Agrorezort špeciálnu štátnu pomoc pre poľnohospodárov a potravinárov zatiaľ neplánuje

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan (v strede) navštívil v pondelok 4. apríla 2022 prevádzku mlynu Mlyn Kolárovo a. s. [FOTO TASR – Henrich Mišovič]

Slovenskí potravinári od agroministerstva žiadajú, aby opatrenia, ktoré Komisia po začiatku vojny na Ukrajine prijala na zaistenie potravinovej bezpečnosti v EÚ, využilo na mimoriadne schémy štátnej pomoci. Rezort chce však výrobcom pomôcť zatiaľ len európskymi peniazmi.

Obyvatelia EÚ sa nedostatku jedla po začiatku ruskej agresie na Ukrajine obávať nemusia, no stúpajúce ceny potravín budú pre najohrozenejšie skupiny problém.

To platí nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európsku úniu. Ako nedávno informoval Denník N, ceny niektorých potravín môžu narásť aj o desiatky percent.

Aj preto Európska komisia predstavila detailný plán, ako Únia pomôže európskym poľnohospodárom a spotrebiteľom s rastúcimi cenami potravín. Jeho súčasťou je krízový finančný balík pomoci pre najzasiahnutejšie sektory a aj súbor opatrení poskytujúcich členským štátom priestor na pomoc výrobcom, ktorý za normálnych okolností pre prísne európske predpisy nemajú.

Slovenskí poľnohospodári a potravinári preto žiadajú ministerstvo, aby tieto výnimočné možnosti využilo, pretože inak hrozí „nekontrolovateľný“ nárast cien potravín.

Mimoriadna štátna pomoc

Európska komisia oznámenie o zabezpečení potravinovej bezpečnosti oznámila 23. marca. Plán má tri časti. Prvá je o humanitárnej potravinovej pomoci Ukrajine, ale aj ostatným krajinám, ktorých sa najviac dotknú výpadky dodávok potravín z Ruska a Ukrajiny.

Ďalší súbor opatrení sa týka dlhodobej odolnosti potravinového systému EÚ, v ktorých Komisia vlastne približuje svoju odpoveď na výzvy, aby prehodnotila pôvodné požiadavky na farmárov, ktoré vyplývajú z cieľov Európskej zelenej dohody a hlavne potravinovej stratégie Z farmy na stôl.

Najviac návrhov ale cieli na okamžitú pomoc agropotravinárskemu sektoru. Najvýznamnejším opatrením je dočasné uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci. A to je presne to, čo slovenskí poľnohospodári a potravinári teraz od štátu žiadajú – aby nový rámec pre finančnú podporu producentov využil aspoň podobne ako okolité krajiny.

Komisia totiž týmto krokom umožní štátu vyplácať poľnohospodárskym podnikom zasiahnutým krízou mimoriadne grantové schémy až do výšky 35 tisíc eur.

Agrorezort: Komisia by mala korigovať stratégiu Z farmy na stôl

Ciele potravinovej stratégie a stratégie pre biodiverzitu sú podľa ministerstva pôdohospodárstva v čase ruskej agresie pre Slovensko príliš ambiciózne a preto by ich Komisia mala prehodnotiť. Agrorezort pripúšťa aj zmeny v agrodotačnom pláne na roky 2023 až 2027. 

Podľa odpovedí, ktoré ministerstvo zaslalo portálu EURACTIV Slovensko, vláda zatiaľ špeciálnu štátnu pomoc pre sektor neplánuje. Rezort odkazuje na eurofondové výzvy a rozpočtové prostriedky, s ktorými rátalo už pred vojnou.

Pôdohospodárska platobná agentúra z obidvoch pilierov agropolitiky EÚ v roku 2022 vyplatila 493 miliónov eur, pričom rozhodnutia nevydala iba v štyroch percentách žiadostí. Okrem toho sú vyhlásené výzvy na investície pre poľnohospodárov, potravinárov a začínajúcich farmárov v hodnote 314 miliónov eur.

Čo sa týka národných zdrojov, ministerstvo na tento rok plánuje štátnu pomoc vo výške 59 miliónov eur. Tá pôjde na zelenú naftu, preplácanie platieb za poistné, odstraňovanie kadáverov a čistenie chovov. „Ministerstvo pôdohospodárstva analyzuje ďalšie možnosti podpory citlivých komodít a potravinárov na základe objektívnych údajov o dopadoch vojny,“ dodáva rezort.

Pomoc s energiami

Uvoľnené pravidlá pre štátnu pomoc krajinám EÚ dovolia kompenzovať vysoké ceny energií v akejkoľvek forme vrátane dotácií. Celková pomoc pre jedného príjemcu ale nesmie prekročiť dva milióny eur.

Ani v tomto prípade však ministerstvo s pomocou zo štátneho rozpočtu nepočíta. No agrorezort pripomína, že spolu s ďalšími 12 krajinami Komisii navrhol, aby využila už existujúce nástroje a zdroje nad rámec ohlásených opatrení. Konkrétne žiadajú, aby krajiny EÚ mohli výnimočne na pomoc farmárom a spracovateľom využiť voľné peniaze z Programu rozvoja vidieka (PRV).

Išlo by o jednorázovú podporu vyplácanú ako paušál, pričom maximálna individuálna dotácia pre poľnohospodára alebo podnik by podľa rezortu mala byť stanovená čo najvyššie. Členské štáty by na túto pomoc mohli použiť maximálne päť percent príspevku Únie na Program rozvoja vidieka na roky 2021 až 2022.

„Nechceme zavádzať precedens ani pozmeniť logiku a účel Európskeho poľnohospodárskeho fondu na podporu rozvoja vidieka, no rozsah súčasnej krízy si vyžaduje využitie akejkoľvek pomoci sektoru,“ uviedlo ministerstvo. „Ak by Komisia pristúpila na toto riešenie, tak by ministerstvo pôdohospodárstva takýto návrh, po zvážení možností aktuálneho PRV, predložilo na konzultáciu členom Monitorovacieho výboru,“ dodáva rezort.

Solidarita medzi sektormi

Súčasťou plánu Európskej komisie ja aj výnimočný finančný balík krízovej pomoci pre agropotravinárstvo. Ide o pol miliardy eur pre sektory a výrobcov, ktorých kríza zasiahla najtvrdšie.

Komisia špecifikuje, že pomoc je určená producentom, ktorým sa pre nárast cien všetkých vstupov najviac zvýšili náklady, no zároveň aj farmárom „zapojeným do udržateľných poľnohospodárskych postupov.“

V oznámení Komisia ale nezverejnila kľúč, podľa ktorého tieto peniaze rozdelí medzi členské krajiny. Agrorezort pre portál EURACTIV spresnil, že Slovensko z krízového balíčka dostane 5,24 milióna eur.

Ruská agresia bude európske poľnohospodárstvo bolieť, ale zvládne to

Ruská invázia bude mať podľa Európskej komisie vážne dôsledky pre agrosektor Únie. Napriek tomu je presvedčená, že je dostatočne silný a odolný, aby situáciu zvládol rovnako ako krízu počas pandémie. Europoslanci ale vyzývajú Úniu, aby sa viac začala zaoberať potravinovou bezpečnosťou Únie. 

Členské štáty môžu túto sumu z vlastných zdrojov navýšiť až o 200 percent. Slovensko by tak k pomoci z EÚ mohlo prispieť dodatočnými 10,5 miliónmi eur. Ministerstvo priamo neodpovedalo na otázku, s akou mierou spolufinancovania počíta.

Prostriedky z mimoriadneho balíka chce využiť na podporu sektorov, ktorým nárast cien produkcie nedokáže dočasne pokryť zvýšenie cien vstupov. Agrorezort očakáva, že producenti si pomôžu aj navzájom, keďže niektorým poľnohospodárom môže rast cien – ministerstvo menuje pestovateľov olejnín a obilnín – aj pomôcť.

„Preto je potrebné riešiť aj solidaritu medzi sektormi poľnohospodárstva v rámci nastavenia poľnohospodárskej politiky. Štátny rozpočet má svoje limity,“ uviedlo ministerstvo.

Podpora potravinárov je optimálna

Únia potravinárov Slovenska v súvislosti s vojnou na Ukrajine od ministerstva tiež žiada „výrazne navýšiť“ podporu pre potravinársky priemysel v novom agrodotačnom období. Ministerstvo v Strategickom pláne Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027 pre potravinárov vyčlenil 35 miliónov eur ročne na priame podpory a ďalších 100 miliónov eur na investície a neprojektové podpory.

Agrorezort pripúšťa, že vzhľadom na novú situáciu sa strategické plány zrejme ešte budú meniť. Komisia štátom EÚ odporúča zvýšiť podporu na produkciu bioplynu, zníženie závislosti od ruského plynu, precízne poľnohospodárstvo, uhlíkové hospodárenie či zníženie používania umelých hnojív.

Ministerstvo bude môcť spraviť zmeny v dokumente až po tom, čo dostane pripomienky Komisie k strategickému plánu, ktorý do Bruselu poslalo začiatkom februára. Dovtedy by malo byť jasnejšie, ktoré sektory kríza zasiahla najviac.

Pre dlhy v bankách niekedy prichádzajú o pôdu, teraz farmárom s úvermi ide pomôcť štát

Finančné nástroje by podľa ministerstva pôdohospodárstva mali do sektora naliať takmer dve miliardy eur. Poľnohospodári novú štátnu pomoc vítajú, no chýbajú im zatiaľ informácie o jej podmienkach. Časť z nich už teraz avizuje, že záujem o ne bude menší, ako to prezentuje agrorezort.

Agrorezort ale nevidí dôvody na zvyšovanie podpory potravinárstva v strategickom pláne. Argumentuje tým, že vzhľadom na veľkosť sektora je podpora vyššia ako v susedných štátoch a je zároveň aj väčšia ako v predošlom programovom období.

Pripomína aj ďalšie zdroje, napríklad granty pre biohospodárstvo, podporu spracovateľov cez spoločné organizácie trhov či finančné nástroje, ktoré by v spracovateľskom a potravinárskom sektore mali mobilizovať investície za 1,2 miliardy eur.

„Podpora potravinárstva na Slovensku je v novej Spoločnej poľnohospodárskej politike zabezpečená v optimálnej miere,“ myslí si ministerstvo.

Plodiny ležiace úhorom

Oznámenie Komisie obsahuje aj ďalšie opatrenia, ktoré by mali pomôcť udržať potravinovú bezpečnosť v EÚ.

Pre prípad, že poľnohospodári budú mať problémy s likviditou, Komisia umožní členským štátom od októbra vyplácať vyššie preddavky na priame platby, ale aj dotácie z Programu rozvoja vidieka.

Komisia členským štátom tiež odporúča, aby obmedzili pestovanie plodín, ktoré sa používajú  na biopalivá a nahradili ich kritickými komoditami, hlavne obilninami. Aby uľahčila produkciu týchto plodín, uvoľnila aj environmentálne požiadavky (greening) na farmárov. Výnimočne tak môžu na pestovanie využiť plochy, ktoré by podľa bežných pravidiel museli nechať ležať úhorom.

„Teoreticky je nahlásenie takýchto plôch možné uplatniť na výmere približne 36 tisíc hektárov pôdy ležiacej úhorom,“ upresnilo ministerstvo pôdohospodárstva.

Celkovo agrorezort prijaté opatrenia hodnotí pozitívne.

„Slovensko použije balík opatrení na riešenie asymetrického vývoja cien vo vertikálach a na posilnenie najslabších článkov, čo sú v súčasnosti živočíšna výroba a malé a stredné podniky potravinárstva.”

 Partner  

Sledujte

 

Newsletter