Päť oblastí, ktoré sa oplatí sledovať v rokovaniach o budúcich eurofondoch

Rokovanie Združenia samosprávnych krajov SK8 s podpredsedníčkov vlády Veronikou Remišovou. [Zdroj: Facebook/Samosprávne kraje SK8]

Napriek urgenciám Európskej komisie krátko pred štartom nového programového obdobia stále chýba politická dohoda štátu s predstaviteľmi krajov, miest a obcí o spôsobe využitia budúcich eurofondov určených na regionálny rozvoj.

Prvého januára 2021 Slovensko vstúpi už do štvrtého programového odbobia, v ktorom môže čerpať miliardy eur z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (eurofondy).

Portál EURACTIV.sk prináša prehľad piatich kľúčových otázok, ktoré budú rozhodujúce pre budúce nastavenie eurofondov na Slovensku.

Čísla

Keďže ešte neexistuje základná politická dohoda o Viacročnom finančnom rámci, teda rozpočte EÚ na roky 2021 až 2027, nevieme dnes ani koľko peňazí v ďalších siedmich rokoch dostane Slovensko z fondov EÚ.

Podľa návrhu Komisie z roku 2018 by slovenská alokácia mala mať hodnotu 12 miliárd eur (13,3 miliardy v bežných cenách), čo je o 22 percent menej oproti súčasnému programovému obdobiu (15,3 miliardy eur). Tieto škrty súvisia so znížením celkového rozpočtu kohéznej politiky EÚ, ale tiež s čiastočnou zmenou alokačných kritérií.

Väčšina eurofondov sa z rozpočtu EÚ totiž nerozdeľuje podľa členských štátov ale podľa regiónov. Rozhodujúce je pritom ich relatívne bohatstvo. Konkrétne – pre výšku alokácie regiónu je dôležitý počet jeho obyvateľov a presný rozdiel jeho HDP a HDP priemeru EÚ. Na toto číslo sa potom ešte uplatňuje národný koeficient odrážajúci relatívne bohatstvo členského štátu.

Prednosť majú chudobné kraje v chudobných štátoch. Ako Komisia delí eurofondy?

Veľká väčšina peňazí z fondov EÚ sa aj po roku 2020 bude rozdeľovať na základe relatívneho bohatstva európskych regiónov. Zvyšuje sa však váha ukazovateľov nezamestnanosti a úrovne vzdelania. Úplnou novinkou je kritérium migrácie a klímy. 

Po novom ukazovateľ HDP nebude jediným alokačným kritériom. Časť peňazí sa presunie do regiónov s vysokou nezamestnanosťou mladých, nadmernými emisiami skleníkových plynov, či vyššou migráciou.

Predošlá vláda v oficiálnej rokovacej pozícii k eurorozpočtu škrty v slovenských eurofondoch označila za neprimerane vysoké. Revidované stanovisko, ktoré nedávno prijal kabinet Igora Matoviča už tento komentár neobsahuje. Dôvody vlády trvať na zachovaní súčasnej úrovne eurofondov sa po zverejnení návrhu nového plánu obnovy (Nástroj EÚ Budúcej generácie) podstatne znížili. Slovensko by podľa neho na oživenie ekonomiky po koronakríze môže získať dodatočných šesť miliárd eur nenávratnej pomoci. Z nich 800 miliónov rozšíri eurofondové prostriedky Slovenska pre toto obdobie.

Najväčšie výhrady vlády sa týkajú zníženia rozpočtu Kohézneho fondu o 45 percent. Ten je pre 15 krajín EÚ s najnižším HDP na obyvateľa. Na Slovensku je Kohézny fondy veľmi dôležitým finančným zdrojom výstavby dopravnej infraštruktúry. Podľa rezortu dopravy by navrhované škrty vo fonde ohrozili dostavbu diaľnic D1 a D3.

Dôležité bude prvé osobné stretnutie lídrov členských štátov na summite v Bruseli, na ktorom budú rokovať hlavne o novom finančnom rámci a pláne obnovy EÚ, ktorý je reakciou na socioekonomické vplyvy epidémie koronavírusu. Zdroje kohéznej politiky sa ale aj vzhľadom na novovznikajúce finančné zrejme už rozširovať nebudú.

Slovenské priority

Kameňom úrazu nemusia byť iba čísla v rozpočtových kapitolách. Pre členské štáty sú rovnako dôležité aj podmienky čerpania eurofondov. Návrh Komisie obsahuje niekoľko zmien v pravidlách fondov EÚ, ktoré viaceré vlády kritizujú.

(Nielen) zo stredoeurópskeho regiónu vychádzajú apely na väčšiu flexibilitu v čerpaní eurofondov. Igor Matovič už avizoval, čo budú jeho hlavné priority v ďalších rozpočtových debatách. Ako prvé spomenul práve zmeny eurofondových pravidiel: zachovanie miery spolufinancovania a ponechanie takzvaného pravidla N+3.

Na väčšine území Slovenska dnes Európska únia prepláca 85 percent sumy eurofondového projektu, zvyšok dopláca štát a prijímateľ dotácie. Ak prejde návrh Komisie, po roku 2021 bude spoluúčasť EÚ iba 70-percentná. V špecifickej situácii je bratislavský kraj. Keďže sa radí do kategórie rozvinutých regiónov, EÚ na projekty prispieva polovicou sumy, pričom v ďalšom období by sa jej príspevok mal znížiť na 40 percent.

Podľa vlády bude mať takýto krok veľmi negatívne dopady na štátne rozpočty, obzvlášť v pokrízovom období. Zároveň môže do budúcna znížiť záujem o európske dotácie – či miest a obcí, ktorým počas epidémie klesli rozpočtové príjmy a naopak stúpli výdavky, alebo aj ostatných prijímateľov.

Matovič o budúcich fondoch EÚ: Musíme sa sústrediť na veľké projekty, s malými nemáme šancu

Igor Matovič spochybnil podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním pravidiel právneho štátu. Krajiny, ktoré to navrhujú, si podľa neho „chcú riešiť ešte nejaký iný ako ekonomický problém“. Pokus podľa neho nebude úspešný, pretože poľský a maďarský premiér s takouto kondicionalitou nikdy nebudú súhlasiť.

„Aj v kontexte negatívneho dopadu koronakrízy na rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu naprieč celou EÚ zastávame názor, že takéto obmedzenie spolufinancovania negatívne ovplyvní celkové fungovanie programu a znemožní čerpanie grantovej podpory pre široké spektrum umelcov a podnikateľov v kultúrnom a kreatívnom priemysle v EÚ,“ upozornilo napríklad ministerstvo kultúry v pripomienkovom konaní k rokovacej pozícii vlády.

Predpis N+3 určuje koľko času majú členské štáty na využitie pridelených eurofondov. Z celkovej alokácie majú na každý rok pridelenú určitú čiastku, ktorú vďaka tomuto pravidlu môžu čerpať tri roky. Ak sa to krajine nepodarí, o nevyužité peniaze prídu. Európska komisie chce do budúceho obdobia lehotu čerpania znížiť na 24 mesiacov.

Podľa vlády tento krok zvýši riziko prepadnutia eurofondov v ďalšom eurofondovom cykle. Pri bilancii čerpania európskych prostriedkov v tomto programovom období sú jej obavy pochopiteľné. Hoci súčasné pravidlá dávajú na minutie eurofondov o rok viac, Slovensku sa pre pomalý postup v čerpaní „podarilo“ stratiť už 150 miliónov eur.

Samosprávy od vlády tiež očakávajú, že presadí DPH ako oprávnený výdavok u všetkých typov investícií bez ohľadu na ich veľkosť. Komisia navrhuje, aby sa z fondov EÚ preplácala DPH len pri projektoch do päť miliónov eur.

Investičné priority

Väčšiu voľnosť požaduje vláda Igora Matoviča aj pri rozhodovaní o tom, ako eurofondy v budúcnosti využije. Kritika smeruje hlavne k návrhu presmerovať tri štvrtiny prostriedkov z najväčšieho fondu Európskeho fondu regionálneho rozvoja na dve oblasti: digitálnu a nízkouhlíkovú transformáciu hospodárstva. Menšia časť alokácie by potom mala ísť na plnenie troch zvyšných cieľov kohéznej politiky: dopravnú infraštruktúru, sociálne opatrenia a rozvoj regiónov.

„Slovensko nemá takú absorpčnú kapacitu, aby v týchto prioritách vedelo toľko peňazí vyčerpať,“ myslí si podpredsedníčka vlády Veronika Remišová. Vláda je preto v rokovaniach pripravená za väčšiu flexibilitu, aby

Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie Ladislava Mika je ale kritika prísnej tematickej koncentrácie, ktorú navrhuje exekutíva EÚ, predčasná. Dve hlavné investičné priority – inteligentnejšia a ekologickejšia Európa – sú široké oblasti.

Investičné priority kohznej politiky podľa Európskej komisie. Zdroj: Európska komisia.

Do veľkej miery teda bude závisieť od kreativity vlády, či samospráv, ako budú vedieť do nich napasovať svoje potreby. „Dáva to obrovský priestor na riešenie mnohých problémov, ktoré na prvý pohľad nevyzerajú ako ´zelené´,“ povedal Miko na júnovej konferencii ITAPA 2020. Slovensku sa navyše podľa neho otvoril priestor na financovanie najproblematickejšich oblastí v čase epidémie koronavírusu, kedy eurokomisia uvoľnila pravidlá čerpania eurofondov. Vláda ich môže využiť tam, kde ich najviac potrebuje, navyše bez povinnosti národného spolufinancovania.

„Prostriedky z eurofondov budú smerovať do oblastí, ktoré sú kľúčové pre dlhodobý a udržateľný rozvoj Slovenska – riešenie problémov spojených s demografiou, vzdelávanie, veda a výskum, ekonomická znalosť ochrana životného prostredia, poľnohospodárstvo a dobudovanie infraštruktúry,“ upresňuje svoje eurofondové priority vláda v programovom vyhlásení.

Regionálne eurofondy

Európska komisia nabáda na členské štáty, aby viac rozhodovacích právomocí ohľadom využitia eurofondov odovzdali na nižšie úrovne. Či už väčšie slovo dostanú samosprávne kraje, alebo mestá a obce, je na rozhodnutí centrálnej vlády.

„V konečnom dôsledku bude hlavne na členských štátoch, akú mieru decentralizácie zvolia. Naša skúsenosť je, že na úspešnú decentralizáciu potrebujete administratívne kapacity a štruktúru, ktorá bude na to vhodná. Je veľmi náročne vytvárať regióny, keď na úrovni samospráv chýba prirodzená administratíva,“ opísal uvažovanie Európskej komisie Marc Lemaître, ktorý šéfuje Generálnemu riaditeľstvu pre regionálnu politiku (DG REGIO).

V novom programovom období budú o regionálnych eurofondoch rozhodovať samosprávy

Rozhodovanie o eurofondoch má byť jednoduchšie, efektívnejšie a bližšie k občanom. 

Presun kompetencií na nižšiu úroveň dlhodobo požadujú aj zástupcovia slovenských samospráv. Župy a krajské mestá dnes plnia úlohu sprostredkovateľských orgánov v rámci regionálneho operačného programu. IROP má v súčasnosti až 18 sprostredkovateľských orgánov, čo čerpanie regionálnych eurofondov značne komplikuje.

Riadiacim orgánom a teda inštitúciou s hlavným slovom pri čerpaní regionálnych eurofondov je rezort pôdohospodárstva, po ktorom kompetencie teraz preberie nové ministerstvo pre regionálny rozvoj.

Podľa memoranda o spolupráci, ktorú podpísali reprezentanti hlavných samosprávnych združení s bývalým vedením Úradu podpredsedu vlády, by sa samosprávy v novom programovom období mali viac zapojiť do eurofondového procesu.

Ešte pred štartom nového obdobia vzniknú Rady partnerstiev zložené zo zástupcov regionálnej a miestnej úrovne. Tie pripravia zásobníky projektov financovaných z fondov EÚ, ktoré budú šité na potreby daného územia. Okrem delegovania kompetencií do nižších úrovní by tento mechanizmus mal odstrániť doterajšiu súťaž samospráv o projekty a tým celý proces čerpania zjednodušiť a urýchliť.

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj. [Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj.]

K tomuto kroku ale stále chýba politická dohoda štátu, krajov, miest a obcí na štruktúre Rady partnerstiev. Napriek plánovanému marcovému termínu takáto dohoda zatiaľ chýba.

„Pre Komisiu je tento systém prijateľný, ale ten proces musí postúpiť čo najskôr, už teraz je totiž neskoro,“ hovorí Ladislav Miko. Exekutíva EÚ preto na začiatku roku na Slovensko poslala výzvu, aby sa vláda so samosprávami na nastavení regionálnych eurofondov dohodla čo najskôr.

Jednoduchšie eurofondy

Už nie korupcia, ale prílišná náročnosť čerpania, je v posledných rokoch hlavným problémom eurofondov na Slovensku. To je v skratke pocit prijímateľov európskych dotácií. Ak obec alebo podnikateľ uspeje so žiadosťou o nenávratný finančný príspevok z fondov EÚ, na prvú platbu si musí v priemere počkať 680 dní. To pochopiteľne odrádza veľké množstvo potenciálnych žiadateľov od zapojenia sa do eurofondových projektov.

Komplikované pravidlá pre čerpanie neprichádzajú z Bruselu. Podľa odborníkov ide hlavne o zlyhanie systému, ale aj ľudského faktora na Slovensku.

Odbyrokratizovanie eurofondového procesu patrí medzi kľúčové ciele šéfky Úradu podpredsedníčky vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) Veroniky Remišovej, ktorá bude teraz ako ministerka regionálneho rozvoja zodpovedná za eurofondy.

Remišovej úrad podiel na neefektívnom a pomalom čerpaní pripisuje neprehľadnej štruktúre orgánov, ktoré sú do neho zapojené, nekvalitným administratívnym kapacitám, náročnej projektovej dokumentácii a komplikovanému verejnému obstarávaniu.

Jedným z receptov ÚPVII na zjednodušenie čerpania má byť vytvorenie jedného Operačného programu Slovensko, ktorý „zjednotí podporu všetkých opatrení, ktoré sú financované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus a Kohézneho fondu“. V súčasnosti má Slovensko 11 – prevažne sektorovo rozdelených – operačných programov.

Odborníčka na eurofondy: Nové ministerstvo je zbytočné, dôležité návrhy vznikajú bez diskusie

Hlavným problémom eurofondov už dávno nie je korupcia, ale náročný proces čerpania, hovorí KATARÍNA ROCHOVSKÁ. Prijímatelia eurofondov podľa nej často doplácajú na chyby úradov. „Ak niektorý orgán pochybil, tak má niesť právne dôsledky svojho konania ten, kto ho spôsobil, a to nie len právne, ale aj hmotné,“ dodáva odborníčka na fondy EÚ. 

Inšpiráciu našla v pobaltských krajinách, ktoré eurofondy implementujú cez nízky počet programov a ktoré „vykazujú vysokú úroveň efektivity čerpania a spoľahlivosti orgánov“.

Zodpovednosť za jeden operačný program bude mať nové ministerstvo regionálneho rozvoja. Zatiaľ ale nie je jasné, ako si podelí právomoci s ostatnými ministerstvami pri rozhodovaní o investíciách do jednotlivých sektorov. Rovnako tak nevieme, ako vyzerať rozhodovacia štruktúra o eurofondoch určených pre regióny.

Katarína Rochovská, ktorá sa eurofondom venuje dvadsať rokov, v rozhovore pre portál EURACTIV.sk uviedla, že v okresaní počtu programov pridanú hodnotu nevidí. „Obávam, že keď Európska komisia pomenuje nejaké veľké systémové zlyhanie, ako napríklad v tomto období v prípade školstva, tak pri jednom operačnom programe hrozí pozastavenie eurofondov ako takých,“ vyjadrila svoje obavy Rochovská.

Programové vyhlásenie vlády ale sľubuje aj ďalšie kroky pre uľahčenie života prijímateľov. Všeobecne je ale pozitívne prijímaný návrh na efektívnejšie nastavenie systému kontroly verejných súťaží, ktoré by po novom mal mať na starosti iba jeden orgán – Úrad pre verejné obstarávanie.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press