Príležitosť aj riziká: Aká je budúcnosť eurofondov na životné prostredie v čase koronakrízy?

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy a ochrana životného prostredia

Aj slovenskí ochranári súhlasia s využitím prostriedkov z fondov EÚ na boj s ochorením COVID-19. Spolu s envirorezortom sa ale zhodujú, že presun eurofondov nesmie ohroziť plnenie environmentálnych a klimatických záväzkov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo.

Slovenská vláda sa v súčasnosti rozhoduje, ako využije peniaze z fondov EÚ na boj s koronavírusom. Zmena eurofondových pravidiel zo strany Európskej komisie Slovensku na to uvoľnila viac ako štyri miliardy eur.

Riadiace orgány, teda jednotlivé ministerstvá, teraz hľadajú spôsoby, ako zmeniť využitie eurofondov v jednotlivých operačných programoch. Súčasne ale musia myslieť aj na to, aby presunom nespôsobili škody v oblastiach, kde sú prostriekdy z fondov EÚ kľúčovým zdrojom financovania.

Túto dilemu rieši aj envirorezort, ktorý spravuje eurofondy určené na ochranu životného prostredia. Hneď prvá vyhlásená výzva na pokrytie škôd po koronavíruse presúva prostriedky z Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP).

„Cítime potrebu podporiť opatrenia na boj s koronavírusom a poskytnúť na ne časť nevyužitých zdrojov OP KŽP. Rovnako si ale ctíme povinnosť plniť environmentálne a klimatické ciele, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo. Tieto ciele sú stále aktuálne, dlhodobé a dôležité. Takže uvoľnenie financií na prekovanie dôsledkov epidémie bude len dočasné. Tento presun bude kompenzovaný finančnými prostriedkami či už z fondov EÚ alebo zo zdrojov štátneho rozpočtu,“ opisuje rezort spôsob, akým bude o eurofondoch rozhodovať v čase krízy.

Portál EURACTIV sa preto pýtal ochranárov, čo presun eurofondov znamená pre životné prostredie na Slovensku a v ktorých oblastiach by slovenské úrady mali k zmene účelu finančných prostriedkov z fondov EÚ pristupovať citlivejšie.

Ako eurofondy pomáhajú v boji proti COVID-19

Výnimočné situácie vyžadujú výnimočné rozhodnutia. Tak sa určite dajú nazvať zmeny čerpania eurofondov, ktoré predstavila eurokomisia. Úprava predpisov umožňuje Slovensku na boj s koronavírusom použiť 4,1 miliardy eur z fondov EÚ.

Ako vyzerá čerpanie

Najprv sa pozrime na to, ako sa Slovensku doposiaľ darilo čerpať peniaze v Operačnom programe Kvalita životného prostredia.  S rozpočtom takmer tri a pol miliardy eur ide o druhý najväčší program v tomto programovom období. Príspevok fondov EÚ do programu je 3,05 miliardy eur.

Podľa najnovších údajov o stave čerpania eurofondov v programe, z fondov EÚ Slovensko využilo takmer 900 miliárd eur, vyše 100 miliardami eur v rámci spolufinancovania prispel štát. Vyčerpaných je tak bezmála 30 percent alokácie. Zaujímavosťou ale je, že zo všetkých programov má OP KŽP najnižšiu mieru zazmluvnených prostriedkov (s výnimkou mikroprogramu rybné hospodárstvo) – iba 60 percent.

Vďaka údajom, ktoré envirorezort poskytol portálu EURACTIV.sk sa môžeme detailnejšie pozrieť aj na to, ako sa európske peniaze využívali v jednotlivých oblastiach, respektíve prioritných osiach programu. Prioritné osi v každom operačnom programe definujú oblasti, do ktorých by mali smerovať investície prioritne a vyčleňuje na ne aj presné sumy z fondov EÚ na sedemročné obdobie.

Zdroj: Ministerstvo životného prostredia SR.

Ak neberieme do úvahy prioritnú os technická pomoc, ktorá financuje organizačnú stránku programu, teda hlavne platy riadiacich zamestnancov, najviac sa darilo čerpať peniaze na zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy na investície do nízkouhlíkového hospodárstva. Naopak, najmenej peňazí sa podarilo využiť z osi zmeranej na ochranu pred povodňami.

Rozpočtovo najsilnejšia os je zameraná na rozvoj infraštruktúry pre udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Ide o investície do odpadového a vodného hospodárstva, či ochranu biodiverzity a ovzdušia. Tu je zazmluvnených 60 percent finančných prostriedkov.

