Plány strán pre eurozónu: Automatické sankcie, vankúš v prípade šokov a riadený bankrot

Ilustračný obrázok: Stavenisko v blízkosti Európskej centrálnej banky v nemeckom Frankfurte. [EPA-EFE/Mauritz Antin]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Parlamentné voľby 2020

VOĽBY 2020 | Strany by chceli zjednodušiť pravidlá Paktu stability a rastu a lepšie ich vymáhať, no výrazne sa líšia v miere ochoty vybaviť eurozónu novými nástrojmi, väčšina strán je skôr opatrná. Dve strany žiadajú zakotviť možnosť bankrotu pre členské krajiny.

Analyzované strany a hnutia

Analýza EURACTIV.sk zohľadňuje strany a hnutia, ktoré mali v posledných prieskumoch verejnej mienky od agentúr Fokus (december, január 2020) a AKO (november 2019, január 2020,) volebné preferencie na úrovni aspoň päť percent a teda majú šancu na zastúpenie v Národnej rade SR. Vychádza z programov strán a hnutí, z pološtruktúrovaných rozhovorov s gestormi pre tému európskej politiky jednotlivých stranách a hnutiach, ktorí v nadchádzajúcich voľbách aj kandidujú, prípadne z emailovej komunikácie s nimi. Obmedzením pre túto konkrétnu oblasť je chýbajúci program strany Smer-SD (v tomto prípade sme o pozície ministra  financií Ladislava Kamenického požiadali Tlačové oddelenie MF SR) a strany Kotlebovci-ĽSNS. Strana ĽSNS nereagovala ani na zaslané otázky. Analýza teda odráža názory SaS, Sme rodina, Za ľudí, SNS, OĽaNO, PS/Spolu, KDH a Smeru-SD.

Najbližšie roky pravdepodobne prinesú viacero kľúčových rozhodnutí, s výrazným vplyvom na fungovanie eurozóny.

Pakt stability a rastu: Fungujú pravidlá?

Pakt stability a rastu je súbor pravidiel, ktoré majú zabezpečiť, že členské krajiny EÚ udržiavajú zdravé verejné financie a koordinujú svoje fiškálne politiky. Aj zo Slovenska často zaznieva, že jeho pravidlá nie sú vynucované dostatočne, resp. rovnako pre všetky krajiny, prípadne, že nezohľadňujú líšiace sa situácie členských krajín.

Viacero strán si myslí, že predchádzajúce úpravy Paktu stability a rastu spôsobili, že sa pravidlá stali príliš komplexné. Ich zjednodušenie podporuje Smer-SD, Za ľudí, PS/Spolu.

Ministerstvo financií SR pod vedením Ladislava Kamenického zo strany Smer-SD dlhodobo preferuje zjednodušenie pravidiel súvisiacich s Paktom stability a rastu na „jeden operatívny indikátor (výdavkové pravidlo) priamo naviazaný na znižovanie verejného dlhu na bezpečnú úroveň“. Jednoduchší mechanizmus má zabezpečovať rovnováhu medzi potrebami dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií a zmierňovať dočasné výkyvy ekonomiky.

Ministerstvo sa zároveň nebráni ani „silnejšiemu pôsobeniu trhovej disciplíny“, čo by však malo byť vzhľadom na chýbajúce národné nástroje menovej politiky vyvážené vytvorením stabilizačnej funkcie na úrovni eurozóny a dobudovaním bankovej únie (pozri nižšie).

PS/Spolu tiež považuje reformu fiškálnych pravidiel za žiadúcu. Ekonomický analytik Ján Remeta (nekandiduje) si myslí, že skúsenosť posledných rokov s dohľadom nad rozpočtami v EÚ ukazuje, „že ani väčšia flexibilita, ani sankcie neboli ideálnym riešením na dosiahnutie želaného cieľa zdravších a udržateľných verejných financií“. Rozšírenie flexibility podľa neho spôsobilo väčšiu komplexnosť a nezrozumiteľnosť pravidiel, nechcene podporilo procyklickú fiškálnu politiku a prispelo aj k zámernému odkladaniu dosiahnutia vyrovnaného hospodárenia naprieč krajinami. Sankcie tiež nepomáhajú, „pretože sa nikdy nenašla politická vôľa na nich dohodnúť“.

Remeta hovorí, že je potrebné pracovať na zlepšení trhovej disciplíny spôsobom, ktorý nezníži ekonomický potenciál eurozóny a podporí jej konkurencieschopnosť. „Preto disciplínu zvyšujúce návrhy a reforma fiškálnych pravidiel by mali ísť ruka v ruke s ich zjednodušovaním. Vynucovanie pravidiel by sa malo tiež realizovať cez podmienený prístup k EÚ financiám a výraznejšie by sa malo oddeliť aj monitorovanie od rozhodovania, čo by tiež dozaista prispelo k zlepšeniu dodržiavania pravidiel,“ hovorí Ján Remeta.

Strany Za ľudí, SaS, Sme rodina, KDH sa tiež klonia k prísnejšiemu dodržiavaniu fiškálnej disciplíny a prísnejšiemu uplatňovaniu sankcií.

Tomáš Meravý zo strany Za ľudí (kandiduje z 19. miesta) si rovnako myslí, že minulé úpravy Paktu stability a rastu smerom k väčšej flexibilte spôsobili jeho prílišnú komplikovanosť a nejednoznačnosť. „Na úrovni eurozóny preto budeme podporovať skôr jeho zjednodušovanie a prísne dodržiavanie finančnej disciplíny, vrátane prísnejšieho uplatňovania sankcií za jeho porušenie,“ hovorí Meravý.

Europoslanec Eugen Jurzyca z SaS tiež kritizuje, že napriek revíziám Paktu približne polovica členských štátov dohodnuté rozpočtové pravidlá stále neplní a preferuje skôr automatické sankcie. „Cieľom Paktu je dosiahnutie dlhodobo udržateľného hospodárenia členských štátov, no s väčšou flexibilitou, tj. uvoľnením pravidiel, by sme od tohto cieľa boli len ďalej. Viac ako väčšiu flexibilitu potrebuje Pakt prísnejšie vymáhanie dohodnutých rozpočtových pravidiel, a to vrátane automatických sankcií,“ konštatuje Jurzyca.

Hnutie Sme rodina nemá v tejto téme vyjasnený postoj. Vo všeobecnosti sa hlási k prísne nastavenému režimu verejných financií. Ekonomický expert hnutia Štefan Holý (kandiduje z 9. miesta) konštatuje, že „aktuálne nastavená eurozóna je tikajúcou bombou.“

Tieňový minister hospodárstva a financií OĽaNO Eduard Heger tvrdí, že aplikácia Paktu nefunguje, pravidlá sa nedodržiavajú. Pokuty by sa mali podľa neho mali nastaviť taxatívne, automaticky. „Bolo by to motivujúce pre krajiny, aby sa neprižmurovali pred voľbami oči.“ Hovorí, že OĽaNO je otvorené takej zmene pravidiel, ktorá by viac sledovala dlhodobú udržateľnosť, než za každých okolností 3 percentné pravidlo deficitu. „Krajiny v recesii nech kľudne majú deficity aj nad tri percentá, ale keď sú dobré časy, nech si to držia. Trojpercentné pravidlo už podľa mňa nefunguje, treba to prehodiť na dlhodobú udržateľnosť. Potom nastaviť jasné pravidlá automaticky,“ hovorí Heger.

Aj KDH sa prihovára za automatické sankcie. Europoslanec KDH Ivan Štefanec je za nové mechanizmy pre vymáhanie dodržiavania pravidiel a za automatické sankcie. „Treba si uvedomiť, že euro je naša spoločná mena a ak si niektorá vláda dovolí ju populistickými opatreniami oslabiť, doplatíme na to všetci.“

SNS nemá názor na otázku, či pravidlá sprísňovať alebo naopak urobiť ich flexibilnejšie. V súčasnej podobe ich podľa Jaroslava Pašku vnímajú ako „bič na strednú Európu“.

Návrh zaviesť možnosť riadeného bankrotu pre členov EÚ spomína vo svojom volebnom programe OĽaNO. Program SaS predpokladá odstrihnutie „hriešnikov“ by od úverovej podpory ECB a zavedenie konkurzného poriadku pre členov eurozóny.

Dokončenie eurozóny. Potrebuje nové nástroje?

Parametre Pakte rastu a stability nevyhnutne súvisia s ďalším nastavením eurozóny, konkrétne s jej inštitucionálnym prehlbovaním. Smer-SD, PS/Spolu sa k týmto snahám stavajú pozitívne. Za ľudí, Sme rodina, SNS skôr negatívne. KDH v tomto nemá jasne vyprofilované pozície.

Na stole je stále reforma Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM, známeho tiež ako trvalý euroval), ktorá má ESM vybaviť novými úlohami v prevencii kríz a riešenia krízových situácií. Mal by mať silnejšiu úlohu pri hodnotení stavu verejných financií a makroekonomickej situácie v krajinách, ktoré požiadajú o finančnú pomoc. S rozpočtovými diskusiami súvisí vznik nového Rozpočtového nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť (BICC) určeného pre krajiny eurozóny. Ako nástroj, ktorý má pomáhať konvergencii v eurozóne, bude s obmedzeným rozpočtom financovať štrukturálne reformy a menšie verejné investície, čo má zvýšiť odolnosť krajín voči ekonomickým šokom. Je súčasťou rozpočtu EÚ, riadiť ho bude Európska komisia, podľa usmernení euroskupiny. Ide o málo ambicióznu verziu skutočného rozpočtu pre eurozónu, pre ktorý sa nenašla medzi členskými krajinami dostatočná podpora. Treťou veľkou témou je dokončenie Bankovej únie, ktorej chýba kontroverzný tretí pilier v podobe európskej schémy ochrany vkladov (EDIS). Prvým je jednotný mechanizmus dohľadu (SSM), druhý Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM).

MF SR pod vedením Smer-SD podporuje posilnenie úlohy ESM a rozšírenie portfólia jeho kompetencií. Podporuje aj vznik BICC ako aj jeho hlavné ciele (podpora reforiem a investícií v eurozóne). Rovnako hovorí áno dobudovaniu Bankovej únie. „Podmienkou pre úspešný pokrok je zachovávanie a zlepšovanie finančnej stability naprieč krajinami eurozóny a predchádzať vytváraniu systémových rizík pre bankový sektor a reálnu ekonomiku,“ uvádza ministerstvo.

MF SR sa dlhodobo stotožňuje s názorom, že eurozóna potrebuje mechanizmus na absorbovanie šokov. „Z pohľadu malej otvorenej ekonomiky podporujeme vytvorenie stabilizačného nástroja, ktorý bude automatický, apolitický a použitý najmä pri asymetrických makroekonomických šokoch. Prístup k tejto kapacite by však mal byť podmienený rešpektovaním pravidiel Paktu stability a rastu,“ vysvetľuje. Rezort pripúšťa, že stabilizačná funkcia by mohla mať formu Európskeho zaistenia národných schém v nezamestnanosti. „Považujeme ju za vhodný variant zmierňovania dopadov zásadnejších makroekonomických šokov kedy národné automatické stabilizátory nestačia.“ MF SR sa nebráni ani diskusii o vytvorení skutočného rozpočtu eurozóny, s tým, že na to v súčasnosti nie je v EÚ dostatočná vôľa a priestor.

Podľa programu PS/Spolu chce koalícia presadzovať bankovú a fiškálnu úniu s vlastným rozpočtom. Jána Remeta hovorí, že BICC v sebe už z časti stabilizačnú funkciu obsahuje cez rozšírený koncept konvergencie. „V záujme ochrany investícií sa v prípade nepriaznivých hospodárskych okolností predpokladá zníženie miery národného spolufinancovania (25 percent) (eurofondových projektov, pozn. red) na polovicu, čím klesne tendencia vlád v čase recesie šetriť na úkor investícií a prispeje sa tým k stabilizácii ekonomického cyklu,“ vysvetľuje Remeta.  Ďalšia diskusia o samostatnom stabilizačnom nástroji eurozóny, ktorá na technickej úrovni prebieha je podľa PS/Spolu opodstatnená, keďže BICC nebude vedieť pružne a proticyklicky reagovať na vzniknuté ekonomické šoky, rozdielne dopadajúce na krajiny eurozóny. „Vďaka prepojeniu ekonomík zdieľame spoločne v Európe dobré aj zlé časy. Aby sme účinne predchádzali a rýchlo čelili hrozbám, potrebujeme aj jednotný a akcieschopný postup pre stabilizáciu. Uvedené však predpokladá maximálnu elimináciu morálneho hazardu cez správne nastavenie motivácií v prípade zavedenia takéhoto nástroja,“ uvádza Remeta.

Eduard HegerOĽaNO považuje z rozbehnutých projektov v eurozóne za dôležitú Bankovú úniu. Stabilizačnú funkcia je už podľa neho obsiahnutá v tradičných eurofondoch, nové nástroje preto nepovažuje za urgentné. „Neotváral by som to, kým sa neupracú iné veci, reformovanie a dodržiavanie pravidiel,“ vysvetľuje. Európskemu zaisteniu národných schém v nezamestnanosti hovorí Heger „skôr nie, ale vieme sa rozprávať“.

Tomáš Meravý a Za ľudí nie sú zástancami ďalšej centralizácie kompetencií v eurozóne. Za kľúčové považujú dodržiavanie finančnej disciplíny. „Niektoré krajiny eurózony však potrebujú aj uskutočniť štrukturálne reformy smerom k obnoveniu hospodárskeho rastu a zníženia verejného dlhu,“ dodáva Meravý.

Sme rodina okrem kritiky Štefana Holého, že súčasná podoba nastavenia eurozóny „je tikajúcou bombou“, vlastné pozície nerozvíja. V programe konštatuje, že nesúhlasí s reformou eurozóny, ktorá by znamenala vznik „exkluzívneho klubu, ktorý bude rozhodovať o finančných pravidlách s dosahom na fungovanie jednotného trhu“. Konflikt, ktorý podľa nich v takom scenári hrozí s nečlenmi eurozóny, nie je v záujme Slovenska.

SaS sa v programe vyhraňuje voči fiškálnej harmonizácii, financovaniu verejného dlhu cez Európsku centrálnu banku, aj voči spoločnému ručeniu vkladov, čo je chýbajúci pilier bankovej únie. Európska centrálna banka by podľa strany mala prejsť na rozhodovanie podľa základného imania.

Europoslanec Eugen Jurzyca dodáva, že hrozba bankrotu verejných financií, je najlepšia poistka, ktorú  nedokáže nahradiť žiadny nový fond ani európsky úrad. „Za kľúčovú tu považujem úlohu ECB, ktorá by mala čo najskôr ukončiť nákupy štátnych dlhopisov a politiku nulových úrokových sadzieb. Táto politika totiž pomáha najmä nezodpovedným štátom odďaľovať nevyhnutné reformy verejných financií, a to na úkor európskych sporiteľov a hospodárskeho rastu.“

Ivan Štefanec z KDH odmieta cestu harmonizácie takých politík, „ktoré by oslabili konkurencieschopnosť krajín ako je Slovenská republika.“ Dodáva, že KDH nezavrhuje ani vlastný rozpočet eurozóny, najprv ale potrebuje „hlavne jasné pravidlá a mechanizmy na vymáhanie u vlád, ktoré ich nedodržiavajú“.

Jaroslav PaškaSNS pripúšťa, že o Bankovej únii treba hovoriť, no v súčasnom nastavení a zadlženosti členských štátov to vidí veľmi problematicky. „Nevieme ako sa bude nakladať s dlhmi starých členských štátov, ktoré sa snažia sa cez inštitúcie EÚ týchto dlhov zbaviť“.

Európskeho ministra financií zhodne strany nevidia ako otázku dňa, jedine PS/Spolu má tento bod v programe. Podľa neho by mal mať aj „politickú zodpovednosť“. MF SR (Smer-SD) k tomu dodáva, že pokiaľ architektúra eurozóny nebude dokončená, vytvorenie postu ministra financií eurozóny nebude mať dostatočný praktický význam. „Jeho poslanie by bolo totiž veľmi podobné úlohe súčasného predsedu euroskupiny a malo by skôr symbolicko-politický význam.“ Ani podľa OĽaNO nie je európsky minister financií v tomto momente potrebný. „Ak, tak len na dohliadanie na to aby sme v ekonomike fungovali proticyklicky, dozeranie na dodržiavanie pravidiel, na čo by eurokomisár stačil. Určite nie ako exekutívna funkcia,“ dodáva Eduard Heger. Ako neaktuálnu túto tému vyhodnocuje aj Tomáš Meravý (Za ľudí)

Európska minimálna mzda. Nástroj férovosti alebo zbytočnosť?

Európsku minimálnu mzdu je teoreticky pripravený podporiť Smer-SD a PS/Spolu, otvorene sa k nej stavia aj Sme rodina, či SNS. Jasne ju odmieta Za ľudí, SaS a KDH. OĽaNO návrh nezavrhuje, hoci ho hodnotí ako skôr politické a populistické opatrenie.

Na stole zatiaľ nie je žiadny konkrétny návrh. Európska komisia v januári 2020 spustila prvú fázu konzultácií so sociálnymi partnermi o tom, či a aké kroky sú potrebné. V minulosti sa napríklad hovorilo o variante, v ktorej sa minimálna mzda v každom členskom štáte určí na 60 % mediánovej mzdy. Komisia ubezpečuje, že nepôjde o harmonizáciu. Minimálnu mzdu ako štátom stanovený koncept nepozná z členských štátov Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Cyprus, Fínsko a Švédsko.

PS/Spolu má v programe ambíciu odpolitizovať minimálnu mzdu „Diskusia o minimálnej mzde bude naďalej prebiehať na tripartite. V prípade, že sa sociálni partneri na jej výške nedohodnú, aplikuje sa automatický model jej zvyšovania, ktorý bude rešpektovať predpokladané schválené minimálne štandardy na úrovni EÚ.“ Konečné stanovisko bude dávať Rada pre konkurencieschopnosť (jej úlohou bude posudzovať špecifické situácie pri ekonomickej kríze podľa vzoru dlhovej brzdy), ktorá v súlade s požiadavkou EÚ získa formálnu úlohu ako poradný orgán vlády pri tripartitnom vyjednávaní o výške minimálnej mzdy.

Štefan Holý zo Sme rodina, nemá s prípadnou európskou minimálnou mzdou principiálny problém. „Áno, tvrdo pracujúci človek by mal byť zaplatený,“ hovorí.

Tomáš Meravý zo Za ľudí hovorí, že toto je oblasť, ktorú je lepšie ponechať členským štátom, ktoré majú rôzne modely usporiadania trhovej ekonomiky a trhu práce. „Neprekvapuje nás, že najväčšia kritika európskej minimálnej mzdy prichádza od severských štátov, kde je táto oblasť plne v rukách sociálnych partnerov. Návrh na zavedenie európskej minimálnej mzdy hrozí podkopaním škandinávskeho modelu tým, že oslabuje úlohu odborov v mzdových otázkach Takáto zbytočná centralizácia sa nám nepáči, sme za zachovanie princípu subsidiarity.“ Slovensko je podľa neho dostatočne vyspelé, aby si minimálnu mzdu zariadilo podľa svojich potrieb a špecifík.

Eduard Heger z OĽaNO nevidí nutnosť riešiť túto otázku na európskej úrovni. „Ak je dobre nastavené prostredie, prirodzene generujúce vyššie mzdy, funkčné odbory, ak máte vyššie kvalifikovanú prácu, nepotrebujeme toto robiť. Skôr mi to príde populistické. Je to čisto politické opatrenie.“ Na druhej strane pripúšťa možnosť diskusie o návrhu s tým, že jej „zavádzanie treba veľmi dobre premyslieť“.

Eugen Jurzyca (SaS) toto jasne odmieta. Negatívny vplyv centralizovanej a nepružnej politiky miezd na pracovné miesta podľa neho minulý rok potvrdila štúdia pod dohľadom renomovaného inštitútu CEPR. „Porovnala regionálne rozdiely v Taliansku (juh verzus sever) a v Nemecku (východ verzus západ) a dospela k záveru, že ak by v Taliansku fungoval podobný systém tvorby miezd ako v Nemecku – teda keby nominálne mzdy mohli viac reflektovať lokálnu produktivitu, v Taliansku by mohlo byť zamestnaných o 2,3 milióna ľudí viac, teda na juhu by narástla zamestnanosť o 13 percentuálnych bodov.“

Ivan Štefanec  z KDH si tiež myslí, že koncept minimálnej mzdy je sám osebe problematický a nemusí vždy plniť úlohu, ktorá mu je prisudzovaná, teda ochranu najmenej zarábajúcich, či najchudobnejších. „Často sa deje pravý opak. Keď by už však mali byť zavedené nejaké európske pravidlá v tejto oblasti, tak ich podpora závisí jedine od naviazania na ekonomické ukazovatele, najmä na produktivitu. Bez toho by to nebolo prosociálne, ale naopak protisociálne opatrenie“.