Agrorezort o potravinovej stratégii EÚ: Ambiciózne ciele vyžadujú viac peňazí z eurorozpočtu

Na snímke zľava minister životného prostredia SR Ján Budaj a minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský. [FOTO TASR/Roman Hanc]

Ministerstvo pôdohospodárstva súhlasí s väčšou podporou ekofariem, no návrh stratégie Z farmy na stôl – vyčleniť aspoň 25 percent agrárnej pôdy pre ekologické poľnohospodárstvo – je podľa agrorerzortu pre Slovensko príliš ambiciózny.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) oceňuje viacero opatrení, ktoré sú súčasťou revidovanej potravinovej stratégie Z farmy na stôl (Farm to Fork, F2F) a Stratégie pre biodiverzitu do roku 2030.

Najambicióznejšie návrhy, ako znižovanie používania pesticídov a hnojív, či zvyšovanie výmery ekologického poľnohospodárstva ale podľa agrorezortu bude vyžadovať adekvátnu finančnú podporu zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP).

„Negatívny vplyv na príjmy poľnohospodárov a potravinárov, ktorí sú v súčasnosti navyše zasiahnutí dôsledkami COVID-19, musí byť kompenzovaný robustnou podporou uvedených sektorov,“ upozorňuje rezort, ktorý od marca vedie Ján Mičovský (OĽaNO).

Znižovanie rizík pesticídov

Stratégiu Z farmy na stôl Európska komisia spolu so Stratégiou pre biodiverzitu predstavila 20. mája. O jej hlavných cieľoch portál EURACTIV.sk informoval v sérii článkov. Európska komisia chce konkrétnymi návrhmi zastaviť úbytok biodiverzity a podporiť udržateľnú a zdravú potravinársku výrobu. Zároveň ide o kľúčové dokumenty pre napĺňanie klimatických cieľov Európskej zelenej dohody.

Európska komisia napríklad navrhuje do roku 2030 znížiť celkovú mieru používania chemických pesticídov i z nich vyplývajúceho rizika o 50 percent a miery používania rizikovejších pesticídov o 50 percent. Stratégia prízvukuje, že ich nadmerná spotreba prispieva k znečisteniu prírody a strate biodiverzity.

Eurostat 2. júna zverejnil najnovšie štatistiky, podľa ktorých predaj pesticídov v posledných rokoch výrazne neklesá. Hoci na Slovensku je používanie pesticídov v porovnaní ostatnými krajinami nízke, medzi rokmi 2011 až 2018 vzrástlo o takmer 40 percent.

Únia nemeria a neznižuje dostatočne riziká používania pesticídov, tvrdia audítori EÚ

Agropolitika EÚ podľa správy Európskeho dvora audítorov nemá účinné opatrenia, ktoré by poľnohospodárov odrádzali od používania pesticídov na ochranu rastlín namiesto toho, aby sa obrátili na nechemické alebo alternatívne metódy.

Slovenský agrorezort v odpovedí tvrdí, že kladie dôraz hlavne na znižovanie rizika pochádzajúceho z používania pesticídov – bez ohľadu na to, či ide o chemické pesticídy alebo tie s biologickým pôvodom. Takto sa zameriava na riziká pre pôdu, vzduch, podzemné a povrchové vody a zvlášť sa tiež hodnotí riziko pre včely.

„MPRV plne podporuje koncepciu znižovania rizika a vylučovanie najrizikovejších pesticídov a ich nahrádzanie bezpečnejšími alternatívami,“ vysvetľuje pre portál EURACTIV.sk agrorezort a dodáva, že tomu chce dopomôcť hlavne uplatňovaním princípov integrovanej ochrany rastlín (Integrated pest management – IPM) do poľnohospodárskej praxe.

IPM je kľúčovým prvkom smernice pre udržateľné používanie pesticídov. Ide o osem preventívnych zásad, ktoré poľnohospodárov vedú k tomu, aby uprednostňovali čo najšetrnejšiu ochranu pred škodcami a pesticídy využívali iba v krajných prípadoch.

Individuálne ciele pre hnojivá

Cieľom stratégie je tiež postupne znižovať používanie hnojív – v nasledujúcich desiatich rokoch o 20 percent. Agrorezort podporuje aj túto myšlienku, no zdôrazňuje potrebu individuálneho prístupu. Či už ide o východiskovú situáciu spotreby hnojív v každej krajine EÚ, alebo jej druhové zloženie agroklimatické podmienky, zloženie pôdy a špecifiká poľnohospodárskej výroby.

Ak sa plánované zníženie bude týkať aj používania organických hnojív zo živočíšnej výroby, podľa ministerstva by sa malo vzťahovať len na krajiny, ktoré majú veľkú živočíšnu produkciu presahujúcu domácu spotrebu.

Tri miliardy nových stromov a prísna ochrana pralesov: Eurokomisia predstavila novú stratégiu pre biodiverzitu

Nová desaťročná stratégia EÚ pre biodiverzitu obsahuje ambiciózne návrhy. Až tretinu európskej pôdy majú zaberať ekofarmy. Desať percent poľnohospodárskej plochy pôjde na neprodukčné prvky ako mokrade alebo úhorovanie. Používanie pesticídov sa zníži o polovicu.

Vtedy by takýto cieľ bol pre Slovensko prijateľný. „Slovensko nedosahuje sebestačnosť v žiadnej zo základných živočíšnych komodít a dlhodobým cieľom Slovenska je zvyšovanie stavov hospodárskych zvierat, čo prinesie zvýšenú produkciu najmä maštaľného hnoja a ďalších organických hnojív,“ argumentuje Mičovského rezort.

Únia by podľa neho tiež mala hľadať rovnováhu v zásobovaní poľnohospodárskej pôdy živinami podľa pravidla „čo z pôdy vezmeš, musíš do nej vrátiť späť“. „Preto výsledný cieľ nastavený na zníženie používania hnojív o 20 percent do roku by mal byť dosiahnutý ako priemerná hodnota pre celú EÚ, nie pre každú krajinu paušálne,“ dodáva.

Ekofarmy a krajinné prvky

Ďalším opatrením stratégie, ktoré v ďalších rokoch výrazne ovplyvnia prácu farmárov, je tiež vyčlenenie aspoň 25 percent agrárnej pôdy na ekologické poľnohospodárstvo. Ide o farmárčenie bez chémie, ktoré využíva výhradne prírodné látky a postupy.

Európska komisia už v rámci reformy agropolitiky EÚ navrhla niekoľko opatrení, ktoré majú finančne alebo formou poradenstva podporiť rozvoj ekofariem. V stratégii F2F prisľúbila aj nový akčný plán, ktorý štátom pomôže s naštartovaním dodávok a dopytu po ekologickej poľnohospodárskej produkcii.

„S takýmto cieľom sa dá len súhlasiť, ekologické poľnohospodárstvo je významná oblasť hospodárenia a je potrebné zavádzať systémy na jeho podporu,“ odpísalo ministerstvo pôdohospodárstva.

Útok na poľnohospodárstvo? Nie je to ďaleko od pravdy, hodnotia novú potravinovú stratégiu EÚ farmári

Slovenskí poľnohospodári a potravinári Komisii vyčítajú, že do novej potravinovej stratégie Z farmy na stôl začlenila veľa ambicióznych cieľov bez konzultácií so zástupcami agropotravinárskeho sektora a tiež bez posúdenia ich socioekonomických dopadov. 

Súčasne ale dodáva, že tento cieľ sa pre Slovensko „javí ako príliš ambiciózny“. Argumentuje tým, že v súčasnosti sa ekologické poľnohospodárstva zaberá 197 tisíc hektárov, čo je necelých 11 percent agrárnej pôdy. Splnenie cieľa by znamenalo zvýšiť jej výmeru na 470 tisíc hektárov.

Slovenskí poľnohospodári tvrdia, že na splnenie tohto cieľa by potrebovali finančnú kompenzáciu, čiže zvýšenie poľnohospodárskych platieb. Podobný názor má aj agrorezort.

„Ak by sme uvažovali o takejto výmere vyžadovalo by to pre obdobie rokov 2022 až 2027 finančný objem cca 350 až 400 miliónov eur,“ dodáva ministerstvo.

Rovnako tak podľa MPRV nebude jednoduché splniť ďalší navrhovaný cieľ F2F – zvýšenie výmery neprodukčných, krajinných prvkov na 10 percent. V prípade Slovenska by krajinné prvky ako trvalé pasienky, remízky, či úhor do roku 2030 museli zaberať viac ako 186 tisíc hektárov. V súčasnosti je podľa agrorezortu v systéme priamych platieb každoročne na krajinné prvky deklarovaných dvetisíc hektárov.

Obavy zo straty konkurencieschopnosti

Agrorezort preto tvrdí, že si musí obidva dokumenty dôkladne zanalyzovať, pretože zatiaľ nie je jasné, ako sa iniciatívy presne dotknú Slovenska.

Keďže ide o strategické dokumenty, zatiaľ z nich pre členské krajiny nevyplývajú žiadne právne záväzky. Tie prídu na rad až keď sa jednotlivé návrhy premietnu to konkrétnej legislatívy. Tomu ale bude ešte predchádzať diskusia na úrovni dvadsaťsedmičky a Európskeho parlamentu.

Európska komisia má tiež vypracovať analýzu dopadov na všetky sektory a poskytnúť krajinám EÚ viac informácií k nastaveniu cieľov, či metodike.

Od obezity po pesticídy: Nová stratégia EÚ rieši problémy celého potravinového cyklu (INFOGRAFIKA)

Potravinová stratégia Z farmy na stôl má určiť štandard udržateľnej výroby a spotreby potravín pre celý svet. Európska komisia chce, aby európske potraviny boli zdravé, cenovo dostupné a aby ich produkcia zanechávala čo najmenšie stopy na životnom prostredí a klíme.

Stratégia F2F podľa agrorezortu vytvára nové príležitosti tak pre životné prostredie, ako aj pre potravinárov. Tvrdí, že navrhované opatrenia sú ambiciózne a ak sa do nich zapoja všetci aktéri, tak aj splniteľné. Súčasne ale upozorňuje, že takýto prechod si bude vyžadovať dostatočné finančné pokrytie. Spomínané opatrenia totiž môžu významne znížiť hektárové úrody a príjmy farmárov. Na ich zaváhanie pritom čakajú producenti z tretích krajín, ktorí nemusia spĺňať také prísne environmentálne štandardy.

„Kríza spôsobená COVID-19 nás utvrdila v tom, že pôdohospodárstvo je po zdravotníctve druhým strategicky významným sektorom, ktorý v skúške spôsobenej koronavírusom obstál a namiesto toho, aby boli poľnohospodári a potravinári EÚ uznaní a podporení, čaká ich v novej SPP po roku 2020 spĺňanie oveľa vyšších nárokov plynúcich zo Zelenej dohody a z nej vypracovaných stratégii Z farmy na stôl a Stratégie biodiverzity na jednej strane, ale s nižšou alokáciou zdrojov na strane druhej,“

V programovom vyhlásení vláda sľubuje, že zabojuje o udržanie dnešnej úrovne rozpočtu agropolitiky aj v období po roku 2020. Doterajšie návrhy eurorozpočtu na roky 2021 až 2027 ale počítajú s menším balíkom peňazí pre poľnohospodárstvo. Najnovší návrh eurokomisie, ktorý je súčasťou plánu pre oživenie ekonomiky EÚ, na agropolitiku vyčleňuje 335 miliárd eur. To je v porovnaní so súčaným rozpočtom SPP stále menej o vyše deväť percent.

Navýšenie prostriedkov pre agropolitiku je podľa MPRV „nevyhnutné a strategicky významné“. „Aby bolo napĺňanie cieľov predmetných stratégií uskutočniteľné bez toho, aby sa zvýšené nároky na prijímateľov odzrkadlili v cenovej politike, strate atraktívnosti sektorua pôdohospodárstva alebo strate konkurencieschopnosti pôdohospodárov EÚ oproti tretím krajinám,“ dodáva rezort pre EURACTIV.sk.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia