Agrorezort: Komisia by mala korigovať stratégiu Z farmy na stôl

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Európske poľnohospodárstvo v čase vojny

Ciele potravinovej stratégie a stratégie pre biodiverzitu sú podľa ministerstva pôdohospodárstva v čase ruskej agresie pre Slovensko príliš ambiciózne, a preto by ich Komisia mala prehodnotiť. Agrorezort pripúšťa aj zmeny v agrodotačnom pláne na roky 2023 až 2027.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) sa pridalo k hlasom, ktoré žiadajú Komisiu, aby pre ruskú agresiu na Ukrajine spravila zmeny v pôvodnom návrhu potravinovej stratégie Z farmy na stôl (Farm to Fork, F2F) a k nej pridruženej Stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030.

Vyplýva to z odpovedí rezortu na otázky portálu EURACTIV Slovensko.

„Vzhľadom na prebiehajúci vojnový konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou a zjavné dopady značne limitovaného agropotravinárskeho obchodu (hlavne dovozu) na poľnohospodárstvo EÚ bude podľa nášho názoru potrebné prehodnotiť a čiastočne skorigovať tieto ciele oboch stratégií,“ odpísal odbor komunikácie ministerskej kancelárie.

Podľa ministerstva sú ich predsavzatia „dôrazne environmentálne zamerané“, pričom rok 2030, kedy majú byť splnené, označilo za „veľmi blízku budúcnosť“. Prípadné odloženie týchto cieľov  podľa ministerstva závisí na dĺžke trvania vojnového konfliktu a na dostupnosti základných poľnohospodárskych ale aj spracovaných komodít na trhu EÚ.

Medzi hlavné ciele stratégie patrí znižovanie používania chémie v poľnohospodárstve (obmedzenie pesticídov o polovicu a syntetických hnojív o štvrtinu). Jej ambíciou je dosiahnuť, aby sa každý štvrtý hektár poľnohospodárskej pôdy obhospodaroval ekologickým spôsobom a aby sa aspoň desatinu pôdy farmári vyčlenili mimo produkcie – na výsadbu stromov, zakladanie biopásov, remízky, či medze.

Nemecký minister: Musíme chrániť klímu

Únia vlastne nanovo otvára diskusiu o najbližšej budúcnosti európskeho agropotravinárstva. Názory na budúcnosť oboch stratégií sa naprieč európskymi inštitúciami líšia. Portál EURACTIV už informoval, že eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski chce obidve stratégie prehodnotiť.

Podľa podpredsedu Komisie pre Európsku zelenú dohodu Fransa Timmermansa by ale Únia nemala jej ciele oslabovať alebo ich plnenie odsúvať na neskôr. Rovnaký názor teraz vyjadril aj nemecký agrominister Cem Özdemir:

„Každý, kto volá po tom, aby európska poľnohospodárska politika zastavila svoje kroky na podporu klímy a ekologického poľnohospodárstva, je na veľkom omyle. Aj ja mám strach o ľudí na Ukrajine, no ani v tejto dramatickej situácii si nemôžeme zakrývať oči pred potrebou chrániť klímu“ povedal nemecký minister.

Wojciechowski k ruskej agresii: Komisia musí prehodnotiť ciele stratégie Z farmy na stôl

Podľa eurokomisára pre poľnohospodárstvo vojna nie je ideálny čas na to, aby Únia od farmárov vyžadovala plnenie zelených cieľov z potravinovej stratégie Z farmy na stôl. Komisia sa teraz na tieto ciele chce pozrieť z pohľadu potravinovej bezpečnosti EÚ.

Zmenia sa agrodotácie?

Slovenské ministerstvo v reakcii tiež poukazuje na výpadok dovozov obilnín, olejnín a hnojív z Ruska a Ukrajiny. „V danej situácii je primárnou potravinová bezpečnosť,“ tvrdí ministerstvo.

Ak sa Únia dohodne, že teraz nie je správna doba na opatrenia, ktoré majú v rámci sektora pomôcť klíme a životnému prostrediu, budú sa pravdepodobne meniť aj agrodotačné plány krajín EÚ na roky 2023 až 2027.

Agrorezort nepriamo potvrdil, že sa bude snažiť upraviť svoj národný strategický plán, ktorý vo februári poslal Európskej komisii. „Slovensko sa zapojí do spoločného postupu a v jeho intenciách bude aplikovať potrebné úpravy,“ odpísalo ministerstvo.

Zatiaľ ale nie je jasné, či by to Slovensko využilo na oslabenie vlastných ekologických a klimatických ambícií, ktoré si v dotačnom pláne vytýčilo.

„Zmeny by sa mohli týkať napríklad doplnenia intervencií, v ktorých by boli zahrnuté aj činnosti a aktivity zmierňujúce dopady aktuálnej situácie a prípadné kompenzačné nástroje pre slovenských prvovýrobcov a spracovateľov,“ vysvetľuje.

Čo slovenskému agrosektoru predpovedá strategický plán

Čo chce Slovensko zmeniť v poľnohospodárstve a potravinárstve do roku 2027? Aké sú hlavné ciele ministerstva pôdohospodárstva? A ako zmení doterajšie prerozdeľovanie dotácií, aby ich dosiahlo? A čo na zámery agrorezortu hovoria kľúčoví aktéri z odvetvia?

Obrábať sa bude aj úhor

Ministerstvo ale neodpovedalo priamo na otázku, aké ďalšie opatrenia by EÚ v agrosektore mala v súvislosti s vojnovým konfliktom prijať a či doteraz reagovala adekvátne.

Komisia krátko po vypuknutí vojny začala intenzívnejšie dohliadať na dodávky kľúčových komodít z Ukrajiny a Ruska – hlavne pšenice, jačmeňa, kukurice, repky a slnečnice. Európska komisia oprášila pohotovostný mechanizmus, ktorý má monitorovať situáciu na trhoch s agrokomoditami.

V prípade výpadku niektorej komodity Komisia zavedie špeciálne trhové opatrenia a zaktivizuje ostatné medzinárodné hospodárske organizácie (OECD, WTO, FAO), aby boli dopady na sektor čo najmenšie. V krajnom prípade sa podľa agrorezortu zrejme pristúpi k zavedeniu regulačných opatrení, prípadne aj k obrábaniu úhorom ležiacej poľnohospodárskej pôdy.

„Nedostatok automaticky zvyšuje cenu daných komodít. Je preto tiež možné použitie finančných prostriedkov na podporu zasiahnutých sektorov,“ dodáva ministerstvo.

 Partner  

Sledujte

 

Newsletter