Za zlé čerpanie eurofondov dnes nikto nenesie zodpovednosť, strany to chcú zmeniť

Na snímke bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Plavčan . [FOTO TASR/Marko Erd]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Parlamentné voľby 2020

VOĽBY 2020 | Politické strany pred štartom nového programového obdobia zdôrazňujú potrebu zjednodušiť, zefektívniť a spriehľadniť proces čerpania eurofondov. Konkrétne opatrenia, ako to chcú dosiahnuť, vo volebných programoch až na niekoľko výnimiek chýbajú.

Analýza EURACTIV.sk zohľadňuje strany a hnutia, ktoré mali v posledných prieskumoch verejnej mienky od agentúr Fokus (december, január 2020) a AKO (november 2019, január 2020,) volebné preferencie na úrovni aspoň päť percent a teda majú šancu na zastúpenie v Národnej rade SR. Vychádza z programov strán a hnutí, z pološtruktúrovaných rozhovorov s gestormi pre tému európskej politiky jednotlivých stranách a hnutiach, ktorí v nadchádzajúcich voľbách aj kandidujú, prípadne z emailovej komunikácie s nimi. Obmedzením pre túto konkrétnu oblasť je chýbajúci program strany Smer-SD a strany Kotlebovci – ĽSNS. Strana ĽSNS nereagovala ani na zaslané otázky. Strana SNS sa téme eurofondov vo volebnom programe nevenuje a neodpovedala ani na otázky portálu EURACTIV.sk  Analýza teda odráža názory SaS, Sme rodina, Za ľudí, OĽaNO, PS/Spolu, KDH a Smer-SD. 

Prvého januára 2021 Slovensko vstúpi do tretieho programového obdobia, v rámci ktorého môže z rozpočtu EÚ čerpať dotácie z kohéznej politiky (eurofondy). Spolu s predvstupovými fondmi tak krajina má už dvadsaťročné skúsenosti s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi.

Napriek tomu sa na politickej úrovni nepretržite vedie diskusia o tom, ako zlepšiť a zefektívniť využívanie európskych dotácií, ktoré majú krajinu a jej najzaostalejšie regióny priblížiť aspoň k európskemu priemeru.

Slovenské ministerstvá opäť zápasia s pomalým čerpaním eurofondov, následkom čoho aj v tomto dotačnom období Slovensko nenávratne prišlo o desiatky miliónov eur určených na rozvoj regiónov a podporu vedy a výskumu. Krízový manažment vlády na konci minulého roku odvrátil prepad ďalších peňazí, no ide len o dočasné riešenie, ktoré túto hrozbu zrejme iba odsunulo o niekoľko mesiacov.

Prijímatelia európskej finančnej pomoci sa okrem toho už roky sťažujú na nadmernú byrokraciu v eurofondovom procese a finančnú neistotu, ktorá je na jeho konci.

Ako zefektívniť fondy

Slovenské politické strany sa spôsobu implementácie eurofondov na Slovensku vo volebných programoch venujú len okrajovo alebo vágne. Najprepracovanejší program v tomto ohľade má Sloboda a Solidarita, ktorá eurofondom venuje jednu celú štvorstranovú kapitolu. Jej hlavným motívom je zavedenie nového princípu nárokovateľnosti eurofondov. Strana si od toho sľubuje odstránenie korupcie z eurofondov, ako aj ich zjednodušenie. Subjekty verejnej správy a samosprávy by na základe neho o projekty už nesúťažili. „Nárokovateľnosť znamená, že ak splníte podmienky v rámci danej výzvy, automaticky dostanete peniaze na projekt,“ vysvetľuje v rozhovore expert strany Ján Rudolf. Východiskom princípu je vytvorenie stratégií pre jednotlivé sektory, do ktorých budú dotácie smerovať. Štruktúra operačných programov sa tak, ako hovorí Rudolf, nastaví podľa dopytu. „Už dopredu bude jasné, aké projekty budú mať nárok na podporu (…). Päťmiliónové Slovensko dnes musí vedieť, koľko škôlok, cyklotrás alebo skládok potrebuje,“ vysvetľuje tímlíder strany pre eurofondy.

SaS vo svojom programe sľubuje aj inštitucionálne zmeny v riadení eurofondov. Vo svojich plánoch počíta s vytvorením jednej národnej agentúry pre eurofondy, ktorá má predovšetkým samosprávam uľahčiť čerpanie peňazí z fondov EÚ. „Za čerpanie všetkých eurofondov musí niesť zodpovednosť jedna inštitúcia. Zjednotené pravidlá a procesy, zlepšenie kontroly, zrýchlenie čerpania a konkrétna zodpovednosť,“ vysvetľuje Rudolf.

Prijímateľom okrem toho SaS sľubuje zjednodušenie administratívneho procesu zrozumiteľnejším jazykom v riadiacej dokumentácii, či maximálnym možným využívaním zjednodušeného vykazovania výdavkov.

Expert SaS chce zaviesť národnú agentúru pre eurofondy: V ich riadení je prezamestnanosť

VOĽBY 2020 | Expert SaS na eurofondy JÁN RUDOLF hovorí, že o tom, na aké projekty pôjdu eurofondy, nemajú rozhodovať samosprávy, ale štát. Do eurofondov chce zaviesť princíp nárokovateľnosti, ktorý zjednoduší proces čerpania a odstráni z neho korupciu.

Na podobnom základe stojí program strany Za ľudí, ktorá chce navrhnúť „zásadné prepracovanie systému riadenia, finančného riadenia a kontroly fondov EÚ“. Strana má v pláne vytvorenie jediného riadiaceho orgánu pre všetky operačné programy, ktorý bude spolupracovať s jednotlivými rezortami a koordinačnými pracoviskami v regiónoch. „Dnes je v riadení eurofondov obrovská byrokracia, každý úrad si tvorí vlastné pravidlá a často ich mení,“ vysvetľuje dôvody pre svoj návrh Veronika Remišová. K zjednodušeniu eurofondov má podľa strany prispieť aj vytvorenie katalógu typových projektov. Žiadatelia by si z neho vyberali projekty podľa potreby a následne len doplnili potrebné informácie. „Výrazne sa obmedzí byrokracia pre žiadateľov, ktorí sa budú môcť zamerať na kvalitnú realizáciu samotného projektu,“ píše v programe strana Za ľudí.

Remišová za potrebné považuje predchádzať škandálom a podvodom v európskych dotáciách. V programe strana píše o „transparentnom a spravodlivom“ posudzovaní a hodnotení žiadostí o eurofondy. Zlepšiť chce tiež kontrolu čerpania s uplatnením zásady „všetko, čo je možné zverejniť, bude zverejnené“.

KDH sa v programe zaväzuje k vykonaniu „skríning a úpravu“ pravidiel čerpania, ktoré dnes „nesmierne zaťažujú“ uchádzačov o granty“. Inšpiráciu pre reformu implementačnej štruktúry hnutie vidí v susednom Poľsku. „Celý tento reformný proces musí prebehnúť transparentne a umožniť aktívnu participáciu občanov prostredníctvom verejných diskusií online aj off-line,“ sľubuje v programe hnutie. Podľa europoslanca Ivana Štefanca by v rozhodovaní mali mať väcšie slovo samosprávy. „Jedným dychom hovoríme aj o čiastočnej decentralizácii a väčšej úlohe regiónov, ktoré lepšie vedia, kde potrebujú štrukturálne fondy využiť,“ hovorí Štefanec.

Líder kandidátky PS/Spolu Michal Truban deklaruje, že eurofondy ako hlavný zdroj investícií na Slovensku bude pre koalíciu politickou prioritou. „Hneď po vytvorení vlády budeme pracovať na príprave nového programového  obdobia, zavedieme strategické plánovanie a podľa neho budeme smerovať investície,“ hovorí Truban.

Koalícia si chce najprv spraviť analýzu procesu prideľovania európskych dotácií, aby ho následne mohla optimalizovať. „Presadíme zjednodušenie administrácie eurofondov, zjednodušené vykazovanie výdavkov, od prijímateľov budeme požadovať iba tie dokumenty, ktoré štát nemá k dispozícii, budeme minimalizovať množstvo aktualizácii riadiacich dokumentov, ktoré sa dnes menia príliš často,“ odpísal na otázku portálu EURACTIV.sk líder kandidátky Michal Truban.

Konkrétnejšie koalícia v programe rozpracovala kontrolu eurofondových tendrov. Okrem zjednodušenia pravidiel verejného obstarávania chce odstrániť duplicitné kontroly pri eurofondových projektoch. Tie dnes okrem eurokomisie skúmajú riadiace orgány, orgán auditu na rezorte financií a Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Koalícia chce, aby kontrolu na národnej úrovni vykonával iba ÚVO. Zároveň chce podporiť verejnú kontrolu čerpania eurofondov. Na to sľubuje vyčleniť 0,1 percenta pridelených prostriedkov z fondov EÚ pre mimovládky, akademikov a investigatívu.

Pre prípady podvodov a korupcie navrhne prísnejšie postihy ako doposiaľ. „Jedným z opatrení je vylúčenie podvádzajúcich subjektov z možnosti čerpať eurofondy,“ píše sa v programe PS/Spolu. Koalícia tiež plánuje podporiť konkurenciu voči „obrím“ národným projektom tak, že alternatívam „zospodu“ vyčlení určité percento alokácie.

Vytvorenie jednej autority zodpovedajúcej za kontrolu verejných súťaží, podporuje aj Richard Raši (Smer-SD). „Nepochybne by to celý proces zjednodušilo a hlavne skrátilo,“ myslí si šéf Úradu vlády pre investície a informatizáciu, ktorý dnes koordinuje eurofondy na Slovensku.

Na otázku, ako zlepšiť implementáciu fondov na Slovensku, pripomína prijaté opatrenia za posledné štyri roky. ÚPVII v roku 2018 vypracoval akčný plán na zjednodušenie čerpania eurofondov. Za najkľúčovejšie opatrenie považuje elektronizáciu komunikácie medzi žiadateľmi a riadiacimi orgánmi, ktorú chce úrad podľa neho rozširovať. „Náš úrad tiež zakázal riadiacim orgánom pýtať si od žiadateľov a prijímateľov akékoľvek potvrdenia, ktoré vie riadiaci orgán získať z verejných zdrojov a registrov,“ opisuje Raši.  Medzi významné kroky k lepšiemu čerpaniu radí aj vytvorenie Informačno-poradenských centier v krajských mestách. Sedia v nich vyškolení odborníci, ktorí žiadateľom pomáhajú s prírpavou eurofondových projektov.

Koordinuje fondy EÚ: O časti eurofondov by mohli rozhodovať priamo regióny

V rozhodovaní o eurofondoch potrebujeme väčšiu slobodu. Hospodárstvo krajiny sa nedá naplánovať na desať rokov dopredu. Slovensko má navyše naďalej iné problémy ako bohatšie členské krajiny ako Rakúsko a Nemecko, hovorí DENISA ŽILÁKOVÁ.

Program Sme rodina sa téme eurofondov – mimo menovania problémov, ktoré sprevádzajú ich využívanie – nevenuje. Podľa experta hnutia Štefana Holého by však eurofondy mali byť založené na princípe spätnej refundácie. Na základe neho by sa investičné projekty pripravovali v súlade s európskymi pravidlami, no žiadateľ by od Európskej komisie žiadal o jeho preplatenie, až keď bude hotový a uvedený do užívania. „Problémom dnešnej administratívy je, že nedokáže zaistiť komerčné financovanie projektu. Tým pádom je odkázaná na zálohové platby od Komisie, čím sa celý proces veľmi predlžuje,“ vysvetľuje Holý. „Keby projekty boli založené na spätnej refundácii, odbúra sa byrokracia. Práca riadiacich a implementačných orgánov sa zredukuje iba na žiadosti o spätnú refundáciu,“ dodáva.

Čerpanie eurofondov v súčasnosti koordinuje Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Jeho šéf Richard Raši (Smer-SD) na otázku, ako zlepšiť implementáciu fondov na Slovensku, pripomína prijaté opatrenia za posledné štyri roky.

Zjednodušenie a odstraňovanie „nezmyselných pravidiel“ a byrokracie sľubuje aj OĽaNO. Konkrétne kroky, ako to chce dosiahnuť, ale hnutie vo volebnom programe nepredstavilo. V kapitole „eurofondy“ navrhuje „zásadnú úpravu“ systému hodnotenia a výberu projektov a vytvorenie centrálneho registra hodnotiteľov, do ktorého chce zapojiť odborníkov z praxe a univerzít.

Podobne ako PS/Spolu mieni zaviesť verejný dohľad nad realizáciou projektov. „Navrhneme, aby v prípade nepreplatenia projektu zo strany EÚ sa pristúpilo k dodatočnému vyšetreniu prípadu na Slovensku s následným postihnutím úradníkov a žiadateľov, ktorí spôsobili nepreplatenie,“ stojí v programe OĽaNO. Na dodatočné otázky portálu EURACTIV.sk hnutie do zverejnenia článku neodpovedalo.

Ako využiť eurofondy

Slovensko sa v najbližších mesiacoch musí tiež rozhodnúť, ako využije eurofondy po roku 2020. Diskusii o nasmerovaní peňazí z fondov EÚ mantinely určila Európska komisia v každoročnej správe o Slovensku, ktorá tento rok obsahovala aj odporúčania hlavných investičných priorít pre programové obdobie 2021 až 2027.

Všeobecným zámerom Komisie je, aby sa počet priorít kohéznej politiky oproti súčasnosti v novom rozpočtovom období znížil. Podľa jej návrhu by tak eurofondy mali ísť do nasledujúcich piatich oblastí:

  1. Inteligentnejšia Európa – inovatívna a inteligentná transformácia hospodárstva;
  2. Ekologickejšia, nízkouhlíková Európa;
  3. Prepojenejšia Európa – mobilita a regionálna pripojiteľnosť infotechnológie
  4. Sociálnejšia Európa – vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv.
  5. Európa bližšie k občanom – udržateľný a integrovaný rozvoj mestských, vidieckych oblastí prostredníctvom miestnych iniciatív.

Návrh európskej komisie zároveň členským štátom ponecháva pomerne malý priestor na rozhodovanie, kam pridelené eurofondy nasmerujú.  Vyplýva z neho, že až 45 percent prostriedkov z najväčšieho fondu – Európskeho fondu regionálneho rozvoja – by malo ísť na vedu a výskum a ďalších 30 percent na projekty v oblasti životného prostredia a klímy.

V rámci predvolebnej analýzy sme preto zisťovali, ako návrhy Komisie pred voľbami hodnotia slovenské politické strany.

Menej priorít a väčšiu voľnosť

Všetky oslovené politické strany súhlasia s tým, aby sa znížil počet eurofondových priorít. Zhodujú sa tiež na tom, že by sa mal preto do budúcnosti znížiť aj počet operačných programov, ktorých má Slovensko v súčasnom programovom období osem.

Navrhovanú prísnu tematickú zviazanosť ale odmietajú. Väčšina z nich tvrdí, že Slovensko nemá dostatočnú absorpčnú kapacitu, aby takú veľkú sumu dokázalo vyčerpať vo vede a životnom prostredí.

Tento názor zastáva aj súčasný podpredseda strany Smer-SD Richard Raši, v súčasnosti podpredseda vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII). „Podporujem koncentráciu zdrojov a ich nasmerovanie na menší počet cieľov a oblastí, avšak nesúhlasím, aby legislatíva EÚ stanovila povinné ohraničenia a limity pre jednotlivé ciele politiky súdržnosti, či fondy EÚ,“ upresňuje Raši pozíciu, ktoú Slovensko zastáva od začiatku rokovaní o budúcom dlhodobom rozpočte Únie.

Hoci PS/Spolu má obidve oblasti medzi svojimi prioritami, tvrdí, že takéto prísne viazanie prostriedkov neodráža reálne investičné potreby Slovenska. „Pri takomto nastavení by Slovensko nemohlo investovať dostatočné zdroje do cestnej infraštruktúry (cesty II. a III. triedy), nových nemocníc, nájomných bytov alebo do budovania kvalitnejších a spoľahlivejších inštitúcií,“ približuje líder kandidátky Michal Truban.

Kam nasmerovať eurofondy po roku 2020? Eurokomisia sa do slovenských potrieb trafila

Podľa ochranára Daniela Lešinského by Slovensko peniaze z fondov EÚ malo využiť na riešenie problémov v oblastiach, v ktorých Komisia voči Slovensku vedie právne konanie. Za strategickú oblasť v rozvoji Slovenska považuje odpadové hospodárstvo. 

Za nevýhodné to považuje aj Veronika Remišová zo strany Za ľudí, pretože Slovensko má stále veľké rezervy v infraštruktúre. „Navyše máme pomerne malé výskumné kapacity v podnikoch a ak majú byť peniaze využité rozumne, treba ich zvyšovať postupne,“ objasňuje svoj postoj.

Podľa experta SaS Jána Rudolfa Slovensko nebude schopné vyčerpať 45 percent alokácie z ERDF na vedu a výskum. Návrhu Komisie tiež vyčíta, že nezohľadňuje národné špecifiká. Členské krajiny by, ako hovorí, mali mať viac slobody v rozhodovaní, ako pridelené peniaze využijú.

Ivan Štefanec z KDH by sa, naopak, absorpčných kapacít slovenských príjemcov neobával. Napriek tomu by presadzoval, aby viac zdrojov mohlo ísť do budovania cestnej infraštruktúry. Zároveň súhlasí s tým, aby hlavné slovo o využití eurofondov bolo na národnej úrovni. „Dlhodobo presadzujeme voľnosť pre členské štáty, ale podľa dohodnutej štruktúry, ktorá bude dohodnutá s Európskou komisiou,“ uviedol slovenský europoslanec.

Tri investičné priority

Od odborníkov kandidujúcich strán sme chceli vedieť, aké by teda boli ich tri hlavné priority, keby mali možnosť rozhodovať o budúcnosti eurofondov.

Z analyzovaných subjektov dopravnú infraštruktúru medzi svoje priority nezaradila iba koalícia PS/Spolu a hnutie Sme rodina.

Hoci PS/Spolu priznáva, že podporu potrebuje aj cestná infraštruktúra, podľa lídra kandidátky Michala Trubana sú pre „lepší život na Slovensku“ kľúčové tri oblasti: školstvo a veda, životné prostredie a zdravotníctvo.

V prvej oblasti sa chce zamerať na podporu vzdelávacieho procesu, zlepšenie študijných výsledkov, lepšie vybavenie škôl a systematickú podporu vedy a inovácií. Zmierniť klimatickú krízu plánuje cez investície do programov na adaptáciu na zmenu klímy,  energetickej efektívnosti verejných budov, ochrany vody, riek a národných parkov, podpory obehového hospodárstva, podpory zelene v mestách a podpory obnoviteľných zdrojov a lepšej recyklácie. V zdravotníctve menuje výstavbu nových nemocníc, modernizáciu lekárskych fakúlt a podporu vedy a výskumu.

„Do týchto oblastí by sme chceli v budúcnosti smerovať eurofondy, keďže prostriedky do týchto oblastí sa doteraz využívali buď veľmi neefektívne (výskum, vývoj), alebo sa nevyužívali takmer vôbec (zdravotníctvo),“ odpovedal pre portál EURACTIV.sk Truban.

