Opozičné strany vo volebných programoch sľubujú väčšiu podporu pre malých farmárov a rodinné farmy

Ernest Zmeták - Rabča. [Webumenia]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Parlamentné voľby 2020

VOĽBY 2020 | Väčšina slovenských politických strán podporuje zavedenie limitu na agrodotácie pre veľké farmy. Najzdržanlivejšie voči stropovaniu priamych platieb je KDH.

Analýza EURACTIV.sk zohľadňuje strany a hnutia, ktoré mali v posledných prieskumoch verejnej mienky od agentúr Fokus (december, január 2020) a AKO (november 2019, január 2020,) volebné preferencie na úrovni aspoň päť percent a teda majú šancu na zastúpenie v Národnej rade SR. Analýza vychádza z predložených predvolebných programov, osobných rozhovorov, či mailovej komunikácie s ešpertmi strán na oblasť pôdohospodárstva a potravinárstva. Obmedzením pre túto konkrétnu oblasť je chýbajúci program strany Smer-SD (nepodarilo sa nám do zverejnenia textu získať ani stanovisko štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Antona Stredáka) a strany Kotlebovci-ĽSNS. Strana ĽSNS nereagovala ani na zaslané otázky. Analýza teda odráža názory SaS, Sme rodina, Za ľudí, SNS, OĽaNO, PS/Spolu a KDH. 

Cieľom analýzy nie je normatívne hodnotenie toho, čo strany v kampani ponúkajú, a jej záverom nie je rebríček alebo bodové hodnotenie kvality volebných programov Rovnako tak nie je ambíciou analýzy zmapovať všetky opatrenia a návrhy v poľnohospodárskych programoch. Ide predovšetkým o súhrn pozícií k vybraným európskym témam v poľnohospodárstve – predovšetkým v súvislosti s navrhovanou reformou Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2020. 

Stropovanie priamych platieb

Jednou z tém súvisiacich s nastavením budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP), ktorá najviac rozdeľuje aktérov v slovenskom agrosektore, je stropovanie priamych platieb. Európska komisia navrhuje zaviesť limit dotácií pre jednu farmu na 100-tisíc eur s ich postupným znižovaním pre poberateľov od 60 tisíc eur. Deliacu líniu medzi slovenskými politickými stranami tvorí otázka, či by stropovanie malo byť povinné pre všetky členské štáty a ak nie, či by ho Slovensko malo zaviesť na dobrovoľnej báze.

Stropovanie je jedným z opatrení, ktorým exekutíva EÚ sleduje presunutie väčšieho podielu platieb smerom od veľkých hráčov v sektore k malým a stredným poľnohospodárskym podnikom. Na úrovni EÚ totiž 80 percent platieb poberá 20 percent veľkých fariem. Na Slovensku je nepomer ešte väčší, keď až 94 percent platieb si rozdelí pätina najväčších agropodnikov. Druhým opatrením je zavedenie takzvanej prerozdeľovacej (redistributívnej) platby, ktorá má výraznejšie podporiť malých farmárov na prvých hektároch.

Povinné stropovanie podporuje polovica oslovených politických subjektov. Hnutia Sme RodinaOĽaNO zdôrazňujú, že Slovensko potrebuje zmeniť štruktúru poľnohospodárstva v záujme zvýšenia potravinovej sebestačnosti. Podľa experta hnutia Smer Rodina Jaroslava Karahutu by pomer výmery veľkých a malých podnikov mal byť rozdelený v pomere 60:40. „Nejde tu ani tak o rozdelenie na ´veľkých´ a ´malých´, ako skôr na to, komu ide naozaj o komplexnú poľnohospodársku produkciu, schopnosť zamestnať ľudí, krajinotvorbu a rozvoj vidieka a u koho sú prioritou len príjmy z dotácii,“ vysvetľuje.

Matečná: S dobrovoľným stropovaním problém nemáme, môže očistiť sektor od neproduktívnych fariem

Podľa mladých farmárov dozrel čas na stropovanie agrodotácií, no neveria, že ho Slovensko uplatní, ak nebude povinné pre všetky členské štáty. Zástupcovia veľkých fariem tvrdia, že by ho nemalo zavádzať v žiadnom prípade. 

Tieňový minister pôdohospodárstva za OĽaNO Martin Fecko argumentuje tým, že veľké poľnohospodárske podniky na veľkých výmerách dosahujú zaujímavé zisky, ktoré neinvestujú do špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby, ale ich využívajú na skupovanie ďalších podnikov od „starnúcich a unavených manažmentov“. Slovensko je podľa neho príkladom toho, že veľkovýroba nie je efektívna, čo sa podpisuje na klesajúcej potravinovej sebestačnosti. V prípade účasti vo vláde bude hnutie presadzovať riešenia, ktoré veľké farmy prinútia investovať do výroby potravín, kde je krajina nesebestačná. „Ak tieto farmy nad 500 ha, nebudú dosahovať stanovený koeficient zaťaženosti dobytčími jednotkami (tento koeficient plánujeme postupne navyšovať), prípadne na stanovenom percente svojej výmery nebudú pestovať špeciálne plodiny (zelenia, ovocie, strukoviny a iné komodity), budeme im dotácie postupne krátiť, vysvetľuje pre EURACTIV Fecko.

Koalícia PS/Spolu súhlasí so vznikom povinného stropovania, no za podmienky, že bude šité na mieru danej členskej krajiny a nie centrrálne nariadené z EÚ. Podľa Martina Ondráša, experta koalície, by nemalo byť viazané fixne na objem prostriedkov ale na „želateľnú výmeru“, čo znamená v rozsahu okolo 300 hektárov na farmu.

Podľa tímlíderky SaS Jarmily Halgašovej sa Slovensko so stropovaním bude vedieť vysporiadať. „Rozprávala som sa s mnohými poľnohospodármi a nemajú s tým žiadny problém,“ ozrejmuje.

KDH sa k zastropovaniu priamych platieb stavia zdržanlivo, pretože historický vývoj na Slovensku nezodpovedá štruktúre a veľkosti poľnohospodárskych podnikov vo viacerých štátoch EÚ. Podľa sektorového odborníka hnutia Dušana Krnáča budú podniky pravidlo obchádzať tým, že sa rozdelia na viacej menších subjektov, čim sa „stropovanie minie účinku“. „Pre zmysluplné zastropovanie je potrebné prijať celý rad prirodzených systémových opatrení,“ hovorí Krnáč, „z dlhodobého hľadiska KDH bude presadzovať zastropovanie pre konečného užívateľa výhod,“ dodáva.

Volebný program SNS tému stropovania neotvára. Súčasná rezortná ministerka Gabriela Matečná na decembrovej diskusii portálu EURACTIV.sk odmietla povinné zavedenie limitu, no podporila dobrovoľné stropovanie. Rovnaký prístup vo volebnom programe podporuje aj strana Za ľudí. 

Strany SNS, Sme rodina, SaS a Za ľudí v programe alebo vo svojich odpovediach zastropovanie podmieňujú započítaním mzdových nákladov, Sme rodina aj vyňatím podpory na ekoschémy zo stropovania.

Redistributívnu platbu na podporu malých farmárov vo svojich programoch podporili Sme rodina, OĽaNO, PS/Spolu a SNS.

Podpora mladých farmárov

Jednou z deviatich priorít Európskej komisie v návrhu reformy SPP je aj väčšia podpora mladých a začínajúcich farmárov. Agrosektor Únie starne a Slovensko ani v tomto prípade nie je výnimkou. Kým tesne po roku 1989 bol priemerný vek pracovníkov v poľnohospodárstve približne 40 rokov, dnes má slovenský poľnohospodár v priemere o sedem rokov viac.

