Ekologické agrodotácie: Za aké činnosti by mali byť farmári odmenení? (ANKETA)

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Väčšina odborníkov je za to, aby Slovensko v budúcom programovom období vyčlenilo viac ako 20 percent priamych poľnohospodárskych platieb na postupy, ktoré budú prospešné pre prírodu a klímu. No zhodujú sa, že nie je dôležité iba, koľko peňazí na ekoschémy pôjde, ale hlavne to, či budú nastavené kvalitne – to znamená, aby skutočne riešili environmentálne problémy v slovenskom agrosektore a boli zároveň pre farmárov finančne motivujúce.

Ochrana ohrozených druhov vtákov, udržateľné hospodárenie v lesoch, obrábanie pôdy po vrstevnici, lepšie životné podmienky pre hospodárske zvieratá, či precízne poľnohospodárstvo. Za tieto činnosti by v budúcom programovom období farmári mohli získať špeciálnu dotačnú podporu z budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP).

Čo sú ekoschémy

Pilierom zelenej reformy agropolitiky majú byť takzvané ekoschémy (ekologické režimy). V skratke: každý farmár k základnej platbe, ktorú dostáva za obrobený hektár pôdy, bude môcť čerpať aj dodatočné dotácie za aktivity prospešné pre prírodu a klímu.

Finančne podporené ekologické postupy si bude môcť vybrať zo zoznamu ekoschém, ktoré pripraví ministerstvo pôdohospodárstva.

Farmári dnes ešte nevedia, koľko peňazí na tieto aktivity získajú. Inštitúcie Európskej únie ešte len rokujú o konečnej podobe agropolitiky, a tak nie je známe, koľko prostriedkov ekoschémy ukroja z celkového balíka priamych platieb. Kým europarlament od členských štátov očakáva aspoň 30 percent, Rada EÚ, teda členské štáty, sa prikláňa k 20 percentám.

Konečné číslo ale bude iba povinným minimom. Keďže zelené je hlavnou farbou reformy SPP, EÚ nebude žiadnej členskej krajine brániť, aby na udržateľné poľnohospodárske postupy vyčlenila viac peňazí z prideleného agrodotačného balíka.

Z dostupných informácií zatiaľ nevieme, aký podiel  Slovensko. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský (OĽaNO) ekoschémy podporil, no 30 percentnú alokáciu odmietal. Keďže ide o nový dotačný nástroj, ministerstvo sa obáva, že slovenskí farmári nebudú schopní okamžite vyčerpať také množstvo peňazí na zelené opatrenia. Rezort zároveň  chce, aby nastavenie ekoschém bolo čo najflexibilnejšie.

Wiezik: Že veľké farmárske zväzy oslavujú reformu agropolitiky EÚ? Dôkaz, že pre prírodu je úplne zlá

Na ekoschémy som sa veľmi tešil, hovorí o jednom z pilierov zelenej reformy agropolitiky EÚ europoslanec MICHAL WIEZIK. Návrh europarlamentu ale podľa neho štátom EÚ umožňuje vybrať také schémy, ktoré nezlepšia situáciu v prírode. „Zastavenie poklesu vtáctva a celkovo biodiverzity sa touto reformou nedá dosiahnuť,“ hovorí Wiezik.

S novým systémom zelených dotácií Komisia v roku 2016 prišla po tom, čo sa preukázalo, že súčasné ekologické platby (greening) nefungujú. Ekoschémy majú zlepšiť situáciu s klesajúcou biodiverzitou, znečistením pôdy, vody a ovzdušia, či so zlými podmienkami v chove hospodárskych zvierat. Výhodou je, že každá krajina si ich môže napasovať na vlastné problémy.

Keď svoje pozície k reforme SPP prijal europarlament a Rada EÚ, viaceré ochranárske združenia začali environmentálny prínos ekoschém spochybňovať. Europoslanec Michal Wiezik v rozhovore pre portál EURACTIV.sk kritizoval hlavne prijatú úpravu, ktorá podľa neho spôsobí, že farmári budú dostávať dodatočné dotácie za činnosti, ktoré dnes musia plniť povinne, aby priame platby mohli vôbec čerpať. Reforma preto podľa neho pozitívnu zmenu pre prírodu neprinesie.

„Umožňuje väčšinu prostriedkov čerpať na obhospodarovanú plochu bez pridanej hodnoty. Členským štátom dáva možnosť namiešať si mix ekoschém tak, aby za menšiu robotu dostávali peniaze navyše. Bojím sa, že ekoschémy budú využívané na 100 percent, ale na neefektívne opatrenia,“ myslí si Wiezik.

Aká je predstava agrorezortu

Ekoschémy v každom prípade budú súčasťou budúcich pravidiel SPP. Teraz je na ťahu ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré má vo svojich rukách ich nastavenie.

Rezort podľa ministra Jána Mičovského (OĽaNO) pripravovalo zoznam ekoschém od septembra do októbra. V novembri prvý nástrel predstavilo odborníkom z Pracovnej skupiny pre prípravu strategického plánu. Portál EURACTIV.sk má prezentáciu ekoschém k dispozícii.

Ide zatiaľ iba o prvý návrh; konečná podoba ekoschém môže byť úplne iná. Ministerstvo zostavilo viac ako dvadsať ekoschém, ktoré majú pomôcť plniť ciele v rámci štyroch politických cieľov novej agropolitiky EÚ: adaptácia na zmenu klímy, udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ochrana biodiverzity a biotopov, produkcia zdravých potravín a dobré životné podmienky zvierat.

Viacero z nich sa týka šetrných postupov pri obrábaní pôdy. Finančnú podporu by tak získali farmári, ktorí budú využívať prírodné spôsoby ochrany proti škodcom namiesto chemických pesticídov, tí ktorí budú zatrávňovať ornú pôdy, či budú diverzifikovať – teda pestovať rôznorodé druhy plodín.

Mičovský po vystúpení v Rade EÚ odmieta, že by oslaboval zelené ambície v agrosektore

Ochranári kritizujú ministra Jána Mičovského za jeho nesúhlas s návrhom, aby každý štát EÚ povinne vyčlenil časť agrodotácií na nové ekologické režimy. Minister ale tvrdí, že v opačnom prípade hrozí, že farmári počas programového obdobia prídu o milióny eur.

Zvýhodnení budú aj poľnohospodári, ktorí sa budú viac starať o biologickú rozmanitosť krajiny. Podľa návrh rezortu by sa im mali viac oplatiť rôzne krajinotvorné prvky, ktoré budú vytvárať priestor pre život opeľovačov a vtákov. Explicitne sa spomína ochrana dropa fúzatého, či sysľa pasienkového.

Medzi ekologickými režimami je aj zlepšovanie podmienok, v ktorých sa chovajú hospodárske zvieratá, či obmedzenie používania antibiotík pri chove.

Ministerstvo ale ekoschémy zatiaľ pripravuje bez väčšieho zapojenia odbornej verejnosti a farmárov, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či budú nastavené dobre. „Zavedenie ekoschém si vyžaduje dokonalú prípravu na úrovni ministerstva a intenzívnu spoluprácu s poľnohospodármi, ochranármi a akademickou sférou,“ myslí si Ján Pokrivčák zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Portál EURACTIV.sk preto oslovil kľúčových sektorových aktérov, aby priblížili svoje predstavy o ekoschémach v novej poľnohospodárskej politike.

Respondentov sme sa v ankete pýtali, aký podiel priamych platieb by sa podľa nich mal vyčleniť na ekoschémy a aké sú ich návrhy na konkrétne aktivity a opatrenia, ktoré by v rámci nich mali byť podporené.

Tatiana Nemcová

Slovenská ornitologická spoločnosť/Birdlife

Výsledkom predchádzajúcej reformy SPP bolo naviazanie 30 percent priamych platieb na tzv. greening, čo bol v princípe krok správnym smerom k zvýšeniu environmenálnej ambície SPP.  Napriek tomu, že v dôsledku rôznych výnimiek a nevhodných opatrení bol „greening“ neefektívny (Európsky dvor audítorov, 2017) a do určitej miery dokonca škodlivý, je nevyhnutné, pokračovať v danom trende a postupne zvyšovať podiel zdrojov smerujúcich na environmentálne opatrenia.  Len tak bude možné zvrátiť alarmujúci stav poľnohospodárskej krajiny a jej biodiverzity. SOS/BirdLife Slovensko podporuje pozíciu, BirdLife Europe a iných európskych MVO, ktoré požadujú vyčlenenie 50 percent z oboch pilierov na opatrenia prospievajúce k environmentálnym a klimatickým cieľom. (Last chance CAP).

Akékoľvek vysoké číslo určujúce podiel priamych platieb vyčlenených pre ekoschémy však nezaručí, že vynaložené zdroje povedú k zmene hospodárenia či kvality krajiny. „Greening“, by mal byť v tomto smere dostatočným varovaním. Preto je kvalita ekoschém a ich dobré nastavenie rovnako dôležitá ako množstvo zdrojov, ktoré bude na ne vyčlenené. Z nášho pohľadu, by ekoschémy mali podporovať spôsoby hospodárenia na pôde, ktoré budú šetrnejšie k prírode, povedú k zvýšeniu biodiverzity krajiny, jej odolnosti proti klimatickej zmene a extrémnym prejavom počasia, ochrane vôd a pôdy. Nemali by smerovať na opatrenia, ktoré sú súčasťou bežnej praxe dobrého poľnohospodára ako je napríklad  vápnenie pôdy či pestovanie medziplodín.

Konkrétne si vieme predstaviť ekoschému na ornej pôde, ktorá určí maximálnu výmeru pôdnych blokov na 20ha a podporí zakladanie trávnatých a kvetnatých pásov s cieľom podporiť opeľovače, vtáky a malú zver, ďalej ekoschému, ktorá podporí obnovu trávnych porastov na ornej pôde v nížinách a kotlinách a podporí návrat extenzívnej pastvy v týchto územiach. Na trvalých trávnych porastoch by ekoschéma mala podporiť diferencovanú kosbu s ohľadom na rozmnožovanie živočíchov. Rovnako, by mala byť zaradená ekoschéma, ktorej cieľom bude na plochách s pomáčanou ornou pôdou realizovať agrotechnické postupy tak, aby neohrozovali živočíchy viazané na tieto mokrade v čase ich rozmnožovania.

Ekoschémy pri dobrom nastavení a adekvátnom financovaní majú potenciál priniesť nevyhnutnú pozitívnu zmenu v našej poľnohospodárskej krajine. Avšak sú len jedným z prvkov zelenej architektúry, a rovnako dôležité bude nastavenie základných podmienok (kondicionality), environmentálnych opatrení zo zdrojov druhého piliera, či správne nasmerovať neproduktívne investície.

Emil Macho

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK)

Myslíme si, že na ekoschémy by nemalo ísť viac ako 20 percent z rozpočtu priamych platieb (na BISS požadujeme 60 percent prostriedkov, zvyšných 20 percent by malo byť rozdelených na viazané platby, trhové opatrenia a platbu pre mladých poľnohospodárov, redistributívna platby by mala byť vykrytá zo stropovania). Naviac, vzhľadom k tomu, že to je celkom nový typ platieb, mala by byť aspoň v prvých rokoch umožnená členským štátom určitá flexibilita, aby sme sa vyhli prepadnutiu, prípadne nevyužitých finančných prostriedkov.

Možných opatrení je mnoho (a MPRV SR ich predstavilo odbornej verejnosti). S väčšinou z nich sa stotožňujeme, potrebujeme však poznať podrobnosti, zatiaľ poznáme len názvy. Dôležité však je, aby boli jednoducho realizovateľné a kontrolovateľné, aby si z nich mohli vybrať poľnohospodári zo všetkých produkčných oblastí Slovenska a aby boli poľnohospodári dostatočne motivovaní sa do nich zapojiť.

Malo by Slovensko obmedziť agrodotácie veľkým farmám? (ANKETA)

Podľa väčšiny odborníkov z oblasti pôdohospodárstva by mal agrorezort do nového programového obdobia určiť limit, koľko európskych dotácií môžu poberať poľnohospodárske podniky. Stropovanie platieb by sa podľa nich malo vypočítať na konečného užívateľa výhod, čím sa zamedzí jeho obchádzaniu delením na menšie farmy. Súčasne ale upozorňujú, že ide len o jeden z mnohých nástrojov, ktoré Slovensko musí prijať, aby vyriešilo nahromadené problémy v domácom agrosektore.

Ján Pokrivčák

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Podľa nariadení EÚ o novej SPP, musí Slovensko, ako aj ostatné členské štáty vyčleniť 30 percent zdrojov druhého piliera (Program rozvoja vidieka) a 40 percent celkových zdrojov SPP 2021 až 2027 na takzvané zelené ciele, ako sú biodiverzita, klimatická zmena, prírodne zdroje, zdravé potraviny, znižovanie odpadu a welfare (dobré životné podmienky) zvierat. Mnohým ľuďom sa to zdá veľa, ale treba si uvedomiť, že rozpočet SPP v slušnej výške sa podarilo zachovať aj pre nové programovacie obdobie len vďaka preorientovaniu poľnohospodárskej politiky na dosahovanie environmentálnych cieľov. Hlavným problémom v súčasnosti je totiž v EÚ životné prostredie, nie nedostatok potravín.

Nová SPP je viac flexibilná, ako boli doterajšie spoločné poľnohospodárske politiky EÚ, čo znamená, že zelené ciele SPP môžeme splniť rôznymi spôsobmi, resp. mali by sme v novom programovacom období riešiť naše národné ekologické problémy, ale tiež prispievať k dosahovaniu cieľov EÚ, čo najefektívnejším spôsobom.

Pre Slovensko je výhodné, aby sa na plnenie zelených cieľov vo väčšom rozsahu používali ekoschémy a druhý pilier by sme tak mohli viac použiť na riešenie konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva, rozvoj  infraštruktúry a služieb na vidieku. Pri našej štruktúre fariem prvý pilier totiž nedokáže podporiť konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva tak dobre ako druhý pilier. Z toho dôvodu je optimálne na ekoschémy vyčleniť 20 až  30 percent rozpočtu prvého piliera. Vzniká tu však aj obava, či ministerstvo a Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) dokážu navrhnúť a potom aj efektívne implementovať ekoschémy takým spôsobom, že tieto zdroje budeme aj v plnom rozsahu čerpať. Doterajší vývoj čerpania eurofondov na Slovensku, napríklad aj v rámci programu LEADER, nám veľa optimizmu, že zvládneme realizovať aj náročnejšie opatrenia, nedáva. A ekoschémy sú náročnejšie na administratívu a plánovanie ako agroekologické opatrenia v druhom pilieri SPP.

Ekoschémy sú povinné pre členské štáty, ale dobrovoľné pro poľnohospodárov, ktorí si vyberú tie ekoschémy, ktoré sa im najviac hodia. Pre poľnohospodárov aj pre ochranu životného prostredia je výhodné, keď je ponuka ekoschém bohatá. Potom však vzniká otázka, či je naša administratíva schopná ponúkať pestrejší sortiment ekoschém? Odpveď je, že úroveň našej štátnej správy nezvládne realizáciu veľkého množstva ekoschém. Preto je dobre dosiahnuť kompromis a poskytnúť poľnohospodárom len niekoľko, ale kvalitne pripravených a premyslených ekoschém, ktoré pomôžu životnému prostrediu a klíme a poľnohospodári o tieto schémy prejavia solídny záujem. Zavedenie ekoschém si vyžaduje dokonalú prípravu na úrovni ministerstva a  intenzívnu spoluprácu s poľnohospodármi, ochranármi a akademickou sférou.

Ekoschémy môžu na Slovensku podporiť postupnú transformáciu konvenčného poľnohospodárstva na ekologické, ktoré bude potom podporované z druhého piliera. Prostredníctvom ekoschém je sčasti možné nahradiť podporu pre súčasnú integrovanú produkciu ovocia a zeleniny. Pre slovenské komerčné farmy ako aj pre životné prostredie môže byť užitočná podpora prostredníctvom ekoschém poskytovaná pre presné poľnohospodárstvo. Naše komerčné farmy sú na to dobre pripravené, chýba však finančná motivácia. Ekoschémami môžeme podporiť agroekológiu, čiže zvyšovať podiel organického uhlíka v pôde, zvyšovať sekvestráciu uhlíka a znižovať emisie. Tieto opatrenia úzko súvisia aj s ochranou pôdy ohrozenej eróziou.

Na Slovensku sú nevyužité možností podporiť agrolesnícke systémy hospodárenia a z ekoschém je možnosť podporiť tak veľmi chýbajúce opatrenia na podporu biodiverzity (pásy pre opeľovače a podobne). Všetky ekoschémy však musia ísť nad rámec platných európskych a národných požiadaviek a musia sa líšiť od opatrení podporovaných z druhého piliera SPP.

Možností je veľa a je potrebná intenzívna diskusia a spoločné hľadanie optimálnych riešení, ktoré pomôžu prírode a zároveň budú finančne prijateľné aj pre poľnohospodárov.

Milan Jurky

Predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku – ASYF

V súčasnosti je úroveň priamych platieb SAPS (základná hektárová platba) plus greening (dnešné ekologické platby) okolo 190 eur na hektár. Navrhujeme, aby farmár po novom dostal základnú platbu z priamych platieb 70 eur na hektár, ak ani po prechodnom období nezmení svoje hospodárske postupy na hospodárenie po vrstevnici. Takýto farmár by mohol uplatňovať a kombinovať len veľmi obmedzené množstvo ekoschém. Takže aj z finančného hľadiska, by okrem základnej platby 70 eur na hektár získal maximálne 20 respektíve 30 eur navyše.

A 140 eur na hektár by získal farmár, ktorý na obhospodarovaných plochách/poliach začne uplatňovať hospodárske postupy po vrstevnici a vyčlení pritom na každom hektári 10 percent územia na zelené opatrenia, na podporu mimoprodukčných funkcií krajiny, ako aj na zadržiavania dažďovej vody.

Samotnému zavedeniu ekoschém by mal predchádzať agro-technický krok a to vytvorenie nového členenia poľnohospodárskej krajiny, ktoré preorientuje hospodárske postupy prioritne na hospodárenie po vrstevnici. Zvýši sa tým počas roka zadržanie dažďovej vody a zvýši sa aj ochrana pôdy pred eróziou. Znížia sa povodňové riziká v nižšie položených obciach.

Farmár Jurky: Vďaka práci Jána Kuciaka sa slovenské poľnohospodárstvo ozdravuje

Priame platby zo Slovákov robia zberateľov hektárov, hovorí predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku MILAN JURKY. Začínajúcim farmárom odporúča, aby maximalizovali pridanú hodnotu svojej výroby na malej výmere a uspokojil hlavne ľudí vo svojom okolí.

Vďaka novému členeniu otvorenej poľnohospodárskej krajiny v nej pribudne vodná kapacita 100 miliónov metrov kubických, cez množstvo malých vodozádržných opatrení v krajine, na cyklické zadržiavanie dažďových vôd a povrchových vôd z dažďových vôd.

Tvorba novej štruktúry krajiny sa musí riadiť troma zásadami: otočiť hospodárske postupy na poliach o 90 stupňov v smere po vrstevnici, zvýšiť vodozádržnú kapacitu na každom hektári aspoň o 50 kubíkov a každý hektár pôdy musí obsahovať aspoň 10 percent plôch určených na stabilizačné zelené opatrenia a rôzne mimoprodukčne funkcie (vetrolamy, biokoridory, sady, pásy úžitkových plodín, trasy pre turistov či cyklistov, trávnaté plochy a podobne).

Samotné pestovanie plodín nie je ekoschémou. Ekoschémou je súvisiaci spôsob hospodárenia na danej parcele, pôdnom bloku. K jednotlivých ekoschémam by mohli patriť:

  • Striedanie plodín – toto je jedna zo základných ekoschém,
  • eliminácia chémie – umelých hnojív a pesticídov, naopak podpora organického hnojenia,ň
  • pasienkárstvo, bylinkárstvo a podpora/uplatňovanie ručného kosenia (napríklad v lokalitách NATURE 2000),
  • bezorbové metódy hospodárenia na pôde,
  • uplatňovanie permakultúrnych fariem a prvkov produkcie (vrátane zariadení ako agrokruh),
  • sady, ovocinárstvo, vinice, chmeľ s nadväzným spracovaním chmeľu, hrozna a ovocia vrátane sušenia
  • agro-lesnícke opatrenia a využívanie pôdy
  • ovčiarstvo, chov kôz a kráv a nadväzné spracovania mlieka a produktov vrátane ovčej vlny
  • vytáranie malých nádrží (aj požiarnych, rezervár vody pre dobytok, zavlažovanie) , vodných prvkov v krajine s produkciou, obnova pôvodných rybníkov,
  • obnova meandrov a zadržiavanie vôd vytvorením reverzných systémov resp. adaptáciou pôvodných odvodňovacích kanálov a sústav na poliach – vytvorenie hrádzok v odvodňovacích kanáloch, alebo rušenie nepotrebných odvodňovacích sústav na poliach,
  • pestovanie biomasy, rýchlorastúcich plodín a energeticky hodnotných plodín (repa),
  • rodinná terasa/záhrada – ekoschéma sociálnej inkluzie pre marginalizované komunity a občianske iniciatívy. Farmárom by umožnila prenajať si určité výmery plôch v pešej dostupnosti z domov, bytov, či chodníkov, kde môžu realizovať komunitné záhrady, pestovať si zeleninu a ovocie pre rodinnú spotrebu, pestovať bylinky. Išlo by o spoluprácu farmára a miestnej komunity/obce alebo o spoluprácu podielových vlastníkov a spoluvlastníkov pôdy s miestnou komunitou/obcou. Schéma by umožnila budovanie vzťahu obyvateľov s pôdou a krajinou. Podporovala by vzdelávanie, samostatnosť a angažovanosť v starostlivosti o krajinu,
  • pestovanie základných surovín určených pre lokálny a národný trh – zemiaky, mrkva, kapusta.

Helena Patasiová

Predsedníčka Agrárnej komory Slovenska (AKS), členka zboru poradcov ministra Jána Mičovského

Už v Strategickom pláne na roky 2014 až 2020 bolo ako jednou z hlavných priorít vyhlásené, že je potrebné: „Obnoviť, chrániť a posilňovať ekosystémy závislé na poľnohospodárstve.“ Priorita nebola docenená, v záväzkovej podpore v rámci Agro-environmentálnych klimatických opatrení (AEKO) bola daná možnosť vstupovať do záväzku v rámci Chránených vodohospodárskych oblastí (CHVO) Žitného Ostrova (80 tisíc hektárov) a chrániť kvalitu pitnej vody v danej lokalite. Z celkovej výmery sa zapojili poľnohospodári obhospodarujúci 12 percenta z celkovej užívanej výmery poľnohospodárskej pôdy. Dôvodom bola nízka podpora: 25 eur na hektár, ktorá nevykryla vynaložené náklady na splnenie záväzkov.

Naše návrhy sú, aby bolo vyčlenených minimálne 30 percent z priamych platieb na ekosystémy. Do CHVO je na Slovensku zákonom zaradených 300 tisíc hektárov, takže navrhujeme povinnosť chrániť vodu pre každého poľnohospodára, s dodržaním zákonných požiadaviek a motivovaním farmára na vstup do záväzkovej podpory vyššou finančnou čiastkou prevyšujúcou BISS (základné hektárová platba). Podmienkou je používanie precízneho hnojenia na základe výsledkov rozborov pôdy v každom roku. Na splnenie požadovaných podmienok bude potrebné investovať do moderných regionálnych (mobilných) laboratórií, ktoré nám chýbajú. V súčasnej dobe vykonávajú rozbory v Rakúsku a Maďarsku.

Jaroslav Karahuta

Predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie (Sme rodina)

O tom, aký podiel z balíka priamych platieb bude vyčlenený na takzvané. ekoschémy opäť rozhodne až konsenzus v rámci trialógu, no pravdepodobne to bude 30 percent. Dôležitá bude aj dohoda na takzvaných kondicionalitách, teda povinných požiadavkách v rámci správnej poľnohospodárskej praxe.

Slovensko je krásna krajina, veľmi diverzifikovaná a má veľký potenciál stať sa jednou z najviac ekologických krajín v Únii. No máme rezervy v ochrane našich prírodných zdrojov, strácame vlahu z krajiny príliš rýchlo a eróziou prichádzame o množstvo úrodnej pôdy. Teda okrem zvýšenia podielu ekologického systému poľnohospodárstva, ktoré nám aj stratégia Z farmy na vidličku udáva minimálne 25 percent poľnohospodárskej pôdy do roku 2030, musíme zlepšiť náš prístup k ochrane životného prostredia.

Predovšetkým by sme mali zmeniť a diverzifikovať štruktúru pestovaných plodín v osevnom pláne, zlepšiť pôdoochranné opatrenia, investovať do obnovy hydromelioračných zariadení, ale aj agrolesníckych opatrení. Máme veľký investičný dlh aj pri tvorbe dobrých životných podmienok zvierat a znižovaní potrieb antibiotík v chovoch. Musíme sa zamyslieť nad alternatívami k nebezpečným pesticídom, pretože aj v tomto smere nás čaká obmedzenie.

Martin Ondráš

Odborník na agropotravinárstvo, bývalý šéf poradného zboru ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského (Progresívne Slovensko)

Už sám dvor audítorov EÚ konštatoval, že nie je možné jednoznačne preukázať, či boli historicky prostriedky určené na ekoschémy použité správne a efektívne. Pokiaľ nebude v priestore EÚ jednoznačná definícia spoločných kľúčových sledovaných hodnôt kvality pôdy, vody a ovzdušia ako základný a merateľný ukazateľ, ostáva na svojvôli členských krajín aké postupy zvolia a nazvú ich „prospešné“ v rámci ekoschém.

Zastávam názor, že je potrebné jednoznačne vyčleniť vysoké percent z hrubého národného stropu prvého piliera, ale v zásade by mala byť voľnosť na jednotlivých krajinách, aké postupy budú definovať ako prospešné práve preto, lebo stupeň ekologického ničenia krajiny nie je v rámci Únie identická. Úlohou Európskej komisie by však v prvom kroku mala byť jednoznačná definícia kľúčových vlastností a ich hodnôt pre definíciu kvality pôdy, vody a vzduchu (prostredia) a zaviesť pravidelný a na národných vládach nezávislý monitoring týchto kľúčových ukazateľov.

Ak po skončení programovacieho obdobia SPP členský štát práve na výsledkoch meraní kľúčových ukazateľov kvality prostredia nepreukáže zlepšenie v sledovaných ukazateľoch, mal by zodpovedať otázku ako teda použil zdroje na ekoschémy. Ak ich použil neefektívne, alebo zároveň vykonal ďalšie podpory ktoré efekt znížili, mal by v ďalšom programovom období dostať prostriedky ponížené o neefektívne vynaložené prostriedky na ekoschémy. Zároveň som toho názoru, že prcent ekoschém by malo mať priamu úmeru s percentom poškodenej pôdnej výmery, respektíve pôdnej výmery ktorá nedosahuje želateľné sledované hodnoty kvality. V tejto fáze SPP sa však prikláňam k určenému stropu 30 percent na ekoschémy z národného stropu.

Reforma agropolitiky Únie a životné prostredie: Návrh Komisie je krokom späť, tvrdia odborníci

Eurokomisia navrhuje zvýšiť podiel priamych platieb v rozpočte budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike. Priame podpory podľa výmery pôdy sú však podľa odborníkov neúčinné a škodlivé pre životné prostredie. Skepticky sa pozerajú aj na nové ekologické režimy. 

Martin Hojsík

Europoslanec (Progresívne Slovensko)

Konkrétne číslo podielu platieb na ekoschémy musí odrážať klimatické a environmentálne ciele vrátane časových horizontov, ktoré chceme v tejto oblasti dosiahnuť a musí odrážať dôležitosť ochrany biodiverzity a klímy, ktoré predstavujú podľa mnohých vedeckých a odborných analýz najvážnejšie dlhodobé problémy, ktorým čelíme.

V tejto téme potrebujeme v EÚ stanoviť merateľné ukazovatele, pomocou ktorých budeme vedieť posúdiť a vyhodnotiť korektnosť a efektívnosť vynaloženia finančných prostriedkov v rámci ekoschém a to hlavne vo vzťahu k riešeniu kľúčových cieľov znižovania dopadov poľnohospodárstva na klímu a biodiverzitu. Zatiaľ je vynakladanie prostriedkov za týmto účelom ťažko kontrolovateľná a ich účel a efekt ponechaný v značnej miere na svojvôli členských štátov, čo neraz neviedlo k želaným výsledkom.

Jarmila Halgašová

Tímlíderka strany Sloboda a Solidarita (SaS) pre pôdohospodárstvo, poslankyňa NR SR a členka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie

Strategický plán by mal byť výsledkom konzultácií a konsenzu nielen odborníkov, ale aj zástupcov koaličných strán. Treba vychádzať z Programového vyhlásenia vlády, kde sa rovnako zaväzujeme k ekologizácii aj poľnohospodárstva. Myslím si, že podiel priamych platieb by mohol byť na úrovni 20 až 30 percent. Základnými činnosťami by mali byť ekologické poľnohospodárstvo, udržiavanie trvalo trávnatých porastov, agrolesnícke opatrenia, podpora biodiverzity okrajov polí, vodných tokov, medze, stromoradia a pod. Z môjho pohľadu aj v tomto prípade je potrebné myslieť na transparentnosť, čo je spolu s odstraňovaním korupcie absolútnou prioritou tejto vládnej koalície. Preto je dôležité pri príprave Strategického plánu zabezpečiť a prijať opatrenia, aby tieto činnosti boli efektívne merateľné a aby zabezpečovali reálny príspevok k zlepšovaniu. Nie len na papieri.

Milan Ovseník

Predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska

Naše návrhy smerujú k dobrovoľnosti a motívácii na environmentálne priaznivejšie hospodárenie v lesoch.

  • Certifikované lesy – nadštandardné dobrovoľné Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov podľa medzinárodne uznávaných štandardov certifikácie lesov FSC (certifikát o zodpovedne obhospodarovaných lesoch, Certifikačný systém FSC, Forest Stewardship Council) a PEFC (Program pre podporu certifikácie lesov),
  • rekreačno-zdravotná funkcia lesov,
  • Ochrana neproduktívnych prvkov a/alebo plôch aj na lesnej pôde.