Eurofondy na roky 2021 až 2027: Koľko, kam a na aké priority?

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Základný kameň solidarity EÚ bude aj v nasledujúcich rokoch najväčšou položkou v rozpočte EÚ. V prvej polovici roku 2022 začne nové programové obdobie, počas ktorého Slovensko bude môcť z fondov EÚ čerpať bezmála 13 miliárd eur.

Európsky parlament na konci júna prijal politické dohody o legislatívnom balíku o Politike súdržnosti EÚ (Kohézna politika EÚ, eurofondy) na obdobie 2021 až 2027, čím ukončil štvorročné diskusie o podobe budúcich eurofondov.

Rokovania o jednej z najdôležitejších únijných politík boli zdĺhavé a náročné, o čom svedčí aj skutočnosť, že nové eurofondy sa začnú čerpať s vyše ročným omeškaním oproti pôvodným plánom. Oficiálne rokovania inštitúcií EÚ o reforme Kohéznej politiky EÚ odštartovala svojim návrhom Európska komisia 29. mája.

Prieskum: Podľa väčšiny ľudí by o eurofondoch nemal rozhodovať štát, ale samosprávy

Podľa najnovšieho prieskumu Združenia samosprávnych krajov nie je povedomie o eurofondoch na Slovensku také veľké, ako ukazujú európske merania. Iba zhruba polovica respondentov uviedla, že už niekedy počula o eurofondovom projekte vo svojom okolí. 

Slovensku pôvodný návrh Komisie na sedem rokov pridelil 12 miliárd eur. Oproti programovému obdobiu by sa tak národná obálka znížila o 22 percent, čo bývala vláda v prijatej pozícii, s ktorou išla do rokovaní o Viacročnom finančnom rámci, označila za „neprimerané“. Vláda vtedy argumentovala tým, že ostatným členským štátom sa eurofondy podľa návrhu Komisie mali znížiť „len“ o 9,9 percenta.

Konečná suma je však pre Slovensko priaznivejšia, čo je spôsobené aj tým, že sa mu alokácia zvýšila aj o prostriedky novovznikajúceho Fondu na spravodlivú transformáciu. Celkovo Slovensko z politiky súdržnosti na roky 2021 až 2027 získa 12,8 miliardy eur.

Hoci Slovensko celkovo bude mať k dispozícii z fondov EÚ menej peňazí, pri prepočte na jedného obyvateľa vyznieva jeho pozícia lepšie. Na každého Slováka totiž za sedem rokov z eurofondov pripadne suma 2 354 eur, čo je tretia najvyššia intenzita finančnej podpory z politiky súdržnosti v celej EÚ.

Slovensko však v rokovaniach nemalo výhrady len k výške finančných prostriedkov. Počas nich sa snažilo zachovať niektoré pravidlá čerpania, ktoré Európska komisia navrhovala zmeniť. Išlo hlavne o úroveň spolufinancovania eurofondových projektov zo strany štátu.

S výnimkou Bratislavy Únia dnes na Slovensku financuje eurofondové projekty z 85 percent, zvyšok doplácajú prijímatelia a štát. Podľa návrhu Komisie by to od roku 2021 bolo len 75 percent. Na kľúčovom summite v lete roku 2020 sa ale nakoniec podarilo dohodnúť zachovanie 85-percentného príspevku zo strany Únie v menej rozvinutých regiónoch. V prípade Bratislavského kraja, ako sa európskeho príspevku však zníži z 50 na 40 percent.

Ďalším sporným bodom bola avizovaná zmena pravidla N+3, ktorého zmyslom je zaistiť plynulé čerpanie eurofondov počas programového obdobia. Funguje tak, že krajina EÚ dostane pre každý finančný rok určitú alokáciu, ktorú musí vyčerpať najneskôr do troch rokov. Výhodou tohto pravidla pre pomaly čerpajúce krajiny, akou je aj Slovensko, je, že môžu dočerpávať peniaze aj tri roky po oficiálnom konci programového obdobia. Komisia chcela túto dobu znížiť o jeden rok, no EÚ sa nakoniec dohodla, že pravidlo N+3 zostane zachované.

Fondy 2021 až 2027

Súčasťou politiky súdržnosti bude päť fondov, vrátane jedného úplne nového. Celkový rozpočet Kohéznej politiky EÚ na sedem rokov je takmer 373 miliárd eur v bežných cenách (330 miliárd v stálych cenách).

Najväčším fondom zostáva Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) s rozpočtom 217 miliárd eur (192 miliárd eur v stálych cenách). Hlavným cieľom tohto fondu je znižovanie regionálnych fondov a preto je určený najmä najmenej rozvinutým regiónom EÚ. Peniaze z EFRR pôjdu primárne na podporu inovácií a výskumu, digitálnu agendu, podporu malých a stredných podnikov a dekarbonizačné projekty.

Druhým najväčším fondom je Európsky sociálny fond (ESF), ktorý podporuje tvorby pracovných miest, vzdelávanie a zlepšovanie kvality sociálnych služieb. Jeho sedemročný rozpočet má hodnotu 98,5 miliardy eur (87 miliárd eur v stálych cenách).

Tretím tradičným európskym fondom je Kohézny fond (KF). Jeho rozpočet sa znižuje takmer o polovicu oproti predošlému programovému obdobiu. Za sedem rokov z neho členské štáty dostanú 48 miliárd eur (42.5 miliárd eur v stálych cenách) – ale iba tie s HDP na obyvateľa nižším ako 90 percent priemeru EÚ. Peniaze z KF sú určené na infraštruktúrne projekty: budovanie ciest a diaľnic, rozvoj železničnej dopravy, čí projekty v oblasti energetiky a obnoviteľných zdrojov.

Novinkou v politike súdržnosti na roky 2021 až 2027 je Fond spravodlivej transformácie (FST), na ktorom sa EÚ dohodla, aby európske regióny takisto prispievali k plneniu klimatických cieľov Európskej zelenej dohody. Finančnú podporu budú z neho čerpať regióny, ktoré sú dnes závislé na fosílnych palivách a mali by prejsť na zelenšiu ekonomiku. Konkrétne ju môžu využiť na podporu malých a stredných podnikov, pomoc pre životné prostredie, či rekvalifikáciu pracovníkov, ktorí v dôsledku transformácie prídu o zamestnanie. Rozpočet „zeleného“ fondu je 17,5 miliardy eur (v stálych cenách).

No a posledným programom Kohéznej politiky EÚ je Európska územná spolupráca s balíkom takmer deväť miliárd eur (7,9 miliardy eur v stálych cenách). Jeho cieľom je podpora cezhraničných a medziregionálnych projektov v oblasti vzdelávania, kultúrneho dedičstva, životného prostredia, či výskumu a inovácií.

Rozdelenie peňazí

Model prideľovania eurofondov – takzvaná berlínska metóda – má korene v roku 1999. Jeho základná logika sa odvtedy príliš nezmenila. Hlavným kritériom prerozdeľovania je relatívne bohatstvo regiónov. Politika súdržnosti má hlavne mazať rozdiely medzi bohatými a chudobnými regiónmi, preto najviac prostriedkov smeruje do samospráv, ktoré najviac zaostávajú.

Troma najväčšími fondmi sú Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (EFS+) a Kohézny fond (KF). Ich spoločný rozpočet na nasledujúcich sedem rokov má byť 373 miliárd eur.

Prvé dva sú takzvané štrukturálne fondy a ich hlavnou náplňou je podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Štáty z nich budú môcť čerpať 326 miliárd eur. Z toho necelých desať miliárd eur Komisia vyčlenila na Územnú spoluprácu, čiže cezhraničné projekty, na ktorých sa podieľajú dve alebo viac susedných krajín.

Zvyšných 316 miliárd eur už Komisia prideľuje jednotlivým európskym regiónom podľa výšky ich HDP. Zjednodušene – čím viac chudobných regiónov krajina má, tým viac peňazí dostane zo štrukturálnych fondov.

Najviac finančných prostriedkov pripadne na takzvané „menej rozvinuté regióny“ s HDP na obyvateľa nižším ako 75 percent únijného priemeru. Do tejto kategórie spadajú aj všetky slovenské regióny s výnimkou Bratislavy.

Pre konkrétnu výšku alokácie regiónu je dôležitý počet jeho obyvateľov a presný rozdiel jeho HDP a HDP priemeru EÚ. Na toto číslo sa potom ešte uplatňuje národný koeficient odrážajúci relatívne bohatstvo členského štátu.

„Chudobný región v chudobnej krajine preto dostáva viac ako rovnako chudobný región v menej chudobnej krajine,“ vysvetľuje zákonitosť rozdeľovania peňazí zo štrukturálnych fondov Európsky dvor audítorov.

Novinkou reformovanej politiky súdržnosti ale je, že ukazovateľ HDP už nebude jediným alokačným kritériom. Regióny, ktoré majú problémy s vysokou nezamestnanosťou mladých, emisiami skleníkových plynom, či migráciou, majú po novom nárok na „prémie“.

Naopak, s najmenšou finančnou podporou z EFRR a ESF+ môžu rátať „rozvinutejšie regióny“ s HDP na hlavu nad 90 percent priemeru Únie. Sem patrí práve aj oblasť slovenského hlavného mesta.

V ich prípade je rozhodujúci počet obyvateľov a niekoľko socioekonomických ukazovateľov s rôznou váhou, ako napríklad počet vysokoškolsky vzdelaných osôb alebo počet nezamestnaných.

Komisia okrem toho rozoznáva kategóriu „prechodných regiónov“. V nej Slovensko zatiaľ nemá zastúpenie. Tempo približovania stredu a východu Slovenska k priemeru EÚ sa postupne spomalil. V najbližších siedmich rokoch sa tak zrejme žiadny slovenský región neposunie do tejto kategórie.

Spôsob delenia peňazí z Kohézneho fondu zostáva nezmenený. Celková suma jeho rozpočtu je výsledkom násobenia sumy 62,9 eura na osobu/rok a počtom obyvateľov kohéznych krajín. Tieto peniaze si potom štáty delia na základe počtu obyvateľov, rozlohy a ich národnej prosperity. Opäť teda platí, že najviac zvýhodnené sú najchudobnejšie krajiny EÚ.

Slovensko z fondov Kohéznej politiky v nasledujúcich siedmich rokoch získa 12,8 miliardy eur. Napriek malému zníženiu s prehľadom najviac dostane z Európskeho fondu regionálneho rozvoja – viac ako 7,3 miliardy eur (po presune peňazí do KF, pôvodná alokácia z EFRR bola 8,1 miliardy eur).

Druhú najväčšiu alokáciu – 2,6 miliardy eur – má z Kohézneho fondu a to napriek tomu, že sa oproti predošlým siedmim rokom Slovensku zníži až o 36 percent. Rozdiel by bol väčší, no keďže ide o kľúčový fond z pohľadu budovania dopravnej infraštruktúry, ministerstvo regionálneho rozvoja navrhuje presunúť 800 miliónov eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a ďalších 240 miliónov eur z Európskeho sociálneho fondu, čo umožňujú eurofondové pravidlá.

MIRRI argumentuje tým, že Kohézny fond je prakticky jediným nástrojom financovania diaľnic. Ich stavbu Slovensko nemôže zaplatiť z ostatných fondov EÚ a ani z Plánu obnovy EÚ. Na dobudovanie kritických úsekov diaľnic Slovensko podľa rezortu bude pritom potrebovať 1,59 miliardy eur. Ide o chýbajúce úseky D3 a posledný nedokončený úsek D1 v časti medzi Bratislavou a Košicami: Turany-Hubová. Ďalších 800 miliónov eur bude krajina potrebovať na modernizáciu TEN-T železničných koridorov.

Z Európskeho sociálneho fondu Slovensko získa takmer rovnako prostriedkov ako v minulom eurofondovom období – 2,1 miliardy eur.

Takisto obdobnú alokáciu bude môcť čerpať na územnú spoluprácu – 223 miliónov eur.

No a z nového Fondu spravodlivej transformácie bude mať k dispozícii 459 miliónov eur, ktoré pôjdu do Trenčianskeho, Košického a Bratislavského kraja.

Pre prístup k novým eurofondom musí každý členský štát vypracovať takzvanú Partnerskú dohodu. Ide o strategický dokument, ktorým sa riadia rokovania Európskej komisie s členským štátom o návrhoch na využitie európskych peňazí. Ide o stručný, maximálne 35-stranový, strategický dokument, v ktorom štát predstaví svoje ciele pre nové programové obdobie, priblíži hlavné investičné priority a aj predpokladané výsledky investovaných peňazí. Musí v ňom ale tiež napríklad popísať, ako zaistí, že sa projekty financovaných z jednotlivých fondov budú navzájom dopĺňať, či dopredu informovať, koľko prostriedkov vyčlení na plnenie klimatických cieľov EÚ.

Slovensko na návrhu Partnerskej dohody pracovalo od roku 2018 do mája roku 2021, kedy ho poslalo na konzultáciu Európskej komisii. Oficiálne ale ministerstvo regionálneho rozvoja dokument zatiaľ nezverejnilo.

Od začiatku júla MIRRI spolupracuje s ostatnými rezortami na zapracovaní pripomienok do Partnerskej dohody. Tento proces by mal trvať do septembra. Upravený dokument potom Slovensko podľa ministerstva na jeseň ešte raz „neformálne“ pošle na kontrolu eurokomisii. Zároveň bude doma k Partnerskej dohode prebiehať proces posudzovania vplyvu na životné prostredie (takzvané Strategické hodnotenie životného prostredia, SEA).

Až potom ministerstvo regionálneho rozvoja predloží Partnerskú dohodu do medzirezortného pripomienkového konania. „Partnerská dohoda bude tiež predmetom rokovania so socioekonomickými partnermi v rámci Pracovnej skupiny Partnerstvo pre politiku súdržnosti 2020+, Rady vlády SR pre politiku súdržnosti 2021 až 2027, Hospodárskej a sociálnej rady SR,“ približuje proces ministerstvo.

Následne dokument pôjde na rokovanie vlády. Keď dokument odobrí vláda, Slovensko jeho záverečnú verziu poslednýkrát pošle na posúdenie Európskej komisii. Tá má podľa európskej legislatívy na rozhodnutie o schválení Partnerskej dohody štyri mesiace.

Partnerská dohoda tak bude schválená na konci roku 2021 alebo začiatkom roka 2020.

Dokončenie Partnerskej dohody je však stále ešte len prvým krok pre spustenie nového programového obdobia.

Vyhláseniu prvých eurofondových výziev ešte bude predchádzať vytvorenie podrobnejšieho plánu čerpania na celé sedemročné obdobia – takzvaného operačného programu. Ten bude mať v budúcom sedemročnom období novú štruktúru. Dnešných deväť programov nahradí jeden celoslovenský a všeobecný Operačný program Slovensko.

Rezort regionálneho rozvoja zatiaľ nevie upresniť bližší termín spustenia programu, no tvrdí, že „robí všetko preto“, aby to bolo „čo najskôr“. „Vzhľadom na odbornú, organizačnú a časovú náročnosť procesu prípravy strategických dokumentov predpokladáme, že prvé výzvy a projekty budú spustené v roku 2022, pracujeme na tom, aby to bol ešte v prvom polroku.”

Už tradične sa s novým programovým obdobím menia aj hlavné politické ciele, ktoré chce EÚ investíciami z eurofondov za sedem rokov dosiahnuť.

Únia sa dohodla, že predošlých 11 hlavných cieľov zoštíhli na päť. Ide o základný rámec, ktorého by sa mali držať členské štáty a nastaviť podľa neho svoje vlastné investičné priority. Európska komisia zároveň v každoročnej správe o krajine v rámci procesu Európskeho semestra vydala všetkým krajinám špecifickejšie odporúčania, ako využiť peniaze z fondov EÚ. V roku 2019 ich z Bruselu dostalo aj Slovensko.

Na základe nich potom vláda rezort regionálneho rozvoja spustil proces výberu investičných priorít. Prvý návrh na prerozdelenie takmer 13-milairdovej alokácie 4. mája predstavila ministerka Veronika Remišová. O tomto návrhu teraz zástupcovia Slovenska rokujú s Európskou komisiou. Takto vyzerajú navrhované priority a príslušné alokácie.

  1. Inovatívne Slovensko: Navrhovaných 1,97 miliardy eur na tento ciel by malo podporiť výskum a inovácie, spoluprácu výskumných inštitúcií a Vysokých škôl s podnikmi, či budovanie inteligentných miest a regiónov.
  2. Ekologické Slovensko pre budúce generácie: S 3,99 miliardy eur ide o rozpočtovo najdôležitejší cieľ. Zahŕňať bude všetky investície súvisiace s ochranou životného prostredia a klímy. Jeho prioritou by teda malo byť zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie emisií, podpora obnoviteľných zdrojov, obehové hospodárstvo, ochrana biodiverzity, či sanácia environmentálnych záťaží.
  3. Mobilita, doprava a prepojenosť: Tretí cieľ má navrhovaný rozpočet 2,22 miliardy eur. Peniaze z neho pôjdu na dobudovanie diaľničných spojení D1 a D3, výstavbu rýchlostných ciest, modernizáciu železničnej infraštruktúra a vodnú dopravu. Časť prostriedkov pôjde aj do regiónov na opravy ciest druhej a tretej triedy, či cyklodopravu.  
  4. Sociálne, spravodlivé a vzdelané Slovensko: Na tento cieľ MIRRI navrhuje vyčleniť 2,93 miliardy eur, ktoré zafinancujú podporu zamestnanosti, vzdelávanie, sociálnej služby a zdravotníctvo.
  5. Kvalitný život v regiónoch: Posledná priorita je zametané na projekty samospráva v oblasti bezpečnosti, skvalitňovania verejnej správy a kultúrne dedičstvo. Z tohto cieľa by samosprávy mali dostať peniaze aj na budovanie a zlepšovanie analytických a administratívnych kapacít.