Väčšina politických síl tento stav v programe zdôrazňuje. Experti strán sa zhodujú v tom, že treba zlepšiť prístup začínajúcich farmárov k pôde prednostným prenájmom štátnej poľnohospodárskej pôdy (SaS, Sme rodina, OĽaNO a KDH). Sme rodina chce využiť aj takzvané biele plochy (pozemky s charakterom lesného porastu, v katastri vedené ako nelesné pozemky).

Niektoré strany chcú začínajúcim agropodnikateľom pomôcť aj s prístupom k financovaniu formou pôžičiek zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (OĽaNO, Za ľudí), alebo bonifikáciou, či garanciou úverov (SaS, SNS, Sme rodina, PS/Spolu).

Najdetailnejšie podporu mladých rozpracovalo hnutie Sme rodina, ktoré si vytýčilo aj presnú cieľovú hodnotu priemerného veku zamestnancov v sektore do roku 2030 – 42 rokov. To chce dosiahnuť napríklad 2-percentnou doplnkovou podporou z priamych platieb zacielenou len na mladých farmárov, či bezplatným poradenstvom v teréne.

Martin Ondráš z koalície PS/Spolu si myslí, že podpora mladých farmárov je možná iba „kombináciou účinných opatrení“. Tu menuje hlavne zmenu legislatívy o nájme pôdy, podporu vzniku lokálnych odbytových, spracovateľských a skladovacích kapacít, ktoré  budú zabezpečovať výkup prvovýroby z celého regiónu. Koalícia chce tiež zrušiť všetky „nezmyselné požiadavky“ na bezpečnosť potravín nad rámec legislatívy EÚ.

Od kolektívneho k prestarnutému: Zachránia slovenské poľnohospodárstvo mladí?

Úpešná výmena generácií je jednou z hlavných podmienok trvalej udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva. Odpoveď na starnutie a vyľudňovanie agrosektoru musí čo najrýchlejšie nájsť aj Slovensko. Môžu mladí farmári pomôcť s produktivitou či sebestačnosťou slovenského poľnohospodárstva? 

Hnutie OĽaNO slovami Martina Fecka chce predovšetkým „budovať vzťah ľudí k pôde“. Zárukou toho je rodinná forma hospodárenia, ktorá podľa neho potrebuje legislatívne a daňové a odvodové zvýhodnenie. Hnutie tiež poukazuje na to, že na rozdiel od ostatných krajín EÚ bolo v súčasnom programovom období v rámci Programu rozvoja vidieka vypísaná iba jedna výzva na podporu mladých farmárov. Fecko preto chce pri poskytovaní projektovej podpory úzko spolupracovať so stavovskými združeniami (Združenie mladých farmárov, Vidiecka platforma, Ekotrend).

Naopak, podľa Jarmily Halgašovej z SaS sa tento typ výziev ukázal ako „neúčinný“. Strana uprednostňuje vytvorenie pravidiel pre rodinné farmy (zamestnávania rodinných príslušníkov) a zjednodušenie sezónneho zamestnávania. Vo volebnom programe SaS žiada vylúčenie „akýchkoľvek negatívnych a pozitívnych diskriminačných faktorov“ (napríklad vek) pri poskytovaní dotácií. Zároveň chce presadzovať zrušenie preferovania niektorých typov poľnohospodárov, ktoré predpisujú európske pravidlá. „V rámci podpory zamestnanosti a udržateľnosti poľnohospodárstva v EÚ je potrebné podporovať všetkých začínajúcich   farmárov rovnako, nielen mladých,“ stojí v programe SaS.

KDH sa v záujme prilákania mladých do odvetvia chce sústrediť na cielené projektové podpory, podporu vzniku odbytových združení mladých farmárov, či poskytnúť im bezplatné trhové miesta. „Podmienkou pre všetky tieto a iné opatrenia bude získať 100 percent tržieb z priamej poľnohospodárskej výroby,“ odpovedal za hnutie Dušan Krnáč.

Priority Strategického plánu: Životné prostredie aj poľovníctvo

Nové agrodotačné obdobie pôvodne malo začať v roku 2021. Rokovania o viacročnom rozpočte EÚ napredujú pomaly a tak sa štart novej agropolitiky EÚ odkladá minimálne do 1. januára 2022.

Všetky členské štáty majú povinnosť vypracovať národné strategické plány, v ktorých – zjednodušene povedané – zadefinujú smerovanie poľnohospodárstva na nasledujúcich sedem rokov. Ten slovenský tak dokončí už nová vláda.

Kandidujúcich strán sme sa preto pýtali, aké tri priority by v prípade účasti v budúcej exekutíve, zapracovali do strategického plánu. Na otázku priamo odpovedali zástupcovia piatich politických strán (SaS, Smer rodina, OĽaNO, PS/Spolu, KDH). U zvyšných strán sme sa pokúsili priority odvodiť z volebného programu (Za ľudí), či verejných prejavov (SNS). Smer-SD a ĽSNS na otázky neodpovedalo a k danej oblasti pred voľbami nepredložili žiadny ucelený program.

Dušan Krnáč z KDH by sa v strategickom pláne chcel zamerať na rozvoj aplikovaného výskumu v poľnohospodárstve a zmenu štruktúry projektových podpôr v prospech malých, mladých a rodinných farmárov. Za kľúčový tiež označil rozvoj potravinárskeho priemyslu, čím chce docieliť 80-percentnú potravinovú sebestačnosť v cieľovom roku. Prioritou pre neho je tiež národný lesnícky program a v ňom koncepcia rozvoja poľovníctva.

OĽaNO sa podľa Martina Fecka chce zamerať hlavne na rast slovenskej poľnohospodárskej produkcie, s dôrazom na potraviny, v ktorých Slovensko nie je sebestačné. Sústrediť sa chce tiež na to, aby podpora nesmerovala do „zabehnutých megafariem“, ale začínajúcich podnikov. Nakoniec za dôležité považuje „nápravu krívd z obdobia socializmu“. „Napríklad nedostatky ROEP-ov (register evidencie pozemkov), riešenie reštitúcií, doriešenie vlastníctva v záhradkárskych osadách a bývalých vojenských obvodov. Taktiež ochrana pôdneho fondu, rozdrobenosť pôdy a stým súvisiace neriešenie dedičského práva k pôde.“

Pre experta hnutia Sme rodina Jaroslava Karahutu je hlavnou prioritou zvyšovanie potravinovej sebestačnosti, produkcia potravín a budovanie kapacít na ich spracovanie. Druhou prioritou je obnova a rozvoj produkčných, mimoprodukčných, klimatických a environmentálnych funkcií vidieka. Tú chce dosiahnuť cestou pomoci mladým, malým a stredným poľnohospodárom, potravinárom a rodinným farmám. Treťou oblasťou, ktorú Karahuta vypichol je ekonomická stabilita rezortu. zlepšenie produkčných a ekonomických ukazovateľov agro-potravinárov, ochrana pôdy a vlastníckych práv k pôde.

Čo sa týka, SNS, ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná na rovnakú otázku portálu EURACTIV.sk v decembri ako prioritu uviedla udržateľné poľnohospodárstvo, ktoré tvorí verejnoprospešné funkcie (ochrana životného prostredia a zmiernenie dopadov klímy). Druhým cieľom podľa nej je potravinová sebestačnosť. „Aby Slovensko nemuselo dovážať 60 percent potravín, čím sa vyhneme uhlíkovej stope, ktorú dovozom potravín stále zväčšujeme,“ uviedla päťka kandidátky SNS.

Jarmila Halgašová z SaS by do priorít plánu zaradila zníženie priamych platieb o 15 percent. Takto „ušetrené“ peniaze by sa podľa nej mali presunúť do programu rozvoja vidieka, ktorý by mal financovať hlavne produkciu prácnych komodít ako ovocie a zelenina a chov hovädzieho dobytka. Podpora z druhého piliera by podľa nej takisto mala ísť na rozvoj potravinárstva. „Potravinári už musia konečne vystúpiť z tieňa poľnohospodárov, v ktorom sa nachádza posledných 14 rokov. Jeho technické vybavenie a inovatívne produkty veľmi zaostávajú za ostatnými členskými štátmi. Následkom toho máme na pultoch predajní len 40 percent slovenských potravín,“ hovorí Halgašová.

Ako vyplýva z programu PS/Spolu, koalícia za hlavnú prioritu v pôdohospodárstve považuje udržateľnosť a ochranu zvierat. Opatrenia, ktoré navrhuje v tejto oblasti, rozpíšeme v ďalšej časti textu, ktorá sa zameriava na životné prostredie.

Podľa gestora koalície pre pôdohospodárstvo Martina Ondráša je potrebné „zmeniť zmýšľanie“ a prestať podporovať „megalomanské centralistické spôsoby potravinovej výroby“. Ako hlavné priority vidí identifikáciu prirodzených možností jednotlivých regiónov a riešenie negatívneho obchodného salda, ktoré by sa malo znížiť „rozdelením na menšie celky“. „Región musí produkovať to, čo je pre región prirodzené a je potrebné podporiť práve tie regionálne rozdiely,“ opisuje Martin Ondráš.

Životné prostredie

Až tri z deviatich priorít v reforme SPP sa týkajú životného prostredia a klímy. V týchto oblastiach si Komisia kladie vyššie ambície a očakáva, že ich v strategických plánoch zohľadnia aj členské štáty. Exekutíva napríklad navrhuje, aby výdavky SPP na zelené opatrenia tvorili 40 percent celkovej národnej alokácie a aspoň 30 percent priamych platieb. Zisťovali sme preto, ako ambície Komisie hodnotia oslovené politické strany.

Hnutie Sme rodina s touto výškou alokácie nemá problém. Expert hnutia Jaroslav Karahuta tvrdí, že v rámci poľnohospodárstva má Slovensko potenciál stať sa „jednou z najviac ekologických krajín v Únii“. Myslí si, že napriek všeobecnej snahe EÚ znižovať zaťaženie pôdy hospodárskymi zvieratami, by sa ich počet na Slovensku mal zvýšiť. To podľa Karahutu umožní získať viac organickej hmoty na obohacovanie pôdy, ktorej chýba organických uhlík.

Hlavné rezervy vidí v ochrane prírodných zdrojov – vody a pôdy. „Za kľúčové považujeme tiež investície do vodozádržných a zavlažovacích zariadení, k čomu patrí aj zalesňovanie a ďalšie agrolesnícke opatrenia,“ upresňuje. Slovensko, ako tvrdí, má byť tiež aktívnejšie v riadení rizík spojených s klimatickými zmenami. V hnutí chcú preto zriadiť fond na poistenie a riešenie nepoistiteľných udalostí.

Z programového dokumentu koalície PS/Spolu ako jedna z hlavných priorít vyplýva podpora ekologického poľnohospodárstva a ochrana zvierat. Koalícia chce väčšími zdrojmi z obidvoch pilierov motivovať farmárov k hospodáreniu, ktoré je šetrné k prírode. Martin Ondráš ale konkrétne čísla nespresnil. „Pevné stanovenie percent ešte v skutočnosti nezaručuje, že preplatené a realizované projekty prinesú aj skutočnú ochranu klímy a životného prostredia“. Tá by podľa neho mala stáť na troch pilieroch. Na správnej výrobnej praxi, ktorá zabráni vzniku nových environmentálnych záťaží, multifunkčných systémoch odstraňovania už existujúcej environmentálnej záťaže a investíciách do vodozádržných a krajinotvorných opatrení. „V tomto pilieri zásadne pomôže aj realizácia pozemkových úprav, ktoré budú musieť povinne zabezpečovať napríklad aj požiadavky krajinotvornej architektúry,“ popisuje riešenia Ondráš. Koalícia sľubuje zlepšiť podmienky chovu zvierat. Chovy, ktoré budú pracovať s aktuálnymi poznatkami z oblasti podmienok hospodárskych zvierat chce odmeniť zvýšenou podporou.

Únia nemeria a neznižuje dostatočne riziká používania pesticídov, tvrdia audítori EÚ

Agropolitika EÚ podľa správy Európskeho dvora audítorov nemá účinné opatrenia, ktoré by poľnohospodárov odrádzali od používania pesticídov na ochranu rastlín namiesto toho, aby sa obrátili na nechemické alebo alternatívne metódy.

Podľa Martina Fecka z OĽaNO sú čísla v návrhu Komisie „na slovenské pomery dostačujúce“. Hnutie bude presadzovať šetrné hospodárenie na pôde. „Pravidelné hnojenie maštaľným hnojom, vápnenie, vrstevnicové obrábanie, vysádzanie vetrolamov, udržiavanie remízok, medzí, solitérov, tvorbu biopásov a v neposlednom rade aj rozdelenie nekonečných lánov na menšie diely do 20 až 30 hektárov,“ vymenúva Fecko.

V kapitole venovanej poľnohospodárstvu sa udržateľnosti sektora program KDH takmer nevenuje. Ďalej ale hnutie o starostlivosti o životné prostredie hovorí ako o „morálnej povinnosti“ každého človeka. „V záujme ochrany životného prostredia principiálne nepodporíme rizikové projekty ohrozujúce životné prostredie,“ píše sa v programe. Podľa Dušana Krnáča by požiadavky na ochranu prostredia a klímy mali koordinovať mestá a obce v spolupráci so samosprávnymi krajmi. „Konečným výsledkom by mal byť strategický plán a spôsoby realizácie za Slovensku republiku v tejto oblasti, a to až po verejnej diskusii za účasti akademickej obce, výskumných ústavov, ochranárskych a občianskych združení,“ napísal Krnáč.

Množstvo prostriedkov, ktoré eurokomisia navrhuje vyčleniť na zelené opatrenia, je podľa tímlíderky SaS Jarmily Halgašovej „nadhodnotené“. Strana vo volebnom programe sľubuje, že pripraví strategickú koncepciu rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva v horizonte 21 rokov. „Vyhliadky a opatrenia je potrebné pripravovať vzhľadom na životné prostredie, klimatické zmeny, uhlíkovú stopu, biologizáciu prírody.“ Strana chce tiež zastaviť postupujúcu degradáciu pôdneho fondu, pričom menuje protierózne opatrenia, zhutnenie pôdy, odstránenia deficitu živín a straty organickej hmoty v pôde, proti acidifikácii. Venuje sa tiež opatreniam na zmierňovanie klimatických zmien s najväčším dôrazom na budovanie závlah a vodozádržné opatrenia. Strana má tiež samostatnú kapitolu venovanú ochrane zvierat. Aby sa zamezilo týraniu hospodárskych zvierat, navrhuje napríklad zavedenie povinnosti kamerového systému v bitúnkoch. Sprísniť tiež chce sankcie pri nedodržiavaní ochrany a pohody prepravovaných zvierat.

Zvyšovanie environmentálnych a klimatických ambícií v agrosektore ja podľa programu strany Za ľudí „prirodzenou požiadavkou vyspelých ekonomík“. Strana sľubuje zvýšenie podpory ekologických postupov ako budovanie remízok, či rôznorodú skladbu pestovaných plodín. Chce tiež zvýšiť používanie obnoviteľných zdrojov v sektore (geotermálna a slnečné energia), podporiť precízne poľnohospodárstvo a sprísniť kontrolu používania priemyselných hnojív.

Reforma únijnej agropolitiky tak skoro nebude, poľnohospodárov čakajú roky neistoty

Európska komisia navrhuje odložiť reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2021. Podľa odborníkov je však realistickým scenárom až rok 2023 alebo 2024. Slovenskí poľnohodpodári sa zrejme musia pripraviť na nižšie hektárové dotácie počas prechodného obdobia.