Agropolitika bude mať po reforme tretí, sociálny pilier

Sezónni pracovníci/Ilustračný obrázok.

Kompromisná dohoda o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky zavádza nový sociálny rozmer agropolitiky. Agrodotácie by sa mali vyplácať už len poľnohospodárom, ktorí budú vytvárať dobré pracovné podmienky svojim zamestnancom.

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) by po novom už nemala stáť iba na dvoch, tradičných pilieroch: priamych platbách poľnohospodárom a Programe rozvoja vidieka.

Tretí pilier agropolitiky sa totiž formuje až teraz, pretože podľa júnovej kompromisnej dohody budú agrodotácie po prvýkrát spojené s dodržiavaním dobrých pracovných podmienok v rámci takzvanej sociálnej podmienenosti.

Zavedenie nového sociálneho rozmeru poľnohospodárskej politiky EÚ výrazne podporoval Európskym parlament, ktorý s touto myšlienkou prišiel už počas rokovaní s Komisiou. Tá predstavila reformný návrh SPP v roku 2018.

V novembri minulého roku odhlasovali europoslanci sériu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré formovali hlavné prvky „sociálnej podmienenosti“. Medzi jeden z hlavných prvkov patrí spojenie vyplácania platieb zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky s dodržiavaním minimálnych pracovných noriem.

„Zahrnutie sociálnej podmienenosti do SPP predstavuje historický krok, pretože sa chystáme brániť práva pracovníkov v poľnohospodárstve,“ povedal zástupca generálneho riaditeľa na riaditeľstve pre poľnohospodárstvo Európskej komisie (DG AGRI) Mario Milouchev.

Hoci sa sociálny rozmer nakoniec do nových pravidiel dostal v oklieštenej podobe, bolo to pre Európsky parlament malé víťazstvo, pretože štáty EÚ ho do poslednej chvíle odmietali. Mali hlavne obavy, že sociálne podmieňovanie čerpania dotácií vytvorí pre poľnohospodárov dodatočnú byrokraciu.

„Konečne sme zriadili tretí pilier európskej poľnohospodárskej politiky,“ potešil sa taliansky europoslanec Paolo De Castro (S&D), ktorý bol jedným z hlavných zástancov sociálnej podmienenosti.

„Odteraz už SPP nebude financovať poľnohospodárov, ktorí nerešpektujú práva svojich zamestnancov. Skončí sa tak ich neférová súťaž s veľkou väčšinou poľnohospodárov, ktorí sa o svojich zamestnancov starajú vzorne,“ dodal Paolo De Castro.

Europoslanci chcú čerpanie agrodotácií podmieniť dobrými pracovnými podmienkami

Podľa europoslancov by prístup k poľnohospodárskym dotáciám mali mať iba farmári, ktorí dodržiavajú pracovné práva svojich zamestnancov. Štáty EÚ a farmárske zväzy ale návrh odmietajú, pretože podľa nich prišiel neskoro a do čerpania prinesie nadbytočnú byrokraciu.  

Obmedzený mechanizmus

Sociálny rozmer SPP sa ale nezačne uplatňovať hneď od prvého dňa reformovanej agropolitiky. Nový mechanizmus bude skutočne povinný až od roku 2025 a začnú ho vykonávať iba tie členské štáty Únie, ktoré sa na to pripravia od 1. januára 2023.

„Keďže ide o novinku, rozhodli sme sa, že dáme členským štátom viac času, aby správne nastavili prepojenie medzi inšpektorátmi práce a platobnými agentúrami“ uviedol Milouchev z Európskej komisie.

Tiež dodal, že exekutíva EÚ bude v tomto procese zohrávať kľúčovú úlohu prostredníctvom delegovaných aktov. Tie pomôžu členským štátom lepšie definovať väzby medzi pracovnými a platobnými agentúrami.

Práve dvojročná revízna doložka schválená Európskym parlamentom a Radou EÚ bude hlavnou zmenou, ktorá by v blízkej budúcnosti mohla položiť základy sociálneho piliera SPP. Obidve inštitúcie v nej žiadajú od Komisie, aby monitorovala vplyv mechanizmu na pracovníkov a následne predložila štúdiu, ktorá by hodnotila dosiahnutý pokrok.

„Táto štúdia je veľmi dôležitá práve preto, že začíname s relatívne obmedzeným mechanizmom sociálnej podmienenosti. Z toho dôvodu by sme mali zistiť, ako funguje,“ povedal Milouchev a uznal, že medzi krajinami EÚ neexistujú v sociálnej oblasti rovnaké podmienky tak, ako v ostatných dvoch pilieroch SPP.

Ak štúdia ukáže, že sociálny rozmer v SPP funguje, tak Komisia môže rozhodnúť o jeho posilnení alebo o rozšírení zoznamu oblastí, ktoré budú následne podliehať sociálnej podmienenosti.

Predpokladá sa, že Komisia bude skúmať uskutočniteľnosť novej sociálnej podmienenosti v rámci nariadenia 492/2011 o voľnom pohybe pracovníkov v rámci EÚ. Jedná sa o príslušný právny predpis pre sezónnych poľnohospodárskych pracovníkov.

Práva pracovníkov alebo viac byrokracie?

Reakcie na zavedenie sociálneho piliera v agropolitike boli rôzne – najviac sa pochopiteľne líšili medzi odbormi a zamestnávateľmi.

Európska federácia odborových zväzov pre potraviny, poľnohospodárstvo a cestovný ruch (EFFAT) uvítala kompromis ako „veľké víťazstvo odborov“, pretože uplatnenie sociálnej podmienenosti sa pred mesiacmi zdal byť beznádejný.

Podľa vyjednávačky skupiny socialistov a demokratov (S&D) v Európskom parlamente Marie Noichl má zmysel riešiť problém sociálnej dimenzie agropolitiky už na úrovni EÚ . Okrem toho sa Noichl pýtala, prečo „tí, ktorí sa zapájajú do sociálneho dumpingu, dostávajú rovnaké množstvo peňazí od daňových poplatníkov ako tí, ktorí si najímajú pracovníkov podľa pravidiel.“

Na druhej strane, prezident Generálnej konfederácie poľnohospodárskych družstiev (COGECA) Ramón Armengol ohľadom novej kondicionality v agrodotáciách vyjadril obavy.

„Pokiaľ ide o pracovné právo, existuje už veľa regulácií a kontrol. Nie som si istý, či je to niečo, čo by malo byť spojené s dotačnou podporou poľnohospodárom,“ povedal pre bruselský portál EURACTIV.

Armengol poukázal že, kým niektorí účastníci diskusií o reforme SPP sociálnu podmienenosť podporili, iní, naopak, tlačili na to, aby sa vyplácanie agrodotácií čo najviac odbyrokratizovalo. „Tieto sociálne požiadavky sú v rozpore s tým, čo požaduje veľa ľudí,“ zdôraznil.

Podobne počas rokovaní pre portál EURACTIV Slovensko odmietavý postoj zdôvodňoval aj slovenský agrorezort. Ministerstvo poukázalo na to, že otázka zavedenia sociálnej kondicionality ako súčasti kontrolného a sankčného systému SPP „nemá poľnohospodársky ani environmentálny charakter“. Návrh na jej zahrnutie do konceptu SPP bol navyše podľa ministerstva predstavený „značne neskoro“.

Nové pravidlo sa nepáči Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore (SPPK), podľa ktorej by sa sociálna kondicionalita nemala vôbec uplatňovať.

„Pracovné práva zamestnancov sú už na vnútroštátnej úrovni ustanovené zákonom alebo kolektívnym vyjednávaním. Nie je teda potrebné znášať ďalšie zaťaženie zamestnávateľov na úrovni EÚ prostredníctvom mechanizmu kondicionality v rámci SPP. Navyše by to prinieslo ďalšiu byrokratickú záťaž,“ uviedla najväčšia agrárna komora na Slovensku.