Sklamanie, aj spokojnosť s dobrým kompromisom: Ako dohodu o agropolitike EÚ vidia experti (ANKETA)

Portugalská agroministerka Maria do Ceu Antunes, eurokomisár pre poľnohospodársrvo Janusz Wojciechowski a podpredseda euorokomisie Frans Timmermans give a press conference on the Common Agricultural Policy (CAP) at the European Council building in Brussels, Belgium, 25 June 2021. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je s dohodou európskych inštitúcií ohľadom reformy agropolitiky spokojná, pretože sa jej podarilo presadiť svoje priority. Mladým farmárom sa nepáči, že stropovanie priamych platieb nie je pre členské štáty povinné. Podľa ochranárov je dohoda premárnenou príležitosťou pomôcť prírode, hoci malú nádej vidia v nových ekoschémach, ktoré majú motivovať farmárov k väčšiemu ohľadu k prírode a klíme.

Inštitúcie EÚ po štyroch rokoch rokovaní v júni v rámci takzvaného supertrialógu konečne dospeli ku kompromisnej dohode ohľadom reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) na roky 2023 až 2027. Dohodu ešte musia schváliť europoslanci a aj Rada EÚ, čiže členské štáty.

Vybraných expertov/expertiek a politikov/političiek sme sa preto pýtali, či podľa nich je výsledná dohoda pre Slovensko dobrá? Ak áno/nie, tak prečo? Pýtali sme sa ich tiež na to, ktoré prvky, parametre a pravidlá novej  agropolitiky budú pre agropotravinársky sektor najväčším prínosom a ktoré by mu, naopak, mohli ublížiť. 

Odpovedali Jozef Ridzoň, Monika Budzák, Jaroslav Karahuta, Jarmila Halgašová, Milan Jurky, Miroslav Číž, Martin Hojsík, Michal Wiezik a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

Odpovede

Jozef Ridzoň

Slovenská ornitologická spoločnosť/Birdlife

S výsledným znením kompromisného riešenia nie sme spokojní. Môže to zas skončiť premárnenou príležitosťou pre takú podporu poľnohospodárstva, aby bolo udržateľné a pomohlo aj prírode aj potravinovej bezpečnosti Slovenska a aby sa správnym spôsobom podporil poľnohospodársky sektor pri tvorbe krajiny. Táto reforma z nášho pohľadu nepredstavuje zmenu, ktorá je potrebná pre to aby sme zvrátili stratu biodiverzity, či vyľudňovanie vidieka a reagovali na dôsledky zmeny klímy.

Z nášho pohľadu pre poľnohospodársku krajinu môžu byť najväčším prínosom ekoschémy, ktoré vyčleňujú až 25 percent prvého piliera. Ich nastavenie je v rukách Slovenska. Preto presne cez tieto ekoschémy vieme nastaviť podporu farmárom pre tie opatrenia, poľnohospodárske postupy šetrné k prírode, kde je najvyššia šanca, že pomôžu zlepšiť stav našej krajiny, zvrátiť úbytok vzácnych druhov a zároveň podporia sektor ako taký napríklad pri diverzifikácii plodín. Slovensko tu teda má jedinečnú príležitosť zamerať sa na riešenie problémov, ktoré dlhodobo trápia poľnohospodársku krajinu špecificky u nás. Či sa to u ekoschém podarí závisí len od ministerstva pôdohospodárstva.

Čo sa týka negatív, tak ide napríklad o to, že súčasťou druhého piliera môžu byť niektoré investície, ktoré môžu mať veľmi nepriaznivý dopad na prírodu. Takými sú meliorácie, odvodňovacie kanály. V období, kedy riešime, že voda z našej krajiny ubúda v dôsledku klimatických zmien a potrebujeme ju viac udržať nám príde veľmi nerozumné vyčleňovať prostriedky na kontraproduktívne investície, ktoré navyše môžu zničiť brehové porasty, líniovú zeleň pri rekonštrukcii kanálov. Zeleň, ktoré je domovom pre mnohé ohrozené druhy. Tieto prostriedky sa určite mohli využiť lepšie na iné opatrenia, ktoré by mali lepší dopad aj na prírodu a aj by boli lepšou podporou pre farmárov hospodáriacich šetrne s ohľadom na prírodu.

Jaroslav Karahuta

Predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie (Sme rodina)

Potešili ma vyššie podpory pre mladých farmárov, no treba zároveň povedať, že by sme ich na Slovensku mali využiť v maximálnej miere. Taktiež som rád, že menšie podniky môžu získať vyššiu podporu a zacieliť ich na produkciu domácich výrobkov. Myslím, že by sme mali v čo najväčšej miere využiť podpory 2.piliera pre spracovateľsky potravinársky priemysel, skladovacie a logistické potreby, ako aj na budovanie krátkych odbytových reťazcov pre domáce potraviny.

Na SPP v novom období mi najviac prekáža to, že najväčší podiel v priamych platbách tvorí stále platba na plochu. Aj keď sú podmienky pre čerpanie tejto podpory nastavené prísne, nie je napojená na produkciu. My by sme potrebovali väčší podiel platieb pre výrobu potravín, ktoré potrebujeme. Je to trochu paradoxné, keď na jednej strane únia chce od poľnohospodárov reakciu na potreby spotrebiteľov volajúcich po kvalitných a lokálnych potravinách a na strane druhej nechce vyšším percentom podporiť viazané platby na ich produkciu.

Monika Budzák

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS)

Z politickej dohody okrem všeobecného smerovania podpory ešte veľa zistiť nevieme. Priority ako ekológia či cielenejšia podpora boli skloňované už dlhšie, no budeme musieť počkať na ich pretavenie do slovenského kontextu a záverečnej podoby strategického plánu, aby sme vedeli analyzovať, či nová SPP vôbec prinesie zmeny pre Slovensko.

Treba však povedať, že hlavne slovenská vláda si musí urobiť domáce úlohy, aby PPA získala akreditáciu na vyplácanie podpôr. Po korupčných kauzách bude pre slovenských farmárov kľúčové nastolenie transparentných podmienok fungovania SPF a PPA, ktorá ich nebude pri žiadostiach o podporu zahlcovať zbytočnou byrokraciou.

Už dlhšie poznáme hlavné prekážky rozvoja slovenského poľnohospodárstva – rozdrobené pozemkové vlastníctvo, zameranie na produkciu s nižšou pridanou hodnotou a neefektívne prerozdeľovanie agrodotácií. Príliv peňazí z SPP v minulosti prispel k tomu, že na Slovensku doposiaľ chýbala politická vôľa robiť zásadnejšie reformy v týchto smeroch. Napríklad v prípade začínajúcich farmárov by ľahší prístup k pôde bol žiaducejšou reformou ako „len“ vyššia finančná podpora.

Malo by Slovensko obmedziť agrodotácie veľkým farmám? (ANKETA)

Podľa väčšiny odborníkov z oblasti pôdohospodárstva by mal agrorezort do nového programového obdobia určiť limit, koľko európskych dotácií môžu poberať poľnohospodárske podniky. Stropovanie platieb by sa podľa nich malo vypočítať na konečného užívateľa výhod, čím sa zamedzí jeho obchádzaniu delením na menšie farmy. Súčasne ale upozorňujú, že ide len o jeden z mnohých nástrojov, ktoré Slovensko musí prijať, aby vyriešilo nahromadené problémy v domácom agrosektore.

Povinnosť predkladať výročnú správu výkonnosti je určite krok správnym smerom, ak nepôjde len o formálnu záležitosť. Rovnako dôležité bude vyvodiť zodpovednosť a prijať zmeny, ak podpora poľnohospodárstva nebude prinášať žiadúce výsledky.

Naopak, nové opatrenia ako sociálna podmienenosť a dohľad nad dodržiavaním pracovných práv sa vymykajú z kompetencií SPP a nepomôžu rozvoju vidieka. Ich dodržiavanie sa bude skúmať ťažko. SPP by mala byť jednoduchá a mať definované jasné rámce, aby sa rôznymi prílepkami nekomplikovala aj tak už dosť zložitá mašinéria podpôr. Pozornosť sa takto zbytočne rozptyľuje na nesúvisiace oblasti.

Celý proces politických negociácií, ktorý trvá roky, nakoniec aj tak vyústil do rýchlo pečeného hlasovania v europarlamente a verejnosť nemá možnosť detailnejšie pochopiť, aké potraviny sa za ich dane budú v EÚ produkovať. Sklamaním je, že po desiatkach rokoch SPP nedošlo k významnejšej redukcii podpôr a snahe o trhovejší prístup, ktorý by pomohol farmárom k väčšej samostatnosti. To by znamenalo skutočnú reformu, súčasný návrh zatiaľ pôsobí len ako drahá kozmetická úprava doterajšej SPP.

Michal Wiezik

Europoslanec (SPOLU-OD, Európska ľudová strana)

Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky neprináša dobrý kompromis pre životné prostredie ani pre malých a stredných poľnohospodárov. Považujem za veľmi dôležité, aby SPP upevňovala väzby medzi poľnohospodárstvom, potravinami, ľudským zdravím a ochranou biodiverzity a klímy. Reforma tieto ciele náležite nereflektuje.

Hodnotenie národných strategických plánov nebude podmienené cieľmi právne záväzného Európskeho ekologického dohovoru.

Stropovanie a degresivita zostávajú dobrovoľné. Tie štáty, ktoré využijú tento nástroj, budú maximálny limit uplatňovať od 100 000 EUR (s odpočtom mzdových nákladov) a do 85% pri sumách nad 60 000 EUR. V slovenských podmienkach bude mať toto nastavenie len zanedbateľný efekt. Zásadne sa nezvýši dotovanie malých výrobcov, ktorých väčšina poberá ročnú dotáciu do výšky 5000 eur.

Sklamaním je pre mňa Vonkajšia konvergencia, harmonizácia platieb na hektár medzi členskými štátmi. Návrh tieto rozdiely koriguje, ale ani v roku 2027 nezaručí úplnú konvergenciu.

Som rád, že Slovensko zvýši spolufinancovanie rozvoja vidieka z II. Piliera so zameraním na malých a mladých poľnohospodárov, ochranu životného prostredia, zrušenie klietkového chovu a podporu ekologického poľnohospodárstva. Zároveň však vnímam veľmi negatívne navrhovanú flexibilitu medzi piliermi, ktorá umožňuje presunúť na priame platby až 25 percent z druhého piliera. Vítam návrh podpory pre mladých farmárov vo výške troch percent národnej obálky priamych platieb a sociálny aspekt SPP.

Súčasnú reformu vnímam ako nedostatočnú, v mnohých aspektoch spojených s klimatickou krízou a degradáciou biodiverzity za škodlivú. Reforma naďalej podporuje intenzifikáciu poľnohospodárstva, v otázkach ekoschém skĺzava k formálnosti a greenwashingu. Je výhrou veľkých poľnohospodárskych koncernov, ktoré budú naďalej štedro a bez pridanej hodnoty dotované z verejných zdrojov. V plenárnom hlasovaní túto reformu nepodporím.

Jarmila Halgašová

Tímlíderka strany Sloboda a Solidarita (SaS) pre pôdohospodárstvo, poslankyňa NR SR a členka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie

Kľúčová pre mňa bude legislatívna podoba návrhov jednotlivých nariadení, pretože do týchto návrhov budú premietnuté princípy dohody. Musíme si preto ešte počkať, pretože pri príprave návrhov nariadení sa budú opäť presadzovať individuálne záujmy jednotlivých štátov, preto musíme byť pozorní voči zneniam predkladaných textov a sledovať predovšetkým záujmy Slovenskej republiky.

Nateraz dohodu k trialógu považujem, podľa zverejnených informácií za dobrý kompromis. Pozitívne ju vnímajú aj záujmové združenia. Plusom je celkom určite zjednodušenie pravidiel na úrovni EÚ, že členské štáty budú od roku 2024 predkladať Európskej komisii správu o svojej výkonnosti, pričom Komisia vykoná v rokoch 2025 a 2027 preskúmanie výkonnosti strategických plánov SPP. A v prípade potreby môže vyzvať členské štáty, aby prijali opatrenia. V tejto súvislosti Komisia prijme súbor spoločných ukazovateľov na monitorovanie vykonávania SPP a posudzovanie výkonnosti strategických plánov.

Ekologické agrodotácie: Za aké činnosti by mali byť farmári odmenení? (ANKETA)

Väčšina odborníkov je za to, aby Slovensko v budúcom programovom období vyčlenilo viac ako 20 percent priamych poľnohospodárskych platieb na postupy, ktoré budú prospešné pre prírodu a klímu. No zhodujú sa, že nie je dôležité iba, koľko peňazí na ekoschémy pôjde, ale hlavne to, či budú nastavené kvalitne – to znamená, aby skutočne riešili environmentálne problémy v slovenskom agrosektore a boli zároveň pre farmárov finančne motivujúce. 

Okrem iných opatrení je dobrá dohoda o podpore mladých začínajúcich a rodinných fariem. Túto podporu máme aj v programovom vyhlásení vlády. Dohoda nám poskytuje zreteľnejší rámec realizácie. Napriek tomu, že nemám rada rozdeľovanie poľnohospodárov na malých a veľkých, je dobré zavedenie povinnosti redistributívnej platby. Podmienky v tejto oblasti sú nastavené prijateľne. Aj toto opatrenie máme v programovom vyhlásení vlády. Celá EÚ si uvedomuje, že vek farmárov sa kontinuálne zvyšuje a práca v poľnohospodárstve nie je pre mladých atraktívna. Preto musíme nastaviť podmienky tak, aby boli mladí motivovaní podnikať aj v sektore poľnohospodárstva.

Dobre sú nastavené pravidlá na ekoschémy, ktoré by majú byť vo výške najmenej 25 percent a odmeňovanie poľnohospodárov za postupy šetrné ku klíme, životnému prostrediu: ekologické poľnohospodárstvo, agroekológia a zlepšovanie v oblasti životných podmienok zvierat.

Ako mínus hodnotím, že sa nepodarilo presadiť zemiaky medzi komodity s viazanými platbami.”

Milan Jurky

Predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku – ASYF

Výsledná dohoda nesplnila očakávania mladých poľnohospodárov na Slovensku a to hlavne z dôvodu, že dáva ešte väčšiu flexibilitu jednotlivým členským štátom.

Keď sa pozrieme do histórie, čo najviac pomohlo Slovensku ako aj mladým poľnohospodárom, sú to povinné schémy. Sme síce malá krajina, no vnímame v agrosektore veľmi silný lobbing jednotlivých skupín. Preto máme obavu, že vyššia flexibilita, ktorú sme dostali, nemusí smerovať k stanoveným cieľom.

Za Združenie mladých farmárov na Slovensku – ASYF sme sa zapojili do Európskej aktivity „Dubble ambitions“, ktorú zastrešovala Európska rada mladých farmárov CEJA. V rámci nej sme žiadali zdvojnásobenie ambícii na podporu generačnej výmeny. Preto, ako čiastočný úspech vnímame navýšenie minimálnej podpory mladých poľnohospodárov z dvoch na tri percentá (balíka priamych platieb).

Negatívne vnímame, že zastropovanie ostalo len na dobrovoľnom rozhodnutí jednotlivých členských štátov, s čím nesúhlasíme a trváme na názore povinného zastropovania na konečného užívateľa výhod s odpočítaním mzdových nákladov.

Martin Hojsík

Europoslanec (Progresívne Slovensko, Renew Europe)

Aj keď sa dohodli hlavné obrysy reformy, stále prebieha medzi-inštitucionálny proces a nepoznáme finálnu podobu. Preto v tejto chvíli nie je možné s istotou povedať, či je pre EÚ a Slovensko dobrá. Komisia, Európsky parlament a Rada síce dospeli k takzvanej grand-dohode, odkrývajúcej, kam sa SPP posúva. Avšak veľká časť legislatívy, hlavne takzvanej zelenej architektúry SPP ešte musí byť finalizovaná počas predsedníctva Slovinska.

Nie je žiadnym tajomstvom, že som už počas prvého čítania hlasoval proti textu návrhu Nariadenia o strategických plánoch, s ktorým mal ísť Európsky parlament do vyjednávania s Radou a Komisiou. Aj napriek mojim opakovaným upozorneniam a snahe posunúť návrh nariadenia bližšie k cieľom Európskej zelenej dohody, konkrétne cieľom Stratégie z farmy na stôl a Stratégie pre ochranu biodiverzity do roku 2030, väčšina Parlamentu žiaľ priamu väzbu na ciele Európskej zelenej dohody nepodporila.

Čiastočná dohoda z trialógu, ktorá sa k europoslancom dostala, naznačuje, že environmentálne a klimatické ambície boli vo vyjednávaní s členskými štátmi žiaľ stiahnuté ešte nižšie. Túto nechuť k zmene v SPP vidím veľmi nerád, aj keď nechcem predbiehať predtým, než sa dočkáme finálnej a celkovej dohody. Je logické, že sa mi bude len veľmi ťažko podporovať text, ktorý je ešte horší, než mnou odmietnutá pozícia Európskeho parlamentu. A to aj napriek tomu, že očakávam menšie víťazstvo v podobe zahrnutia nového indikátora pre opeľovače. Za ten som osobne veľmi dlho bojoval a vyjednával ho na technickej úrovni s Európskou komisiou, s kolegami v Európskom parlamente aj Radou. Dúfam preto, že ho na poslednú chvíľu už nič neohrozí a všetci ho uvidíme vo finálnom znení nariadenia. Tento nástroj nám totiž pomôže lepšie vyhodnotiť účinky SPP ako súčasť jej vlastného monitorovacieho rámca.

Chcel by som veriť, že Slovensko dokáže vhodne a účinne využiť prostriedky určené pre eko-schémy, ktoré budú čerpateľné z prvého piliera SPP. V minulosti som formálne požiadal Ministra pôdohospodárstva Mičovského, aby bola jedna eko-schéma vyčlenená konkrétne na podporu opeľovačov. Poľnohospodári by z hospodárenia bez ohrozovania opeľovačov a ich ochrany, či už ide o včely medonosnej alebo voľne žijúce druhy, mali prospech. Nejde o banálnu záležitosť. Musíme si uvedomiť, že svojou praxou častokrát ohrozujeme základné ekosystémové služby, bez ktorých sa nezaobídeme.

Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan sa už na predchádzajúcej schôdzi Rady AGRI-FISH verejne vyjadril v zmysle, že dohodu bohužiaľ nemôže podporiť. Nechcem jeho dôvody opakovať. Len dodám, že je pre mňa sklamaním, že aj nová dohoda zaručuje členským krajinám možnosť dobrovoľného stropovania. A to aj napriek tomu, že sme potrebu povinného zastropovania k ochrane a rozvoji malých a stredných poľnohospodárov preberali mnohokrát. Tento výsledok neviem čítať inak ako silnú lobby z krajín, kde sú veľké poľnohospodárstve podniky pravidlom, teda aj zo Slovenska a Českej republiky. Dohodnúť redistributívnu platbu vo výške 10 percent nepovažujem za dostatočnú.

Chcel by som však ostať optimistický. Nariadenie má byť vodítkom. Nikto ministra poľnohospodárstva nebude bičovať za to, že zostaví Národný strategický plán presahujúci minimálne požiadavky v nariadení. Naopak. Pevne verím, že sa Vláda SR posunie ďalej, tak ako sľúbila všetkým občanom vo svojom programovom vyhlásení.

Miroslav Číž

Europoslanec (SMER-sociálna demokracia, S&D)

Pár dní pred koncom Portugalského predsedníctva sa stalo niečo, čo už mnohí považovali za nemožné. Politická dohoda je na stole, aj keď s oneskorením, ktoré zapríčinilo, že Komisia musela predlžiť účinnosť starého rámca spoločnej poľnohospodárskej politiky o dva roky a teda do 2022.

Nepochybne išlo o veľmi zdĺhavé rokovania, v ktorých sa odohrávali nezhody vo viacerých líniách. Prvá línia rozporov jednoznačne vyplýva z rozdielnych potrieb členských štátov EÚ. No to, aby si štát vybojoval pozíciu, ktorá je naklonená jeho potrebám je dôležité, aby mal minister a premiér jasnú pozíciu a schopnosťou ju obhájiť. Druhá línia je jednoznačne ideologická, tam by som zadefinoval Radu ako konzervatívno-racionálnu silu a Európsky parlament ako teleso, ktorého cieľom bola zelenšia a klimaticky uvedomelá poľnohospodárska politika. Nakoniec si myslím, že si každá strana prišla na svojej aj keď prvotné ohlasy sú hlavne kritické ku (ne)zelenej podobe nového rámca spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Wiezik: Že veľké farmárske zväzy oslavujú reformu agropolitiky EÚ? Dôkaz, že pre prírodu je úplne zlá

Na ekoschémy som sa veľmi tešil, hovorí o jednom z pilierov zelenej reformy agropolitiky EÚ europoslanec MICHAL WIEZIK. Návrh europarlamentu ale podľa neho štátom EÚ umožňuje vybrať také schémy, ktoré nezlepšia situáciu v prírode. „Zastavenie poklesu vtáctva a celkovo biodiverzity sa touto reformou nedá dosiahnuť,“ hovorí Wiezik.

Na otázku, či je výsledná dohoda pre Slovensko dobrá, by som zatiaľ odpovedal rezervovane. Môže byť dobrá, pokiaľ vláda zabezpečí, že strategický plán, ktorý bude musieť tento rok pripraviť, bude nastavený tak, aby bola ekonomická a ekologická transformácia pre našich poľnohospodárov férová a prospešná.

Z pozitívnych zmien sú to práve spomínané strategické plány v ktorých bude mať každý členský štát príležitosť predstaviť ako plánuje využiť fondy SPP. Takto sa predstavuje príležitosť zahrnúť charakteristiky a potreby špecifické slovenskému poľnohospodárovi. Z čísiel by som možno spomenul povinnú alokáciu desať percent pre menšie farmy a tri percentá na podporu mladých poľ hospodárov (do 40 rokov). Taktiež by som spomenul nový krízový fond s ročným rozpočtom 450 miliónov.

Poškodiť môžu neuvážené a prehnané ambície – napríklad v oblasti zelených cieľov. V najbližšom období bude dôležité aby poľnohospodári spoločne s národnými organmi prišli s prístupom, ktorý bude pre nich a aj pre slovenského spotrebiteľa prospešný. Bolo by nešťastné, ak by implementácia ambícií znamenala neudržateľné zvyšovanie cien spôsobené neuváženou implementáciou progresívnych ambícií.

Problémom môže tiež byť fakt, že silné štáty si opäť presadili do veľkej miery svoje záujmy. Aj keď bola snaha, aby nová poľnohospodárska politika bola férovejšia, musíme si ešte počkať na to, ako sa pretaví do praxe novonavrhovaná férovosť.

Pripomenul by som aj to, že kľúčovým nedostatkom Slovenského plánu obnovy je nedostatočné zahrnutie poľnohospodárskeho sektora v porovnaní s ostatnými členskými štátmi. Napríklad len u našich Českých susedov poľnohospodárstvo tvorí štvrtú najväčšiu položku a žiada osem percent z rozpočtu na obnovu. Myslím si, že v našom prípade ide o dramatické neporozumenie potrieb poľnohospodárskeho priemyslu. Hľadanie cesty, ako tento nedostatok vykompenzovať prostredníctvom strategického plánu by malo byť jednou z hlavných priorít nového ministra poľnohospodárstva.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) 

Výsledok dohody supetrialógu je nakoniec dobrý. Väčšina našich priorít (Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory), ktoré sme v rámci Konzorcia s českými samosprávnymi organizáciami v priebehu posledných viac ako troch rokov presadzovali, sa nakoniec dostala do finálnej podoby dokumentu.

Z našich priorít sa nepodarilo presadiť, aby zemiaky boli zaradené do viazaných platieb. Tiež, to že redistributívnu platbu je možné dobrovoľne zaviesť na prepojený podnik len jedenkrát na 150 hektárov, čo je ale výrazne lepšie, ako keby bolo možné dobrovoľne riešiť stropovanie na prepojenú osobu. Nepodarilo sa nám vybojovať ani dobrovoľné pripočítanie osobných nákladov.