Agropolitiku má reformovať poľský právnik: Hovorme len o poľnohospodárstve, žiada pred vypočúvaním

Dezignovaný eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski. [Európsky parlament]

Monika Beňová chce od dezignovaného komisára pre poľnohospodárstvo Janusza Wojciechowskiho na hearignu počuť, ako chce zabrániť opakujúcimi sa potravinovými škandálom. Hojsíka a Wiezika budú zaujímať opatrenia na ochranu životného prostredia a biodiverzity.

Počas komunizmu pôsobil ako sudca, neskôr sa dal na politiku – najskôr na národnej a potom na európskej úrovni. Teraz je Janusz Wojciechowski iba krok od toho, aby sa oficiálne na najbližších päť rokov stal eurokomisárom pre poľnohospodárstvo. Na starosti tak bude mať aj dokončenie reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a teda aj druhý najväčší balík peňazí v únijnom rozpočte.

Kľúčovým pre neho bude budúcotýždňové vypočúvanie v poľnohospodárskom výbore Európskeho parlamentu, ktorého sa zúčastnia aj slovenskí europoslanci.

Kto je Janusz Wojciechowski

Podľa poľských vládnych politikov má v krajine len málokto lepšie predpoklady viesť poľnohospodárske portfólio ako Janusz Wojciechowski. „Čo sa týka poľnohospodárstva, je to jeden z najväčších odborníkov v Poľsku,“ hovorí o Wojciechowskom šéf poľského agrorezortu Krzysztof Ardanowski.

Dnes 64-ročný politik zastupoval Poľsko v Európskom parlamente 12 rokov, pričom väčšinu času bol tiež podpredsedom europarlamentného výboru pre poľnohospodárstvo.

Kariéru europoslanca začal v roku 2004 ako člen Zjednotenej strany Poľska, ktorá bola súčasťou Európskej ľudovej strany. Stranu neskôr opustil, keď sa rozhodol zmeniť EPP za konzervatívnu a euroskeptickú Úniu pre európsku národov. V roku 2010 sa stal členom vládnej strany Právo a Spravodlivosť (PiS). O rok skôr v jej farbách obhájil post europoslanca. Povolaním právnik v roku 2016 vymenil europoslaneckú lavicu za prácu v Európskom dvore audítorov.

Poľská vláda pôvodne do Európskej komisie nominovala Krzysztofa Szczerskiho. Keď ale predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyen navrhla, aby Poľsku v novej exekutíve EÚ pripadlo poľnohospodárstvo, Szczerski kandidatúru stiahol s tým, že nie je odborník na tento sektor.

Von der Leyen predstavila svoj tím. Šefčovič sa vracia k známemu portfóliu

Maroš Šefčovič bude v rámci novej Komisie spravovať oblasť medziinštitucionálnych vzťahov a prognózovania. Novozvolená predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen oficiálne predstavila svoj tím, ako aj novú štruktúru budúcej Európskej komisie. 

„Myslím si, že toto portfólio je pre Poľsko také dôležité, že by malo ísť niekomu, kto sa celý život zaoberá poľnohospodárstvom,“ povedal bruselskému portálu Politico Szczerski a sám za vhodného kandidáta označil Wojciechovskiho. Poľsko od svojho vstupu do EÚ v roku 2004 patri medzi najväčších prijímateľov podpory z únijnej agropolitiky.

Wojciechowski ako oficiálny kandidát na post eurokomisára už má za sebou prvú ťažkú skúšku. Pre pochybnosti ohľadom jeho majetkového priznania visel otáznik nad tým, či sa nakoniec k vypočúvaniu europoslancov dostane. Európsky úrad pre boj proti podvodom vyšetroval aj  nezrovnalosti v jeho žiadostiah o náhradu cestovných nákladov, keď bol ešte europoslancom. Poliak však nakoniec na rozdiel od rumunskej kandidátky Rovany Plumbovej a maďarského kandidáta Láslóa Trócsányiho od právneho výboru europarlamentu (JURI) dostal zelenú.

Na tieto podozrenia sa však určite budú pýtať aj poslanci počas budúcotýždňového grilovania vo výbore AGRI. Rovnako tak sa dajú očakávať aj otázky na justičné reformy poľskej vlády, pre ktoré krajina čelí právnemu konaniu zo strany Európskej komisie. Wojciechowski ale hovorí, že pozastavil svoje členstvo v PiS a v domácej politike sa neangažuje niekoľko rokov.

