Agrokomisár podporuje plán Poľska na zvýšenie rozpočtu poľnohospodárskej politiky EÚ

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski na stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. [EPA-EFE/Leszek Szymanski]

Poľsko navrhuje zvýšiť výdavky na agropolitiku EÚ o desať percent v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie z roku 2018. Návýšenie má urýchliť aj znižovanie rozdielov v úrovni hektárových priamych platieb, ktoré farmári dostávajú v jednotlivých štátoch EÚ.

Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski povedal, že odporučí členským štátom, aby podporili návrh Poľska na zvýšenie rozpočtu na poľnohospodárske dotácie Únie. Výdavky chce  v porovnaní s návrhom Komisie z roku 2018 zvýšiť o desať percent.

Pred stredajšou Radou EÚ pre poľnohospodárstvo a rybárstvo poľský premiér Mateusz Morawiecki poslal list Wojciechowskému, v ktorom navrhuje zvýšenie výdavkov Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Tie by boli výhradne určené na plnenie environmentálnych a klimatických cieľov v rámci prvého a druhého piliera, teda priamych platieb a Programu rozvoja vidieka.

Desaťpercentný prírastok poľnohospodárskeho dotačného programu by mal zvýšiť aj jeho príspevok v rámci Európskej zelenej dohody a urýchliť vonkajšiu konvergenciu dotácií nekonfliktným spôsobom, píše sa v liste.

Samotná koncepcia konvergencie, ktorej cieľom je preklenúť rozdiely v úrovni agrodotácií na hektár platných po východnom rozšírení Únie, nedávno čelila kritike zo strany niektorých krajín Únie, ktoré sú proti.

Vyrovnávanie podpôr je podľa Programového vyhlásenia tiež jedným z hlavných cieľov slovenského agrorezortu pod vedením Jána Mičovského (OĽaNO). Ten chce, aby sa dotácie pre slovenských farmárov dostali na priemer EÚ do roku 2027. Podľa návrhu reformy SPP z dielne Komisie by sa v tomto roku mali dostať iba na 84 percent priemeru EÚ. Dnes sú na úrovni 78 percent.

Reforma únijnej agropolitiky tak skoro nebude, poľnohospodárov čakajú roky neistoty

Európska komisia navrhuje odložiť reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2021. Podľa odborníkov je však realistickým scenárom až rok 2023 alebo 2024. Slovenskí poľnohodpodári sa zrejme musia pripraviť na nižšie hektárové dotácie počas prechodného obdobia.  

Komisár Wojciechowski na otázku poľského novinára ohľadom listu uviedol, že návrh Varšavy je „veľmi zaujímavý a mali by sme ho seriózne zvážiť“. Chce povzbudiť Radu, aby sa návrhom zaoberala v novom kole rokovaní o aktualizovanom návrhu viacročného finančného rámca (VFR). Ten má Komisia predstaviť v priebehu mája.

„Každý hlas v prospech zvýšenia rozpočtu SPP je dobrá správa,“ uviedol a dodal, že poľský návrh počíta s plošným zvýšením alokácií pre všetky členské štáty.

Poľsko je z takzvaných nových členských krajín najväčším prijímateľom poľnohospodárskych podpôr z rozpočtu EÚ.

Cena CAP

„Musíme byť lojálni voči našej Spoločnej poľnohospodárskej politike (CAP),“ povedala Marija Vučković, ministerka poľnohospodárstva Chorvátska, ktoré až do júla predsedá Rade EÚ a pripomenula, že tento rok si Únia pripomína 60. výročie jedného z vlajkových programov európskej dvadsaťsedmičky.

„Musíme vrátiť SPP do centra politickej pozornosti Únie a tu by sa mala ozvať aj Európska komisia,“ uviedla talianska ministerka poľnohospodárstva Teresa Bellanova.

Podľa Wojciechowského už existuje medzi členskými štátmi spoločné stanovisko, že Únia musí posilniť kapitoly sedemročného rozpočtu Únie venované poľnohospodárom a predovšetkým Fondu pre rozvoj vidieka, keďže plní dôležitú úlohu v odstraňovaní rozdielov medzi členskými štátmi.

Komisár zdôraznil, že epidémia koronavírusu ešte viac odhalila potrebu vytvoriť nové nástroje agropolitiky pre prípady krízových situácií. Reformou z roku 2013 sa vytvoril krízový rezervný fond určený na podporu odvetvia v prípade, že krízy ovplyvnia produkciu a distribúciu.

Hoci sa fond môže použiť na financovanie mimoriadnych opatrení v čase narušenia trhu, ich objem sa však stanovuje každý rok na úkor prostriedkov určených na priame platby. To podľa Wojciechowského oslabuje využitie fondu, keďže štáty nechcú znižovať priame podpory.

„Mali by sme zmeniť povahu krízovej rezervy, ktorá musí byť nezávislá od priamych platieb,“ uviedol Wojciechowski.

Viac SPP, menej štátnej pomoci

Poľská vláda v liste tiež kritizovala dočasne prijaté pravidlá štátnej pomoci zavedené Komisiou s cieľom vyrovnať sa s negatívnymi dôsledkami pandémie v poľnohospodárstve.

Hoci ide o potrebný krok, hrozí, že sa ešte viac prehĺbia rozdiely medzi členskými krajinami a oslabí súdržnosť a rozvoja vidieka v EÚ, píše sa v liste.

Keďže si niektoré členské štáty nebudú môcť dovoliť vysokú úroveň štátnej pomoci, nový protimonopolný rámec by mohol spôsobiť „drastické prehĺbenie medzier v rozvoji a podmienok poľnohospodárskej konkurencie na spoločnom trhu Únie.“ V poľskom liste sa uvádza, že poľnohospodárstvo môže týmto dodatočným výzvam čeliť iba spoločnou a primeranou rozpočtovou podporou.

Wojciechowski pripustil, že Únia bude monitorovať túto „mimoriadnu situáciu“, pretože to môže znamenať riziko pre jednotný trh a spravodlivú hospodársku súťaž v členských štátoch.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia