Čo prinesie priemyslu rok 2021

Ilustračná fotografia. [EPA-EFE/David Hecker]

Európska zelená dohoda spustí v roku 2021 vlnu reforiem, ktoré zásadne ovplyvnia slovenský priemysel. Aké míľniky budú budúci rok pre priemyselný sektor kľúčové?

Po diskusiách o cieľoch znižovania emisií, ktoré prebiehali posledné mesiace, vstúpi Európska zelená dohoda budúci rok do kritickej implementačnej fázy. Nový cieľ zníženia emisií do roku 2030 o 55 percent významne ovplyvní hospodárstvo európskych krajín. Odrazí sa na väčšine sektorových politík a cieľov vrátane Priemyselnej stratégie EÚ.

Ďalšou témou, o ktorej sa bude v roku 2021 intenzívne diskutovať bude stanovenie ceny uhlíka. Eurokomisia príde s návrhom reformy systému obchodovania s emisiami EÚ ETS, vrátane jeho možného rozšírenia o oblasť budov a dopravy. Ďalej by sa mali členské štáty dohodnúť, ako bude vyzerať architektúra uhlíkovej dane na európskych hraniciach ako aj na tom, ako ju integrujú do obchodných a klimatických politík.

Elektrifikácia, prepájanie a digitalizácia prenosových sietí sú výzvy, s ktorými má Slovensku pomôcť Plán obnovy EÚ. Elektrifikácia môže zohrať významnú úlohu aj pri dekarbonizácií priemyslu. V sektoroch, ktoré nie je možné jednoducho elektrifikovať, má pomôcť vodík.

Pre slovenský priemysel je zaujímavý Modernizačný fond, z ktorého môže od budúceho roka financovať opatrenia na znižovanie emisií aj priemysel.

Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020

Hlavnou témou roku 2020 je pandémia COVID-19, ktorá spôsobila prepad vo všetkých odvetviach hospodárstva. Online konferencia sa bližšie pozrie na sektory priemyslu a energetiky, ktoré čelia dlhodobým výzvam ako je dekarbonizácia či digitalizácia.

V marci 2020 Európska komisia predstavila novú priemyselnú stratégiu, ktorá má európskemu priemyslu pomôcť pri prechode na klimatickú neutralitu a digitálnu ekonomiku. Cieľom priemyselnej stratégie je podporiť konkurencieschopnosť Európy a jej strategickú autonómiu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vo svojom prejave o stave Únie v septembri oznámila, že Komisia na návrh europoslancov stratégiu aktualizuje. Dôvodom je, že pôvodná stratégia, ktorá bola zverejnená v marci 2020, sa kryla s počiatkami obdobia pandémie COVID-19 a vyšla pred vypracovaním plánu EÚ novej generácie.

Súčasná verzia dokumentu tak nezohľadňuje vplyv pandémie na európsky priemysel ani nové finančné možnosti v rámci plánov na obnovu ekonomiky. Ako naznačuje pracovný program Komisie, návrh aktualizovanej stratégie by mal byť hotový v druhom štvrťroku 2021. Priority sú dobre známe: zlepšenie globálnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, zabezpečenie rovnakých podmienok doma i vo svete, dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a formovanie digitálnej budúcnosti Európy.

Hospodárske ekosystémy

Podľa generálnej riaditeľky Európskej komisie pre vnútorný trh, priemysel a podnikanie, Kerstin Jorna, pri tvorbe aktualizovanej stratégie eurokomisia uvažuje o definovaní 14 hospodárskych ekosystémov, ktoré budú pokrývať 90 percent ekonomiky. Tie by mali pomôcť prekonať súčasné obmedzenia sektorového prístupu. „Ekosystémy predstavujú oproti tradičnému sektorovému rozdeleniu dynamickejší a komplexnejší prístup k chápaniu hospodárstva. Sú schopné zachytiť prepojenia medzi výrobou a dodávateľmi, zohľadňujú startupy, výskum a vývoj, transfer technológií, ale aj oblasť služieb,“ povedala Kerstin Jorna v diskusii organizovanou EURACTIV.com.

S pandémiou COVID-19 prišlo podľa eurokomisárky uvedomenie, že na dodávateľsko-výrobné reťazce sa musíme pozerať komplexne. Návrh stratégie bude analyzovať, aké zmeny jednotlivým ekosystémom prinášajú klimatické politiky.

Indikátor odolnosti

Aktualizácia podľa Komisie príležitosť nadviazať na záväzok vypracovať súbor kľúčových ukazovateľov výkonnosti (Key Performance Indicators – KPI) pre „pravidelné monitorovanie vykonávania stratégie“.

Nové indikátory by mali podľa eurokomisárky hodnotiť odolnosť a zraniteľnosť jednotlivých priemyselných ekosystémov. Ukazovatele budú napríklad sledovať, či je daný ekosystém či podnik závislý na malom množstve dodávateľov, čo môže zvyšovať jeho zraniteľnosť. Ďalej sa bude pozerať na to, či firma implementovala ciele a politiky, či je jej činnosť udržateľná, dodávaná načas a bez prerušení. Toto má podľa Kerstin Jorna pomôcť komplexne monitorovať stav jednotlivých hospodárskych ekosystémov a pri hodnotení zohľadniť napríklad aj snahy o dekarbonizáciu.

Nová stratégia by mala mať dve odlišné časti. Prvá je zameraná na udržanie hladkého fungovania jednotného trhu, najmä rekapitalizáciou podnikov, záchranu pracovných miest a prispôsobenie výroby novému normálu post-COVIDového sveta. Druhá časť by mala byť zameraná na pomoc pri zelenej a digitálnej transformácii európskeho priemyslu. Tiež by mala posilniť priemyselnú suverenitu EÚ a jej strategickú autonómiu. Tie si vyžadujú konkurencieschopnú priemyselnú základňu a rozsiahle investície do výskumu a inovácií, dodala Kerstin Jorna.

Systém  EÚ na obchodovanie s emisiami EU-ETS) sa považuje za základný kameň politiky Európskej únie v boji proti zmene klímy. 

Zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 najmenej o 55 percent v porovnaní s rokom 1990 bude mať vplyv aj na aktuálnu reformu európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS). Vzhľadom na to, že EU ETS bude pri dosahovaní tohto cieľa hlavným nástrojom, jeho reforma je pre zabezpečenie dobre fungujúceho systému nevyhnutná.

Štvrtá fáza prestaví pravidlá

Spoločnosti v rámci limitu dostávajú alebo kupujú emisné kvóty, s ktorými môžu podľa potreby navzájom obchodovať. Po každom roku musia spoločnosti získať dostatok kvót na pokrytie svojich emisií. V súčasnosti sa blížime ku koncu tretej fázy revízie systému obchodovania EU ETS, ktorá končí 31. decembra 2020. 

V rámci nadchádzajúcej štvrtej fázy revízie systému sa budú opätovne nastavovať pravidlá pre bezplatné prideľovanie emisných kvót, finalizovať zoznam odvetví vystavených úniku uhlíka ako aj určovať referenčné hodnoty (benchmark).

Návrh, ktorý má eurokomisia predložiť do júna 2021, by mal obsahovať možnosti pre implementáciu nového klimatického cieľa a návrh možného rozšírenia systému EÚ ETS. Komisia zatiaľ zverejnila úvodné hodnotenie vplyvu a začala verejnú konzultáciu o konečnej štvrtej fáze revízie systému ETS. Konzultácia je otvorená do februára 2021.

Zásadnú zmenu však systém obchodovania s emisiami podstúpil v roku 2019. Vtedy sa vytvorila stabilizačná rezerva pre trh s emisiami (Market Stability Reserve). Účelom tejto rezervy je odstrániť veľký nadbytok emisných kvót, ktorý sa nahromadil v systéme EÚ ETS a zabezpečiť väčšiu odolnosť systému voči nerovnováham medzi ponukou a dopytom. Jednoducho povedané, ak je v systéme priveľa povoleniek, presunú sa do rezervy, z ktorej sa uvoľnia neskôr. Od roku 2023 bude počet povoleniek v rezerve iba taký vysoký, aký bol ich počet na trhu predošlý rok. Zvyšné povolenky stratia svoju platnosť.

Komisia chce podľa svojho pracovného programu pre rok 2021 prehodnotiť systém udeľovania voľných emisných kvót priemyselných podnikov. Nasledujúcich desať rokov bude síce s voľnými kvótami rátať, ale postupne plánuje ich množstvo znižovať.

O čo ide pri voľných emisných kvótach?

Vláda vyčlení podnikom a firmám ročný limit na emisie. Ten im umožňuje vypustiť do ovzdušia určité množstvo znečisťujúcich látok. Ak ho prekročia, musia si emisné kvóty dokúpiť. Podniky, ktoré vlastnia nadbytok takýchto voľných emisií, môžu predať časť emisií inému podniku, ktorý ich má nedostatok, napríklad v dôsledku zvýšenia výroby. S povoleniami je následne možné obchodovať aj na sekundárnych trhoch a dražiť ich v aukciách.

Kupujúci teda platí poplatok za možnosť pokračovať vo výrobe a naďalej znečisťovať prostredie. Teoreticky, tí znečisťovatelia, ktorí sú schopní najlacnejšie zredukovať množstvo vypúšťaných emisií, tak získajú predajom emisií odmenu. Účelom voľných emisných kvót je poskytnúť súkromnému sektoru možnosť zefektívniť výrobu, postupne znižovať znečisťovanie a zároveň ekonomicky rásť.

Napriek tomu, že Európska komisia avizovala postupné rušenie voľných kvót najmä v súvislosti s plánovaným zavedením uhlíkové cla na hraniciach EÚ, nakoniec sa zrejme úplne rušiť nebudú.

Systém bezplatných bude v novom návrhu prepracovaný tak, aby sa zameral na odvetvia s najvyšším rizikom premiestnenia výroby mimo EÚ. „Pokračovanie v bezplatnom prideľovaní kvót je zárukou pre medzinárodnú konkurencieschopnosť priemyselných odvetví, ktorým hrozí únik uhlíka,“ hovorí o návrhu Komisia. Pravidlá pre prideľovanie bezplatných kvót by však „mali byť viac zamerané na zavádzanie zelených technológií.“

Menej ohrozené sektory by mali po roku 2026 dostať najviac 30 percent voľných povoleniek. V roku 2030 by už nemali mať k dispozícii žiadne.

Predpokladá sa, že emisie zo sektorov ETS budú naďalej klesať. Medzi rokmi 2018 a 2019 emisie zo sektorov krytých v rámci európskeho systému obchodovania s emisnými povolenkami (ETS) klesli o 9,1 percenta. Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracovala Európska agentúra pre životné prostredie (EEA).

Súvisí to jednak s rastúcou cenou povoleniek, ktorá tento týždeň dosiahla svoje historické maximum, a jednak s nižším počtom povoleniek na trhu. Najmä uhlie, ale aj iné fosílne palivá, sa pre mnohých výrobcov predražia. Cena za jednu tonu emisií sa dnes pohybuje na úrovni 31 eur. Stúpla aj vďaka novému cieľu zníženia emisií do roku 2030.

Podľa EEA okrem stúpajúcej ceny povolenie za to môže aj vyšší podiel obnoviteľných zdrojov v dodávkach energií. Ilustruje to fakt, že hoci sa minulý rok v rámci systému ETS predalo o 36 percent menej emisných povoleniek ako rok predtým, celkový zisk stúpol o 447 miliónov eur.

Vyššia cena sa odzrkadlila najmä poklesom záujmu o výrobu elektriny z uhlia, ktoré je najšpinavším fosílnym palivom. Viaceré krajiny sa preto obzerajú za inými možnosťami, ako elektrinu vyrábať. Viaceré z nich vrátane Slovenska si vybrali plyn. Kým podiel uhlia u nás klesol o 0,1 percento, podiel plynu stúpol o 1,5 percenta. Vzrástol aj podiel vodnej a atómovej energie. Zhodne po 0,6 percent.

Ďalšou zmenou, ktorú by mala priniesť revízia EÚ ETS na budúci rok, je rozšírenie systému o nové odvetvia. Hovorí sa o námornej čo leteckej doprave, ako aj o sektore budov.

Ďalšou reformou, ktorá v roku 2021 významne ovplyvní priemysel v Európe aj na Slovensku je zavedenie nového mechanizmu platenia dane z uhlíka na hraniciach Únie (Carbon border adjustment mechanism – CBAM), hovorovo nazývaný uhlíkové clo. Ten má podľa Európskej komisie zabrániť presídľovaniu priemyselnej výroby do krajín mimo Európskej únie a teda podporiť zamestnanosť a konkurencieschopnosť vnútorného trhu.

Podľa výpočtov Komisie by uhlíková daň na hraniciach EÚ mohla ročne priniesť 5 až 14 miliárd eur. Mechanizmus by mal začať fungovať v roku 2023. Uhlíkové clo má byť tiež jedným zo zdrojov financovania pôžičiek v rámci Fondu obnovy.

Zároveň by podľa Európskej komisie malo pomôcť dosiahnuť európske klimatické ciele v rámci Európskej zelenej dohody, umožniť dekarbonizáciu európskeho priemyslu a motivovať výrobcov v tretích krajinách, aby zaviedli prísnejšie environmentálne štandardy.

Európska komisia na zavedení uhlíkového cla pre dovoz do Európy pracuje už dlhšie. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen ho zahrnula do zoznamu priorít svojej administratívy. V lete spustila Európska komisia verejné konzultácie a navrhla hlavné spôsoby, ako by mechanizmus mohol fungovať. Medzi možnosťami, ktoré predstavila, je napríklad vytvorenie zoznamu zdaniteľného tovaru či už sa dováža alebo nie alebo povinnosť dovozcov zaplatiť clo na hraniciach EÚ. Ďalšou navrhovanou alternatívou rozšírenie systému obchodovania s emisiami (EÚ ETS) na dovážané suroviny a tovar.

Rozšírenie trhu s uhlíkom na dovoz tovarov a surovín do Európy musí ísť ruka v ruke s dôkladnou reformou EÚ ETS. Komisia vo svojich konzultáciách uvádza, že mechanizmus zdanenie uhlíka na hraniciach s EÚ v jednej z navrhovaných podôb by mal nahradiť existujúce systémy, ako je bezplatné prideľovanie emisných kvót niektorým priemyselným odvetviam.

Priemysel nesúhlasí so zrušením bezplatnej alokácie

Daň z dovozu uhlíka má medzi európskymi a slovenskými predstaviteľmi priemyslu silnú podporu. Podľa nich by uhlíkové clo umožnilo nastoliť rovnaké podmienky pre dovozcov z krajín, ktoré majú menej prísne environmentálne normy. Zástupcovia priemyslu zároveň upozorňujú, že zavedenie uhlíkového cla by nemalo znamenať zrušenie existujúceho systému bezplatnej alokácie emisných kvót.

Podľa riaditeľa pre styk s vládou a Európskou úniou z bratislavskej kancelárie U.S. Steel Košice Michal Pintér, by „úplné nahradenie existujúceho systému obchodu s emisiami netestovaným mechanizmom bolo pre európsky priemysel rizikové.“

Zavedenie uhlíkového cla by podľa neho nemalo znamenať, že sa zruší systém EÚ ETS a bezplatná alokácia emisných kvót, ako to navrhuje Európska komisia. Systémy by mali fungovať paralelne, spolu s ostatnými podpornými mechanizmami myslí si Pintér.

Priemysel vďaka fungujúcemu systému EÚ ETS postupne dekarbonizuje a má nastavené kroky na plnenie environmentálnych noriem až do roku 2030. Naplánovanie investícií na postupnú dekarbonizáciu priemyslu predpokladá podľa Michala Pintéra určitú stabilitu v pravidlách.

„Domnievame sa, že do roku 2030, je potrebné uvažovať o scenári súbežného fungovania nejakej formy zdanenia/zaťaženia dovozu a za súčasného fungovania systému EÚ ETS.“

Podľa priemyselných združení je riešením do roku 2030 ponechať súbeh oboch systémov a dovtedy je možné pripraviť nový systém zdanenia uhlíka.

„Máme tu opatrenia podporujúce dekarbonizáciu priemyslu, prítomné v európskom systéme obchodovania s emisiami. Znevýhodneniu európskych výrobcov oproti tretím krajinám môžeme zamedziť uhlíkovým clom. Vyžaduje oveľa menšie úpravy, než zrušiť celý systém a zaviesť nový,“ tvrdí Michal Pintér.

Dôsledky pre Slovensko

Možnému dopadu zavedenia uhlíkového cla sa venovala analýza Inštitútu pre environmentálnu politiku. Na Slovensku, kde priemysel tvorí takmer 28 percent HDP, môže mať takéto riešenie významné dopady, uvádza analýze. Výsledkom zavedenia uhlíkového cla na oceľ, cement a hliník by Slovensko zvýšilo produkciu v týchto sektoroch v priemere o 6,3 percenta.

Všetky tri sektory výrazne zvýšia produkciu, pri oceli to môže byť až o 10 percent. Keďže sa objem dovozu z krajín mimo Európskej únie zníži, domáce firmy v týchto sektoroch budú uspokojovať vyšší dopyt.

Tým, že uhlíkové clo obmedzí dovoz lacných surovín, cena materiálov vzrastie. Negatívne by boli zasiahnuté odvetvia ako napríklad strojárenstvo, ktoré tieto suroviny využívajú ako vstup do svojej výroby. Výroba v strojárenstve, dopravných prostriedkov a súčiastok môže poklesnúť o 1,2 až 1,9 percent oproti pôvodnému stavu.

Keďže po zavedení uhlíkového cla by sa zvýšila emisne náročná produkcia ocele, cementu a hliníka, viedlo by to k nárastu emisií oxidu uhličitého o 1,2 percenta. Analýza konštatuje, že aby sa predišlo zvýšeniu emisií na Slovensku po zavedení uhlíkového cla, je spolu s týmto mechanizmom cla nutné sprísniť environmentálne štandardy pre domácich výrobcov.

Európska zelená dohoda priniesla pre priemysel jasné ciele v oblasti dekarbonizácie. Karty však zamiešala pandémia koronavírusu. V Kombinácia slabej globálnej ekonomiky, neistoty v podnikaní, spoločnosti a politike spôsobila, že mnohým podnikom chýba likvidita a stabilné prostredie pre dlhodobo udržateľné investície.

Európska komisia prišla v reakciu na pandémiu COVID-19 s Plánom obnovy EÚ, ktorý má kombináciou grantov a pôžičiek pomôcť členským štátom spamätať sa z ekonomického prepadu. Zároveň by členské štáty mali prostredníctvom neho prepojiť potrebné reformy a investície, ktoré by pomohli európskym krajinám nastúpiť cestu k zelenej ekonomike. Slovensko by z neho mohlo čerpať 5,8 miliardy eur v grantoch a 6,8 miliardy eur v pôžičkách. 

Slovenský Národný plán obnovy a odolnosti má byť finalizovaný v apríli. Politické strany a rezorty postupne predstavujú svoje priority. 

„Štát musí garantovať, že tie firmy prežijú dekarbonizáciu, lebo sú to obrovskí zamestnávatelia v regiónoch. Zároveň bude potrebné mať nejakú víziu, aký priemysel tu chceme mať v horizonte desiatich rokov a kde peniaze investovať,“ myslí si Richard Filčák z Prognostického ústavu SAV.

Aj keď nie je jasné, aké oblasti sa nakoniec dostanú do konečnej verzie, z vyjadrení predstaviteľov rezortov vyplýva, že vláda chce v oblasti energetiky a priemyslu podporiť integráciu energetických sietí a rozvoj vodíka.

Integrácia energetiky

Silné zastúpenie priemyslu na slovenskom HDP môže byť podľa podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča príležitosťou. Pri zelenej transformácii by sa vláda mohla zamerať na oblasti, v ktorých je Slovensko tradične silné. To znamená budovanie infraštruktúry a priemyslu 21. storočia. „To je úloha pre všetkých energetikov na Slovensku. Ako zdigitalizovať prenosovú sieť, aby sme vedeli podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov,” vyzval Šefčovič.

Budúci rok čaká Slovensko dokončenie transpozície balíka Čistá energia pre všetkých Európanov do slovenskej legislatívy. Vláda si od toho sľubuje vyšší podiel obnoviteľnej energie na energetickom mixe.

„Musí dôjsť k tomu, že sa masívne zainvestuje do stability siete tak, aby bolo možné pripájať individuálnych výrobcov obnoviteľných zdrojov energie. Znamená to dohodnúť sa s elektrárňami, distribútormi na tom, že štát zainvestuje zdroje, ktoré budú vyrovnávať napätie a pripraví prostredie,“ hovorí Richard Filčák z Prognostického ústavu SAV.

Podľa neho sa ukazuje, že napríklad pri rozvoji obnoviteľných zdrojov nie je podstatné, koľko peňazí dáme na granty, ale dôležitá je stabilita podnikateľského prostredia, garantované ceny energie a hlavne to, aby boli zdroje možné do siete pripojiť.

Rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie závislých na počasí ako sú vietor a slnko môžu bez dostatočného manažmentu destabilizovať prenosovú sieť. Odpoveďou môžu byť rôzne flexibilné riešenia, napríklad zlepšovanie prepojenia so susednými krajinami, uskladňovanie energie, integrácia sektorov ekonomiky, reaktívnosť na dopyt alebo manažment siete. Podľa eurokomisára Šefčoviča je dnes jediným reálnym prostriedkom na stabilizáciu prenosovej siete zemný plyn.

Výhodou Slovenska je, že len 21,9 percent výroby elektriny pochádza z fosílnych palív. Pri sektoroch, ktoré je ťažké elektrifikovať – ako napríklad cementárenský, chemický alebo oceliarsky priemysel môže v budúcnosti zohrať dôležitú úlohu vodík. 

Dekarbonizácia priemyslu povedie k ďalšiemu výrazne vyššiemu dopytu po energiách. Viaceré technologické procesy, bude nutné elektrifikovať, aby sa znížila ich emisná náročnosť. To povedie k ďalšiemu výrazne vyššiemu dopytu po energiách. V oceliarstve je možné napríklad nahradiť kyslíkové pece na uhlie elektrickými oblúkovými pecami, čo by významne prispelo k zníženiu emisií z výroby ocele. Pri dekarbonizácii priemyslu vsádza Európska komisia okrem elektrifikácie aj na vodík z obnoviteľných zdrojov, ktorý by mal pomôcť znížiť emisnú náročnosť ťažkého priemyslu.

Vodík

Európska komisia chce urobiť z vodíka „ústredný prvok“ plánov na dekarbonizáciu priemyslu. Objasnila to v návrhu Vodíkovej stratégie EÚ, ktorú predstavila v júni tohto roku. Vodík môže pomôcť znižovaniu emisií dvojakým spôsobom. Po prvé môže slúžiť ako prostriedok na dlhodobejšie skladovanie väčšieho množstva elektriny. Po druhé môže pomôcť dekarbonizovať sektory priemyslu náročné na elektrifikáciu – napríklad oceliarsky, chemický alebo cementárenský priemysel. Komisia vníma vodík tiež ako kľúč k znižovaniu emisií v ťažkej a nadrozmernej doprave – letectva, nákladných automobilov a námornej dopravy.

Jasnou prioritou EÚ je čo najskôr vyvinúť zelený vodík z obnoviteľných zdrojov. Ten má pomôcť dekarbonizácii priemyslu a dopravy v dlhodobom horizonte. Podľa Vodíkovej stratégie má nástup a rozvoj vodíka prísť pozvoľne, vo viacerých fázach. Kľúčovou otázkou, ktorú Vodíková stratégia kladie, je „kedy sa zelený vodík stane cenovo konkurencieschopný“ v porovnaní s vodíkom vyrábaným z fosílnych zdrojov. Ten v súčasnosti celosvetovo dominuje.

Podľa Vodíkovej stratégie by sa mali politické iniciatívy Únie „zamerať na to, aby bol ekologický vodík cenovo konkurencieschopný už o pár rokov,“ čo „bude možné vtedy, ak budú tento vodík schopné vyrábať integrované továrne v gigawattovom meradle.“ Cieľom je podľa návrhu výrazne zvýšiť produkciu zeleného vodíka, aby sa znížila cena na jeden kilogram na jedno až dve eurá.

Podľa zástupcov priemyslu je pre naštartovanie vodíkového hospodárstva v Európe kľúčové nezabúdať na vodík z fosílnych zdrojov. Súčasné vymedzenie pojmu „čistý vodík“ je podľa nich príliš úzke a malo by sa rozšíriť, aby zahrnulo aj „technologicky neutrálne technológie“, argumentuje skupina v liste zaslanom Európskej komisii.

„Obnoviteľné zdroje energie sa z dlhodobého hľadiska stanú hlavným zdrojom výroby vodíka. Dovtedy sa Európska únia musí chopiť existujúcich príležitostí a využiť všetky dostupné zdroje čistého vodíka,“ povedal James Watson, predseda riadiaceho výboru skupiny GasNaturally, ktorá presadzuje záujmy plynárov a bola medzi 33 signatármi listu.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) takmer všetok vodík v súčasnosti pochádza z fosílnych palív, najmä zo zemného plynu a uhlia. A hoci sa dnes veľká pozornosť zameriava na čistý vodík, z elektrolýzy vody (menej emisne náročný postup výroby vodíka) pochádza menej ako 0,1 percenta celosvetovej produkcie vodíka, uvádza IEA. Podľa IEA takmer všetok vodík v súčasnosti pochádza z fosílnych palív, najmä zo zemného plynu a uhlia. A hoci sa dnes veľká pozornosť zameriava na čistý vodík, z elektrolýzy vody (menej emisne náročný postup výroby vodíka) pochádza menej ako 0,1 percenta celosvetovej produkcie vodíka, uvádza IEA.

Výroba všetkého vodíka z elektrolýzy by si vyžadovala 3 600 TWh vyrobenej elektriny alebo „viac ako celkovú ročnú výrobu elektriny v Európskej únii,“ hovorí analýza IEA.

Komisia vyzerá byť pripravená akceptovať „modrý vodík“ získavaný zo zemného plynu, ale len pod podmienkou, že súčasťou výroby bude zachytávanie a uskladňovanie uhlíka technológiou CCS (Carbon Capture and Storage). Dekarbonizovaný vodík by mal byť podľa eurokomisie využívaný len prechodne, kým sa trh so zeleným vodíkom nerozbehne. V dokumente eurokomisia kategoricky odmieta tzv. „šedý vodík“ – vodík vyrobený zo zemného plynu, pri ktorom sa uvoľňujú emisie CO2.

Komisia podľa eurokomisára Maroša Šefčoviča v budúcnosti počíta najmä s takzvaným zeleným vodíkom z obnoviteľných zdrojov – najmä z veterných elektrární. V strednodobom meradle však ráta aj s podporu vodíka vyrobenej z jadra.

Podpredseda vlády Richard Sulík varoval, že vodíkové technológie sú beh na dlhú trať. „Uskladnenie energie je skutočne kľúčové. Máme tu vodík, ktorý dnes nie je možné dlhodobo skladovať, pretože molekula vodíka je tak maličká, že sa skrátka vytratí. Veľmi dobré je prečerpávanie vody, ale na to potrebujeme špecifický terén. Vodíkové technológie sú skutočne ešte v plienkach. Nerobme si ilúzie, že o desať rokov budeme mať 40 percent energie z vodíka. Niekedy však musíme začať,“ hovorí Sulík.

Modernizačný fond je v európskom investičnom pláne pre zelenú dohodu vnímaný ako jeden z kľúčových nástrojov financovania uhlíkovej neutrality. Je to špecializovaný program financovania na podporu 10 členských štátov EÚ s nižšími príjmami, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Energetické a priemyselné podniky na Slovensku by z neho mali v priebehu 10 rokov získať okolo 1,3 miliardy eur.

Modernizačný fond sa naplno rozbehne v roku 2021 a bude podporovať investície do výroby a využitia energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti a skladovania energie. Má pomôcť chudobnejším krajinám EÚ modernizovať energetické siete vrátane diaľkového vykurovania ako aj spravodlivému prechodu regiónov závislých od priemyslu s vysokou uhlíkovou náročnosťou.

Modernizačný fond je financovaný z príjmov z emisných aukcií. Majú doňho smerovať 2 percentá z celkových kvót na roky 2021 až 2030 v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Ďalšie kvóty prevedú do fondu prijímajúce členské štáty. Rozhodlo sa tak urobiť 5 krajín – Chorvátsko, Česko, Litva, Rumunsko a Slovensko.

Fond má viacero cieľov. Tým hlavným je pomôcť 10 chudobnejším členským štátom splniť ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a zohrávať aktívnu úlohu pri prechode EÚ na klimatickú neutralitu.

Konkrétne môžu štáty podporiť projekty na výrobu a využívanie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšenie energetickej efektívnosti, skladovanie energie, lepšie prepojenie a modernizáciu energetických sietí a na transformáciu oblastí závislých od uhlíka.

Za modernizačný fond budú zodpovedať prijímajúce členské štáty, ktoré budú úzko spolupracovať s Európskou investičnou bankou (EIB), investičným výborom zriadeným pre tento fond a Európskou komisiou.

Ministerstvo životného prostredia, ktoré má administrovanie fondu v gescii, zaevidovalo do októbra 2020 124 projektových zámerov s celkovou požadovanou podporou v objeme štyroch miliárd eur. Tento zásobník projektov následne posudzovala komisia pre Modernizačný fond. Tá mala pri výbere projektov mantinely nastavené legislatívou.

Výberová komisia do indikatívneho zoznamu zámerov vybrala 20 zámerov, z toho 19 investičných projektov a jednu viacročnú schému, prostredníctvom ktorej bude možné rozdeľovať dotácie na väčší počet projektov. Indikatívny zoznam zámerov ministerstvo vo štvrtok 10. decembra 2020 zaslalo na posúdenie Európskej investičnej banke a Európskej komisii.

Rezort životného prostredia v roku 2021 zverejnení tzv. „ostrú“ výzvu na predkladanie projektov do Fondu. Táto výzva sa bude vzťahovať na projekty, ktoré už boli zaslané na envirorezortu a prípadne sú v indikatívnom zozname projektov, ako aj na nové projekty, ktoré zatiaľ na ministerstvo zaslané neboli.