„Pevne dúfam, že erorposlanci budú spravodlivo hodnotiť hlavne moju činnosť v oblasti poľnohospodárstva a že to bude diskusia o budúcnosti agrosektora v Európe, ktorú nepoznačia žiadne iné záležitosti,“ povedal pre bruselský portál Politico.

Hodnotenia europoslancov

Wojciechovského bude vypočúvať Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v utorok 2. októbra.

Podľa rozpisu Európskeho parlamentu sa hearingov komisárov v relevantných výboroch zúčastňujú aj členovia vybraných pridružených výborov. V prípade vypočúvania poľského kandidáta to bude výbor pre životné prostredie (ENVI).

Jeho odpovede si tak budú môcť vypočuť aj dvaja slovenskí europoslanci a jedna europoslankyňa: Monika Beňová (SMER-SD, S&D), Martin Hojsík (Progresívne Slovensko, RE) a Michal Wiezik (SPOLU-OD, EPP). Všetci traja sú riadnymi členmi výboru ENVI, Wiezik je okrem toho aj náhradníkom vo výbore AGRI.

Ako pre portál EURACTIV.sk potvrdili, všetci traja využijú možnosť zúčastniť sa hearingu. K vlastným otázkam, ako priznávajú, sa pre ich limitovaný počet zrejme nedostanú.

Europoslanci zatiaľ nechcú hodnotiť Wojciechowského nomináciu, no každý do jeho výkonu mandátu vkladá vlastné očakávania.

Agropolitika potrebuje radikálnu reformu, platby sa musia naviazať na tvorbu konkrétneho úžitku

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) by nemala byť o necielenom míňaní zdrojov s negatívnymi dôsledkami pre životné prostredie, píše TATIANA NEMCOVÁ z SOS/BirdLife Slovensko.

Podľa europoslankyne Moniky Beňovej je dôležité, že má Wojciechowski dlhoročné skúsenosti s európskou poľnohospodárskou politikou.

Okrem reformy SPP za zlomové považuje, ako sa dokáže vyrovnať s opakujúcimi sa potravinovými škandálmi súvisiacimi s kvalitou poľnohospodárskych výrobkov a potravinovou bezpečnosťou. „Bezprecedentne narúšajú spotrebiteľskú dôveru a bohužiaľ sa často spájajú práve so susedným Poľskom,“ hovorí slovenská europoslankyňa.

Michal Wiezik vníma voľbu Wojciechowského ako politický ťah zo strany von der Leyen pre „uspokojenie“ Poľska, ktoré má o poľnohospodárske portfólio dlhodobo záujem. V otázke smerovania spoločnej agropolitiky od neho očakáva skôr konzervatívne postoje, čo pokladá za „menej šťastnú štartovaciu pozíciu“.

Z pohľadu Martina Hojsíka bude kľúčová transformácia poľnohospodárstva na sektor, ktorý bude šetrný k prírode a vráti život do krajiny. „Na mŕtvej pôde nič nevypestujeme, rovnako ako nedokážeme nahradiť službu, ktorú nám robia včely a pôdne mikroorganizmy.“

Ako ďalej s reformou agropolitiky?

Určite najdôležitejšou úlohou Wojciechowského v kresle eurokomisára bude dotiahnuť do konca reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020. „Konečná dohoda musí byť ambiciózna, pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť a environmentálne a klimatické ciele,“ odkazuje mu v poverovacom liste predsedníčka Komisie von der Leyen.

Podobu novej agropolitiky zverejnil eurokomisia v júni minulého roku v rámci balíčku návrhov budúceho sedemročného rozpočtu.

Voči návrhu Komisie majú veľké výhrady tak členské štáty, ako aj Európsky parlament. Tá základná sa týka rozpočtu jednej z tradičných európskych politík. Ten sa má oproti súčasnému sedemročnému obdobiu znížiť o 15 percent. S takmer 400 miliardami eur ale naďalej zostáva najväčšou kapitolou v rozpočte EÚ.

Slovenskí poľnohospodári nie sú s rozpočtovým návrhom Komisie spokojní

Agrosektor v Európskej únii by mal dostať o päť percent menej ako doteraz. Škrty v Spoločnej poľnohospodárskej politike sa očakávali.

Predošlé zloženie europarlamentu na rozdiel od kohéznej politiky (eurofondy) neprijalo spoločnú pozíciu k SPP do rokovaní s Radou EÚ a Komisiou. Niektoré frakcie preto možno budú žiadať, aby Komisia prepracovala pôvodný, či dokonca predstavila úplne nový dokument.

Podľa Hojsíka nie je dôležité, či bude nový návrh, ale aký bude výsledok. „Akýkoľvek dobrý návrh môže skončiť neúspešne, pokiaľ členské štáty budú presadzovať svoje partikulárne krátkodobé záujmy a nebudú prihliadať na dlhodobú udržateľnosť poľnohospodárstva,“ vysvetľuje člen predsedníctva PS.

Wiezik dodáva, že návrh sa kvôli rozsiahlym úpravám stal neefektívny. „Zatiaľ to nevyzerá na nový návrh, ale na jeho prerobenie s výraznejším uplatnením agendy ENVI výboru,“ približuje.

Vyrovnávanie podmienok

Akým smerom by sa pod Wojciechovským teda mali posunúť zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ?

Beňová očakáva, že Wojciechowski europoslancom vysvetlí, ako chce zvýšiť efektívnosť a transparentnosť vynakladaných platieb, aby nepriťahovali množstvo podvodníkov. „Zneužívanie agrodotácií je totiž celoeurópskym problémom. Príklady zlého hospodárenia s týmito peniazmi sa objavujú pravidelne v mnohých krajinách EÚ,“ dodáva Beňová.

Medzi jeho prioritami by podľa nej nemalo chýbať zjednodušovanie čerpania peňazí z SPP, priťahovanie mladých ľudí do sektora, riešenie zvyšujúcich sa cien potravín, či podpora inovácií.

Od nového eurokomisára bude tiež chcieť počuť, ako plánuje odstrániť existujúce nerovnosti na jednotnom európskom trhu.

Slovensko začalo ďalšiu fázu boja za vyrovnanie agrodotácií

Slovensko nepodporilo závery Rady EÚ pre poľnohospodárstvo kvôli chýbajúcej zmienke o dorovnaní platieb.

Tu je hlavným problémom otázka úrovne priamych platieb, ktorá sa pre jednotlivé štáty EÚ líši. Čo sa týka Slovenska, to je v agrodotáciách na hektár stále pod priemerom EÚ. Podľa návrhu Komisie by sa do konca budúceho programového obdobia, teda do roku 2027, malo dostať na úroveň 87 percent priemeru EÚ. Dorovnávanie platieb ale podľa Beňovej nestačí.

„Musíme otvorene hovoriť aj o výrazných rozdieloch vo výške štátnej pomoci, ktorá sa v jednotlivých členských štátoch líši a to znevýhodňuje poľnohospodárov z ekonomicky slabších krajín v rámci hospodárskej súťaže,“ približuje svoje výhrady.

Aby tí, ktorí sa starajú o prírodu, neboli trestaní

Veľkou témou reformy únijnej agropolitiky bude jej ďalší vzťah k životnému prostrediu. Európska komisia sa volanie po väčšom dôraze na ochranu biodiverzity a zmierňovanie dopadov zmeny klímy pokúsila zareagovať návrhom nových zelených opatrení a nástrojov.

Snaha Komisie o ozeleňovanie SPP ale čelí kritike z viacerých strán – pre jedných je v ochrane životného prostredia málo ambiciózna, druhý tábor, naopak, chce, aby členské štáty mali v riešení tejto otázky čo najväčšiu voľnosť.

Reforma agropolitiky Únie a životné prostredie: Návrh Komisie je krokom späť, tvrdia odborníci

Eurokomisia navrhuje zvýšiť podiel priamych platieb v rozpočte budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike. Priame podpory podľa výmery pôdy sú však podľa odborníkov neúčinné a škodlivé pre životné prostredie. Skepticky sa pozerajú aj na nové ekologické režimy. 

Podľa Wiezika sú opatrenia na podporu biologickej rozmanitosti a stability agrárnej krajiny nedôsledné a považuje ich za najväčšiu slabinu návrhu Komisie.

Hojsíkovi v ňom chýbajú záväzné ciele pre znižovanie pesticídov, jasne stanovený monitoring a tiež páky na členské štáty, aby Európskej komisii poskytovali zaznamenané dáta.

„V neposlednom rade taktiež ambiciózny ring-fencing (vyčlenenie, – pozn. red.) poľnohospodárskych platieb s eko-schémami a agro-environmentálnymi postupmi, aby tí, ktorí sa starajú o prírodu, neboli trestaní, ale odmeňovaní,“ uviedol pre EURACTIV.sk Hojsík.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia