Agrorezort: Slovensko Komisii odovzdá strategický plán v požadovanom termíne

Na snímke minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan (nominant OĽaNO). [FOTO TASR/Jaroslav Novák]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Čo slovenskému agrosektoru predpovedá strategický plán

Ministerstvo pôdohospodárstva poprelo, že by nestihlo do konca roka Komisii zaslať návrh kľúčového plánu pre budúce poľnohospodárske dotácie. Súvisiace dokumenty chce dokončiť „v najbližších dňoch“ a verejnosti ich predstaví v „najbližších týždňoch“. „Očakávame, že Strategický plán bude tento rok schválený vládou a odoslaný Komisii,“ tvrdí ministerstvo.

Členské štáty EÚ sa trápia s prípravou národných Strategických plánov pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ na roky 2024 až 2027.

Podľa bruselského portálu EURACTIV počas minulotýždňovej Rady EÚ pre poľnohospodárstvo (AGRIFISH) viacerí agroministri avizovali, že budú mať problém odovzdať načas kľúčový dokument pre čerpanie budúcich agrodotácií. Členské štáty musia strategické plány do Bruselu zaslať najneskôr do konca tohto roku. Nové dotačné obdobie začne v roku 2023.

Strategický plán je vlastne domácou reformou poľnohospodárskej politiky. Štát si v ňom vytýči, čo chce v sektore v najbližších siedmich rokoch dosiahnuť. Podľa toho určí, za aké aktivity poľnohospodári dostanú dotácie, koľko a na aké investície vyčlení peniaze, ako podporí špeciálne skupiny poľnohospodárov, či komodít, alebo ako z európskych zdrojov pomôže rozvoju vidieka.

Pri tom všetkom má prakticky voľné ruky. Z pohľadu EÚ je dôležité, aby plán bol obsahovo v súlade s hlavnými cieľmi poľnohospodárstva a legislatívou, na ktorých sa európska dvadsaťsedmička dohodla.

Ja som pole? Prečo aspoň na chvíľu treba sledovať, čo sa deje na agrorezorte

Je dostatok argumentov na to, aby sme mohli povedať, že reforma agrodotácií je jednou z najdôležitejších úloh súčasnej vlády. Treba si to uvedomiť presne teraz, pretože už o niekoľko dní bude neskoro.

Agrorezort: termíny splníme

„Väčšina členských štátov ohlásila, že nebude mať problém odovzdať návrhy strategických plánov do konca roka,“ uviedol pre EURACTIV eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski.

Podľa toho istého portálu ale deväť štátov EÚ minulý týždeň avizovalo, že so splnením požadovaného termínu Komisie môže mať problém. Ide o Írsko, Nemecko, Taliansko, Maďarsko, Česko, Portugalsko, Lotyšsko, Litvu a Portugalsko.

Dve krajiny údajne Komisiu vopred upozornili, že odovzdať plán do požadovaného termínu vôbec nemusia stihnúť: Poľsko a Slovensko.

Bude teda Slovensko v skupine oneskorencov?

Ministerstvo pôdohospodárstva pre portál EURACTIV Slovensko uviedlo, že Európskej komisii dodá všetky požadované časti strategického plánu v požadovanom termíne. „Teda do konca roka,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu.

Agrorezort pripomína, že problémy odovzdať plán načas má každá krajina. Hlavným dôvodom je, že ešte stále nie je definitívne schválená legislatíva k reformovanej agropolitike EÚ. Členské krajiny čakajú, kým kompromisnú dohodu o reforme agrodotácií, ktorú v lete dosiahli inštitúcie EÚ, schváli Európsky parlament.

Podcast | Farmári majú obavy z nových dotačných pravidiel, no zmeniť sa musia

Poľnohospodári postupne zisťujú, čo všetko sa pre nich zmení s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou. Ich príjmy z dotácií sa po roku 2023 citeľne znížia, kým rozsah povinností narastie. Čaká ich rozdeľovanie lánov, či ponechávanie väčších plôch bez produkcie.

„Je možné, že plénum Európskeho parlamentu bude hlasovať o návrhoch až koncom novembra a sekundárna legislatíva (vykonávacie akty) budú prijaté až následne, to znamená, že niektoré až začiatkom roka 2022,“ odpísalo ministerstvo.

No ako aj v odpovedi píše rezort, teraz sa už na úrovni EÚ len dolaďujú technické detaily reformy. Väčšie zásahy do nových dotačných pravidiel sa už neočakávajú a tak by už členským krajinám výraznejšie nič nemalo brániť v prípravách strategických plánov.

Strategický plán podľa nariadenia, ktoré upravuje jeho pravidlá, má jasne danú štruktúru. Každá krajina musí najskôr podrobne zanalyzovať silné a slabé miesta agropotravinárskeho sektora vo SWOT analýze. Na základe jej zistení potom v dokumente s názvom Posúdenie potrieb vypichne najväčšie problémy, ktoré chce v novom dotačnom období prednostne riešiť.

Povinnou súčasťou je aj takzvaná Intervenčná stratégia, v ktorej už agrorezort rozpíše, akým spôsobom bude tieto problémy riešiť. Musí pri tom ale myslieť na deväť hlavných politických cieľov agropolitiky pre budúce programové obdobie.

Najbližšie dni a týždne

Slovenský agrorezort intervenčnú stratégiu prepisoval už niekoľkokrát. Prvý návrh bol hotový ešte v roku 2018, kedy ministerstvo viedla Gabriela Matečná (SNS). Neskôr širšiu predstavu o dokumente zverejnil aj jej nasledovník Ján Mičovský (OĽaNO). Po nástupe Samuela Vlčana (nominant OĽaNO) do čela rezortu sa intervenčná stratégia začala opäť meniť. Okrem odborníkov, ktorí sú do jej príprav zapojení, ale tento dokument viac očí nevidelo.

Podľa informácií portálu EURACTIV Slovensko sa celý proces výrazne urýchlil práve po letnej výmene vo vedení ministerstva. V júni dovtedajšieho šéfa rezortu Jána Mičovského vo funkcii vystriedal Samuel Vlčan. Dôležité slovo pri príprave stratégie má Inštitút pôdohospodárskej politiky, ktorý po ročnej pauze opäť vedie Ján Pokrivčák z nitrianskej poľnohospodárskej univerzity.

Mičovského rezort stále skrýva kľúčové dokumenty pre budúce agrodotácie z EÚ

Ministerstvo nevie, kedy bude hotový kľúčový dokument pre nastavenie budúcich agrodotácií, ktorý malo v pláne dokončiť do konca minulého roka. V súvislosti s takzvanou Intervenčnou stratégiou najnovšie hovorí o konci roka 2021. Neisté je aj zapojenie odbornej verejnosti do príprav.

Agrorezort uviedol, že aktualizovanú verziu intervenčnej stratégie dotiahne „v týchto dňoch“. „Ministerstvo dokončuje prácu na ďalších krokoch, ako je definovanie podmienok oprávnenosti intervencií, stanovenie cieľov a míľnikov pre príslušné ukazovatele výsledkov pre každú intervenciu, ako aj stanovenie ročných plánovaných výstupov a jednotkových súm na intervenciu, aj v súvislosti s „Tools“, ktoré k jednotlivým kapitolám strategického plánu až teraz postupne začala zverejňovať Európska komisia,“ vysvetľuje rezort.

Podľa ministerstva na nových dotačných schémach pracuje viac ako 300 expertov. Medzi nimi sú poľnohospodári, potravinári, ochranári, lesníci, vedci, či zástupcovia samospráv.

„Návrh SWOT analýzy a Intervenčnej stratégie bude dostupný na nahliadnutie odbornej verejnosti  v najbližších týždňoch,“ dodáva.

Aj termíny, aj kvalita?

Predtým, ako ministerstvo hotový Strategický plán pošle na schválenie Európskej komisii, musí prejsť bežným pripomienkovým konaním. Následne ho bude schvaľovať vláda. Na otázku kedy, ale rezort priamo neodpovedal.

„Termíny sa prispôsobia tak, aby sa stihol termín odoslania strategického plánu do Bruselu a zároveň, aby sa zabezpečila vysoká kvalita dokumentu, ktorý bude dokonalé prekonzultovaný so všetkými relevantnými aktérmi,“ ubezpečuje.

„Očakávame, že Strategický plán bude tento rok schválený vládou a odoslaný Komisii,“ dodáva tlačové oddelenie agrorezortu.

Europoslanci hovoria o škandále, no potravinovú stratégiu EÚ podporili

Európska komisia krotí obavy zo zistení dopadových štúdií, ktoré skúmali vplyvy potravinovej stratégie Z farmy na stôl na agropotravinársky sektor EÚ. Zverejnené práce podľa nej hodnotia iba malú časť cieľov stratégie, pričom nezohľadňujú avizované podporné politiky.

Ministerstvo tak poprelo informácie o tom, že nedodrží termín, ktoré EÚ požaduje. No aj keby sa Slovensko chvíľu omeškalo, nebude to pre Európsku komisiu zrejme problém.

Exekutíva EÚ síce tvrdí, že nemá v pláne posúvať uzávierku pre zasielanie národných plánov, no eurokomisár Wojciechowski uisťuje, že jej prístup bude „flexibilný“.

„Nebude to tak, že sa 31. decembra všetko musí uzavrieť a nič sa už nebude môcť meniť. Budeme flexibilní a počas dialógu s členským štátom dáme určite možnosť návrhy meniť a doplňovať,“ vysvetlil.