Vďaka pravidlu N+3 môžu ministerstvá pridelené prostriedky čerpať až do roku 2023, teda aj tri roky po ukončení starého a začiatku nového programového obdobia.

Celkovo je tak v programe, ktorý je určený na ochranu životného prostredia, nezakontrahovaných 1,15 miliardy eur. Tieto peniaze tak teoreticky môžu poslúžiť slovenskej vláde v boji proti ochoreniu COVID-19.

 

Namiesto ochrany pred povodňami ochrana pred vírusom

Stav čerpania „zelených eurofondov“ podľa Martiny Paulíkovej z občianskeho združenia Slatinka odzrkadľuje spôsob, akým operačný program vznikal. Analýzu absorpčných schopností v jednotlivých oblastiach označuje za „slabú“. „Skôr vzbudzovala dojem, že vtedajšia politická reprezentácia mala nezriedka najskôr navrhnuté riešenia, a až následne ku nim boli priradené problémy a na ne ´napasované´ priority,“ hovorí ochranárka, ktorá je tiež členkou monitorovacieho výboru programu.

Poukazuje na to, že experti mimovládok neboli prizvaní do diskusie o nastavení financovania environmentálnych opatrení. Šéfom rezortu životného prostredia, ktorý je aj riadiacim orgánom OP KŽP, bol vtedy Peter Žiga (SMER-SD). Dodáva však, že prístup v programovaní fondov EÚ sa odvtedy zmenil. O nadchádzajúcich výzvach v životnom prostredí sa diskutuje už dva roky. Nové programové obdobie začne už 1. januára 2021.

Ako koronavírus Slovensku (možno) zachráni eurofondy

Pomalé čerpanie eurofondov v predošlom roku môže Slovensku paradoxne pomôcť s investíciami na zmierňovanie škôd spôsobených ochorením COVID-19. Komisia novej vláde teoreticky umožňuje na tento účel použiť aj všetky doposiaľ nevyčerpané peniaze z fondov EÚ.

Najlepšie sa podľa Paulíkovej čerpajú peniaze v prioritných osiach, kde boli prijímatelia pripravení na čerpanie a úrady mali s realizáciou opatrení predchádzajúce skúsenosti – napríklad budovanie kanalizácií a vodovodov. Opačne je na tom využívanie peňazí v oblastiach, ktoré si vyžadovali úplnú zmenu prístupu a legislatívy. A tie, ako hovorí ochranárka, môžu byť kľúčové pre dosiahnutie environmentálnych a klimatických cieľov.

„Dovoľujem si dokonca tvrdiť, že viaceré typy opatrení podporovaných z OP KŽP môžu mať výrazne pozitívny vplyv na zmierňovanie dopadov koronavírusu, pretože podporujú udržateľnosť miestnych komunít a ekonomík,“ vysvetľuje Paulíková.

Ako príklad uvádza ochranu pred povodňami, na ktorú sa v tomto programovom období pôvodne vyčlenilo takmer pol miliardy eur. Tie sa čerpajú pomaly, pretože eurokomisia upozorňuje, že betónovanie a iné technické regulácie, ktoré sa na Slovensku ako ochrana pred povodňami využívajú najčastejšie, riek zhoršujú stav povrchových tečúcich vôd a ohrozujú biodiverzitu. Je tak možné, že práve časť z týchto peňazí pôjde na koronaopatrenia. „To by možno aj bola dobrá správa pre rieky,“ dodáva Paulíková.

Neprípustné zlyhanie

Európska komisia pre koronavírus uvoľnila eurofondové pravidlá tak, že ich čerpanie začína prakticky odznova. Ak sa tak krajina rozhodne, môže na minimalizáciu dopadov pandémie využiť aj všetky nevyužité eurofondy. V prípade Slovenska sa tak zvyšuje šanca, že nepríde o peniaze, ktoré by za normálnych okolností nemuselo stihnúť vyčerpať. To sa už nakoniec v tomto programovom období v niektorých operačných programoch stalo.

A nie je vylúčené, že pre pomalé tempo čerpania by sa tento scenár zopakoval aj v prípade OP KŽP. Presun prostriedkov za takýchto okolností preto podľa europoslanca Michala Wiezika (Spolu-OD, EPP) „technicky nie je problém“. Tvrdí, že ide o najrýchlejšie riešenie, ktoré „v podstate nestojí slovenských daňových poplatníkov nič“. Naráža tým na to, že Komisia štátom EÚ výnimočne pozastavila povinnosť spolufinancovať eurofondové projekty. Týka sa to však len investícii na potlačenie epidémie a jej dôsledkov.

Natura 2000: Slovensko dlhodobo nedokáže nastaviť ochranu území európskeho významu

Slovensko už nejaký čas čelí trom konaniam zo strany Európskej komisie týkajúce sa sústavy Natura 2000. Tlak Bruselu sa stupňuje a nová vláda musí situáciu riešiť. Pomôcť by mohlo aj lepšie domáce nastavenie európskych finančných prostriedkov v novom období. 

Wiezik ale nezabúda dodať, že spôsob, akým Slovensko premrhalo príležitosť efektívne riešiť environmentálne problémy cez fondy EÚ, je „neprípustný“. Ilustruje to na pomalom plnení cieľov v oblasti biodiverzity a ochrany vôd, ktoré stanovujú európske smernice. Exekutíva EÚ navyše voči Slovensku vedie tri právne konania pre nedostatočnú starostlivosť o európske chránené územia Natura 2000, hoci sú na to v OP KŽP vyčlenené desiatky miliónov eur.

„Aj tieto pochybenia prispievajú k tomu, že plnenie environmentálnych a klimatických cieľov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo, môže byť ohrozené,“ hovorí pre portál EURACTIV.sk europoslanec.

Presunúť či nie?

S presunom nevyčerpaných eurofondov na sanovanie škôd po koronavíruse sa tieto ciele Slovensku môžu ešte viac vzdialiť. Fondy EÚ sú totiž úplne kľúčovým zdrojom investícií do životného prostredia. Podľa údajov z analýzy Inštitútu environmentálnej politiky a Útvaru hodnoty za peniaze z roku 2017 tvoria viac ako dve tretiny verejných výdavkov do tejto oblasti. Spravidla bývajú preto najvyššie na konci programového obdobia, kedy sa rýchlo dočerpávajú eurofondy. Teraz bude zrejme situácia opačná.

Prvú eurofondovú výzvu na pokrytie škôd spôsobených koronavírusom slovenská vláda oznámila už 7. apríla. Peniaze našla práve v OP KŽP a uvoľnila ich z prioritnej osi, ktorá má vyčlenené investície aj na zvládanie mimoriadnych katastrof. Prostriedky pôjdu na nákup zdravotníckych pomôcok pre záchranárov a hasičov. Ďalšie takéto zmeny v operačnom programe sú pravdepodobne len otázkou času.

„Presunutie prostriedkov, ktoré by potenciálne mohli byť použité na ochranu životného prostredia a klímy hrozí aj z Programu Rozvoja Vidieka. Niektorí europoslanci navrhujú čerpanie s maximálnou flexibilitou na aktivity súvisiace s minimalizáciou dopadov koronavírusu,“ pripomína Wiezik aj dotácie, ktoré sú určené hlavne pre farmárov.

Mala by teda vláda pokračovať s presúvaním „zelených eurofondov“?

Miroslava Plasmann z mimovládnej organizácie WWF Slovensko hovorí, že v aktuálnej situácii je prioritou ochrana ľudských životov. No organizácia podľa nej nesúhlasí s presunom peňazí z OP KŽP, ak nepovedie k zlepšeniu stavu životného prostredia, ktoré je kľúčové aj pre dobrý zdravotný stav obyvateľov planéty. „Absolútne neprijateľné by bolo využiť eurofondy určené primárne na skvalitňovanie životného prostredia na podporu priemyslu, ktorý prispieva k znečisťovaniu ovzdušia, klimatickej zmene, strate biodiverzity a zhoršeniu kvality vôd,“ dodáva riaditeľka WWF Slovensko.

Slovensko peniaze na ochranu prírody má, no nevie ich využiť, hovorí ornitológ Jozef Ridzoň

Ochrana prírody sa na Slovensku nikdy nebrala seriózne a vždy bola na konci záujmu štátu. Hoci musíme riešiť veľa dlhodobých problémov, na národnej úrovni nikdy neboli vytvorené  podmienky na jednoduchšie získanie peňazí z fondov EÚ, hovorí JOZEF RIDZOŇ z SOS/Birdlife.

Väčšina oslovených ochranárov hovorí, že presúvať by sa mali iba tie peniaze, ktoré Slovensko čerpá pomaly, alebo ktoré využíva neefektívne. Citlivejšie by as malo pristupovať k oblastiam, v ktorých Slovensko neplní svoje záväzky voči EÚ. Pre porušenie v oblasti životného prostredia Európska komisia v súčasnosti voči Slovensku eviduje až 13 právnych konaní. Týkajú sa napríklad odpadového hospodárstva, znečistenia ovzdušia a vôd, či nedostatočnej ochrany chránených území.

„Keď sa takéto peniaze použijú na riešenie krízy, tak sa mnohé potrebné opatrenia nezrealizujú, čo samozrejme ohrozí aj plnenie našich záväzkov voči EÚ,“ myslí si Tomáš Derka z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty UK. Rozhodne by sa podľa neho nemali krátiť peniaze na sanáciu starých environmentálnych záťaží. „Tam je situácia na mnohých miestach kritická, znečistenie sa z nich šíri, takže už včera bolo neskoro,“ dodáva ekológ.

Z reakcie ministerstva životného prostredia vyplýva, že pri zvažovaní premiestňovania eurofondov uvažuje rovnako. Rezort nemá v úmysle v úmysle presúvať zdroje, ktoré sú potrebné na splnenie ukazovateľov v oblasti odkanalizovania a čistenia komunálnych odpadových vôd, sanácie environmentálnych záťaží, realizácie programov starostlivosti o chránené územia či recyklácie odpadov.

V prípade porušenia smerníc EÚ by takzvané infringementy mohli vyústiť do finančných sankcií voči Slovensku. Navyše – a to je najzávažnejšie – odložili by sa úlohy spojené s ochranou životného prostredia, čo je neprijateľné.,“ napísalo tlačové oddelenie envirorezortu. Dodáva, že dostatočné financie bude chcieť zachovať aj na podporu adaptačných opatrení na zmenu klímy. Ide napríklad od vodozádržné opatrenia na území miest a obcí, kde by bez zdrojov „nebolo možné pokračovať“

Epidémia ako príležitosť

Epidémia koronavírusu nie je podľa ochranárov iba výzvou ale aj príležitosťou. Aj preto v EÚ čoraz viac počuť hlasy, ktoré volajú po zelenej obnove ekonomiky po koronakríze. Celoeurópska iniciatíva Greencovery, ktorú podpísali desiatky politikov, organizácií a biznis lídrov, žiada, aby Európska zelená dohoda zohrávala kľúčovú úlohu pri rekonštruovaní ekonomiky. Európska zelená dohoda je plánom Európskej komisie, ktorým chce z Európy spraviť prvý uhlíkovo neutrálny kontinent na svete.

Podobnú výzvu spísali aj niekoľkí únijní ministri životného prostredia, ku ktorým sa už pridal aj šéf slovenského envirorezortu Ján Budaj (OĽaNO/Zmena zdola). Sám hovorí o „šanci na reštart“ a „ozdravení“ Slovenska.

Juraj Melichár zo slovenskej mimovládky Priatelia Zeme-CEPA poukazuje aj sociálne výhody plnenia Európskej zelenej dohody. „Opätovné používanie ako aj recyklácia tvoria oveľa viac pracovných miest ako skládkovanie či spaľovanie odpadov,“ vysvetľuje Melichár. Je za to, aby sa dostupné peniaze využili na klimaticky šetrné podnikanie. „Krátkozraké uprednostňovanie len ekonomických záujmov (veľkého biznisu) nás doviedlo k tomu, že Slovensko neplnilo svoje environmentálne ciele ani v časoch hospodárskeho rastu,“ dodáva.

Politickí a ekonomickí lídri vyzvali na zelenú obnovu po koronakríze

Pod celoeurópsku iniciatívu, ktorá obsahuje aj záväzok k spolupráci na zelených riešeniach pri obnove ekonomiky, sa zo Slovenska podpísali len dvaja europoslanci. Slovensko sa zatiaľ nepridalo ani k podobnej výzve 13 ministrov životného prostredia.

Obnovu hospodárstva by Slovensko podľa neho mali využiť na to zvýšenie odolnosti proti vonkajším šokom. „Napríklad tým, že by sme lepšie podporili ekologické pestovanie pre vlastnú potrebu, zachytávanie dažďovej vody na boj s narastajúcim suchom, zníženie platieb za plyn z Ruska zateplením domov a výrobou energie z obnoviteľných zdrojov energie na našich strechách či veternými elektrárňami vo vhodných oblastiach a podobne,“

Aj Daniel Lešinský, riaditeľ Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) vidí koronavírus ako jedinečnú šancu nasmerovať slovenské hospodárstvo na cestu udržateľného rozvoja. Ten môžu eurofondy výrazne urýchliť. „Ak sa spojí priorita čeliť aktuálnej kríze ekologicky – napríklad v oblastiach nízkoemisnej energetiky, pôdohospodárstva, zdravých potravín či obehového hospodárstva, získame riešenia, ktoré budú pokrývať potreby Slovenska, dlhodobo udržateľnú zamestnanosť, či zlepšenie stavu životného prostredia vrátane ochrany klímy a biodiverzity,“ uviedol pre EURACTIV.sk ochranár.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8