Hnutie Sme rodina sa téme eurofondov špeciálne nevenuje a neponúka v ňom ani eurofondovú investičnú stratégiu. Autor volebného programu Štefan Holý ale hovorí, že eurofondy by nemali ísť do oblastí, ktoré majú ekonomickú návratnosť. Sem radí aj dopravnú infraštruktúru, kde sú eurofondy podľa neho „nevhodným nástrojom“ financovania a „brzdou rozvoja“. „Zdroje z EÚ by sa primárne mali použiť na rozvojové projekty v oblasti vedy a výskumu, kde to má svoj zmysel,“ hovorí Holý a ako ďalšie dve priority uvádza kybernetickú bezpečnosť a ochranu kritickej infraštruktúry a environmentálne projekty. „To sú oblasti, kde sa veľmi ťažko meria ekonomická návratnosť,“ vysvetľuje.

Strana Za ľudí v programe uvádza, že európske dotácie sústredí do dobudovania územnej, mestskej a miestnej infraštruktúry. „Za prioritu považujem rozvoj infraštruktúry v doprave, ale aj v zdravotníctve a školstve. Tiež podporu výskumu a inovácií a ochrany životného prostredia, vrátane transformácie hornonitrianskeho regiónu, kde vláda fakticky rozhodla o útlme ťažby uhlia po roku 2023,“ upresnila priority podpredsedníčka strany Veronika Remišová.

OĽaNO chce v budúcom programovom období zrušiť dotovanie projektov, ktoré „nemajú výrazný prínos k rozvoju regiónov“. Hnutie v programe nedefinuje, ako si tento prínos predstavuje, alebo ako ho chce zmerať. Dodáva len, že eurofondy by sa mali čerpať iba na verejné účely. Pri projektoch na rozvoj cestovného ruchu a malého a stredného podnikania chce klásť dôraz na podporu spoločnej infraštruktúry a služieb namiesto dotácií na súkromné firemné projekty.

Čo sa týka investičných priorít, z programu jasne nevyplýva, ktoré oblasti by mali byť z pohľadu eurofondov kľúčové. Píše však, že podporí verejnú dopravu, pričom menuje výstavbu a rekonštrukciu staníc, tratí, nákup elektrovozidiel. Najviac sa využitiu eurofondov venuje v kapitole venovanej energetike. Použiť ich plánuje na energetické úspory, obnoviteľné zdroje energie znižovanie energetickej náročnosti podnikov a domácností.

V inej časti programu zas navrhuje, aby sa eurofondy viac využívali na zvýšenie napojenia ľudí a obcí na verejné vodovody a kanalizáciu. V súčasnosti je napojených iba necelých 68 percent z celkového počtu obyvateľov.

Takisto SaS presadzuje, aby sa eurofondy používali hlavne na „verejné statky“, hoci priznáva , že to podľa chystaných pravidiel nie je uskutočniteľné. Strana chce, aby „v maximálnej možnej miere“ podporovali tri základné oblasti: dopravu, životné prostredie a výskum a inovácie. Podľa experta strany na eurofondy Jána Rudolfa dnes obce a mestá majú najväčšie potreby v oblasti životného prostredia. „Najviac zanedbané je odpadové hospodárstvo: recyklácia a triedenie odpadu. Musíme ľudí naučiť separovať a musíme zároveň zhodnocovať odpad,“ upresňuje Rudolf.

Richard Raši zo Smeru-SD považuje priority, ktoré Slovensku odporúča Komisia za relevantné a odôvodnené. „Korešpondujú s prioritami, ktoré akceptovala vláda, ale aj socio-ekonomickí partneri, čo sa potvrdilo na Rade vlády pre politiku súdržnosti dňa,“ uviedol pre EURACTIV.sk. ÚPVII v spolupráci s nimi vypracoval materiál, ktorý slúži ako východiskový bod do diskusií o eurofondoch s Európskou komisiou. „Podľa tohto dokumentu je na Slovensku potrebné podporiť najmä oblasti výskumu a inovácií v prepojení na súkromné a verejné subjekty, informatizáciu spoločnosti, nízkouhlíkové hospodárstvo, obehové hospodárstvo a ekonomiku zeleného rastu, ochranu životného prostredia, rozvoj dopravnej infraštruktúry, vzdelávanie a odbornú prípravu, sociálnu inklúziu, či podporu rastu a udržania zamestnanosti, s osobitným dôrazom na integráciu marginalizovaných rómskych komunít,“ dodáva Raši.