísť raz je to logisticky náročné. Keď tam budeme musieť ísť päťkrát, tak čas na očkovanie celej populácie bude značne dlhší. Povedal by som, že tak päťkrát dlhší. K východnému Slovensku treba pristupovať inak. Nedá sa to riešiť centrálne a prostredníctvom webstránok.  Čakáreň častokrát vypadáva, nefunguje a nechodia SMS. Záujem je rovnaký, a preto sme s nevoľou sledovali minulý týždeň, že ministerstvo z tých ďalších dávok, čo prídu, dá viac vakcín západnému Slovensku. V piatok (30. apríla) by sem mali prísť minister zdravotníctva a budem sa s ním rozprávať. Presne toto sa mu pokúsim vysvetliť. Jednoducho treba zaviesť trochu individuálnejší prístup k východniarom.

O presune kompetencií pri registráciách hovoril aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba. Ministerstvo zdravotníctva však argumentuje  legislatívnymi bariérami. Napríklad kraje nemajú prístup do registra obyvateľov. Viete si aj tak presun kompetencií predstaviť?

My si ho vieme predstaviť akýmkoľvek spôsobom, ak nám to pomôže. Nepozeráme sa na to tak, že ako by sme to vedeli urobiť najjednoduchšie. Sú rôzne spôsoby, akými by sa to dalo realizovať. Samozrejme aj prístup do registra osôb by pomohol. My by sme najradšej chodili po tých obciach a očkovali. Ministerstvo nemôže dávať podmienky, že teraz sa očkujú len tí, čo majú nad 60, potom o týždeň mladší. Už tri týždne hovoríme o tom, že treba otvoriť e-čakáreň pre ľudí nad 18 rokov. Nie a nie to urobiť. V utorok (27. apríla) sa to udialo. Ja som rád, len neviem prečo to muselo trvať tak dlho. Ak by sa očkovanie aj s registráciou presunulo na úroveň samosprávnych krajov bez toho, aby ministerstvo do toho nejakým výrazným spôsobom zasahovalo, tak by sme určite boli ďalej v očkovaní.

Len pred niekoľkými dňami ste v Michalovciach otvorili druhé krajské vakcinačné centrum. Rozbehli ste aj župnú mobilnú očkovaciu službu. Koľko ľudí viete zaočkovať denne?

V jednom očkovacom centre vieme zaočkovať do tri a pol tisíc ľudí. V dvoch vieme zaočkovať do sedem tisíc ľudí. Čo sa týka mobilných očkovacích jednotiek, tak máme päť výjazdových vozidiel, ktoré vieme naplniť zdravotným personálom. Každé jedno z týchto aut vie denne obslúžiť okolo 500 ľudí. Dokopy je to do desaťtisíc ľudí.

Starosta košickej mestskej časti Juh: Čerpáme skúsenosti iných samospráv z EÚ

Jeden z najväčších míľnikov pre samosprávu na Slovensku bolo prihlásenie sa Európskej charte miestnej samosprávy, hovorí jeden z najdlhšie slúžiacich starostov na Slovensku, JAROSLAV HLINKA.

Všetko však záleží od prísunu a počtu vakcín, ktoré k nám prichádzajú každý týždeň a spôsobu, akým funguje registračný systém. Toto sú naše dve obmedzenia. Pri pohľade na tempo očkovania nemáme obmedzenia v zmysle kapacít kraja a krajských očkovacích centier alebo mobilných očkovacích jednotiek. Celé to stojí a padá na prísune vakcín a spôsobe registračného systému.

Chápem to správne, že dnes nemáte dostatok vakcín a očkujete pod svoju kapacitu?

Áno, dokonca nemáme ani otvorené očkovacie centrá každý deň tak, ako by sme mohli mať. Sú otvorené len niekoľko dní do týždňa. To najviac vyťažené máme otvorené v priemere tri dni do týždňa, čo je podpriemer.

Ako ste na tom so zaočkovanosťou? Ak sa nemýlim ešte pred niekoľkými týždňami ste boli dokonca najlepším krajom. Je to stále ešte tak?

Myslím si, že áno. Nemám síce najnovšie čísla, ale určite prvý mesiac očkovali najrýchlejšie v rámci vakcinačných centier. Toto myslím, že stále platí. Doteraz sme zaočkovali 53 tisíc ľudí. No tempo očkovania nám začína skresľovať to, že ministerstvo začalo importovať viac vakcín do bratislavského kraja, čo sa nám nepáči. Ešte raz hovorím, posudzovať záujem ľudí cez nefunkčný centrálny register nie je zhodné. Ešte by som pripomenul, že v bratislavskom kraji bol väčší záujem o AstruZenecu ako v našom kraji, kde bol väčší záujem o Pfizer a Modernu. Pýtam sa, že prečo nám ministerstvo neposiela viac Pfizeru a Moderny?

V očkovacích centrách zatiaľ očkujete iba AstraZenecou?

Očkujeme už aj Modernou a Pfizerom. Ten je náročný na logistiku a musí sa skladovať v mínus 80 stupňoch. Ale opäť, ministerstvo by nám poslať väčší počet vakcín a povoliť, aby sme očkovali Pfizerom aj v krajských očkovacích centrách.

Pomohol vám štát so zriaďovaním očkovacích centier alebo ste to robili čisto sami?

Štát nám nijakým spôsobom nepomohol. V podstate zápasíme s nefunkčným registračným systémom, ktorý nám komplikuje manažment očkovacích centier a spomaľuje tempo očkovania. Zároveň nám situáciu komplikuje aj prísun vakcín. Na začiatku ministerstvo zdravotníctva nariadilo samosprávnym krajom, aby sme ich zriadili. Ak by to nechali na nemocnice, tak by to išlo ešte pomalšie a bolo by to ešte komplikovanejšie. V zásade nám pomohli tým, že nám ich umožnili ich zriadiť a menežovať.   

Prepláca vám aspoň časť finančných nákladov, ktoré sú potrebné na prevádzkovanie vakcinačných centier alebo na očkovancov?

Za minulý rok nemáme preplatené ani euro. Mali sme veľa nákladov navyše, ktoré sme nemuseli mať. No mali sme ich preto, lebo to nezabezpečil štát. Pri očkovacích centier som počul už tri alebo štyri verzie o tom, ako to bude s preplácaním. Jedna hovorí, že štát bude všetko preplácať. Už som počul aj také, že sa bude preplácať iba časť nákladov. Do dnešného dňa nemáme preplatené nič. Veríme, že sa to zmení a tieto náklady budú preplatené v čo najväčšej miere.

Máte tieto náklady vyčíslené alebo je na to priskoro, keďže pandémie ešte neskončila?

Minulý rok sme na protipandemické opatrenia minuli dva a pol až  tri milióny eur. Ďalších 4,2 milióna sme minuli na dopravcov, ktoré si tiež ministerstvá prehadzujú medzi sebou. A tento rok máme na zriadenie očkovacích centier zatiaľ milión eur. Sú to však len odhady. Samozrejme, ďalšie pandemické náklady nemáme vyčíslené, keďže pandémia trvá. Vieme však povedať, že ide o nejakých osem miliónov za posledný rok.

Partner:

 

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8