Ak chce štát zakázať vyhadzovanie potravín, musí pomôcť charitatívnym organizáciám

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Supermarkety a reštaurácie budú povinné darovať potravinové prebytky na charitatívne účely. Podľa organizácií, ktoré sprostredkúvajú potraviny ľuďom v núdzi, si to bude vyžadovať finačnú a materiálnu pomoc štátu. Ministerstvo pôdohospodárstva o tom zatiaľ neuvažuje.

Systém darcovstva potravinových prebytkov vytvorených veľkými obchodnými reťazcami podľa charitatívnych organizácii dnes nefunuguje.

Charity, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi, odrádza od poskytovania darovaného jedla prísna legislatíva a hrozba obrovských pokút za prípadné hygienické prešľapy.

Slovensko by pritom podľa Envirotstratégie 2030 malo v budúcnosti smerovať k úplnému zákazu vyhadzovania potravinových prebytkov v supermarketoch a reštuaráciách. To si podľa mnohých ale vyžiada finančnú alebo materiálnu podporu siete oberateľov v radoch charity. Ministerstvo pôdohospodárstva však zatiaľ o takejto možnosti neuvažuje.

Väčšina darovaných potravín ide Potravinovej banke Slovenska

Minulý rok vstúpila do platnosti novela zákona o potravinách, ktorá umožňuje  supermarketom darovať jedlo registrovaným charitatívnym organizáciám. Nový zákon zároveň umožňuje obchodníkom poskytovať aj potraviny po vypršaní doby minimálnej trvanlivosti (DMT), ktoré sú ešte stále bezpečné pre ďalšiu ľudskú konzumáciu.

Do roku 2017 mohli obchody darovať potraviny iba Potravinovej banke Slovenska (PBS), vďaka čomu je dodnes najväčším odberateľom potravinových prebytkov z prevádzok obchodných reťazcov.

PBS je nezisková organizácia, ktorá podľa jej riaditeľa Marka Urdzíka distribuuje jedlo od darcov k ľuďom, ktorí si ho v dostatočnej miere nemôžu dovoliť.

„Potravinová banka Slovenska je len medzičlánok, ktorý prijíma darované potraviny a potom ich zadarmo poskytuje asi 115 zazmluvneným charitám,“ opisuje činnosť PBS Urdzík.

PBS v súčasnosti odoberá potraviny od väčšiny veľkých obchodných reťazcov. Najväčším darcom jedla pre potravinovú banku je britská maloobchodná sieť Tesco. Do darcovstva PBS sa podľa jej výkonného riaditeľa Martina Kuruca zapojilo 125 zo všetkých 150 prevádzok Tesca na Slovensku.

„V minulom roku sa nám takto podarilo darovať 577 ton potravín, vďaka čomu sme pomohli viac ako päťtisíc ľuďom v núdzi,“ upresňuje Kuruc.

Charity odrádzajú kontroly a vysoké pokuty

Charity, ktoré chcú odovzdávať darované potraviny sociálne odkázaným ľuďom, sa musia zaregistrovať ako potravinový podnik na regionálnom oddelení Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) a otvoriť si vlastnú výdajňu. Jedlo musia darovať len zadarmo a čo najrýchlejšie.

Keď o zmene legislatívy v roku 2016 rokoval parlament, kritizoval ju opozičný poslanec Marek Krajčí (OĽaNO). Tvrdil, že podmienky registrácie sú prísne a odradia charitatívne organizácie od pomoci ľuďom v núdzi. Na slabiny nového zákona vtedy poukazovali aj viaceré neziskové organizácie.

Ich obavy s odstupom jedného roku potvrdzuje aj Alexandra Kolarik z občianskeho združenia Free Food. Pripomína, že organizácie odrádza najmä skutočnosť, že po registrácii sa na ne budú vzťahovať rovnaké podmienky ako na komerčné predajne alebo reštauračné zariadenia.

„To je obrovské riziko, pretože charitám hrozia rovnaké pokuty ako potravinárskym zariadeniam,“ vysvetľuje pre EURACTIV.sk Kolarik. „Tie organizácie, ktoré zatiaľ registrované nie sú, ale chceli by sa registrovať, bude odrádzať riziko kontrol a to, že nemajú priestory a sklady spĺňajúce zákonné podmienky,“ dodáva. Ak inšpekcia ŠVPS odhalí pochybenia, charite hrozia pokuty od 100 do pol milióna eur.

Slovensko smeruje k zákazu vyhadzovania potravín

Envirostratégia 2030 navrhuje, aby supermarkety a reštaurácie dávali nepredané výrobky na charitatívne účely. Ministerstvo pôdohospodárstva súhlasí.

To je podľa nej hlavným dôvodom, prečo možnosť registrácie doposiaľ využila len zhruba dvadsiatka charitatívnych organizácií. Veľká väčšina z nich sa pritom nachádza na východe Slovenska.

Ďalšou príčinou nízkeho počtu registrovaných charitatívnych organizácii je podľa Kolarik nedostatok osvety zo strany štátu. Free Food sa pýtal 400 charitatívnych organizácii, nakoľko sú informované o možnosti posúvať potraviny po DMT záujemcom o jedlo zadarmo. Z odpovedí, ktoré združeniu prišli, vplýva, že charity vedia o možnosti odoberať potraviny z obchodov, no nemajú dostatok informácii o tom, čo musia spraviť pre registráciu.

„Pre neinformovanosť preto ani nedospejú do štádia, kedy by vedeli posúdiť, či je registrácia pre nich zložitá alebo nie,“ objasňuje ďalej Kolarik.

Podľa generálnej riaditeľky Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra Zuzany Nouzovskej je ale povinnosť registrácie charitatívnych organizácii nevyhnutná. „Orgán úradného dozoru musí mať prehľad o tom, kto potraviny prijíma a ďalej s nimi manipuluje,“ uviedla Nouzovská 9. októbra na diskusii zástupcov vlády, štátneho sektoru a reťazcov, ktorú k téme plytvaniu potravinami zorganizovala britská spoločnosť Tesco.

ŠVPS podľa Nouzovskej vychádza všetkým organizáciám, ktoré majú záujem o registráciu, v ústrety, nakoľko „je to celospoločensky žiadúce“.

Potravinová pomoc ako daňový výdavok

Čo sa týka darovania potravín obchodnými reťazcami, Kolarik poukazuje aj na ďalšíie znevýhodnenie charitatívnych organizácií. Podľa platného zákona o dani z príjmov si obchodníci môžu zahrnúť do daňových výdavkov obstarávaciu cenu potravín, ktorým vyprší doba trvanlivosti. Z daní si ich môžu odpísať iba ak preukážu, že zákazníkom postupne znižovali ich cenu. Druhou možnosťou je ich darovanie Potravinovej banke Slovenska, čo je podľa Kolarik „obrovský problém“.

Obchodníci zákonite pred darovaním organizáciám, s ktorým sa nespájajú daňové výhody, uprednostňujú uzatvorenie zmluvy s Potravinovou bankou Slovenska. Aj preto platí, že drvivá väčšina potravinových prebytkov, ktoré reťazce vyprodukujú, končí práve v rukách PBS.

Najčastejšie vyraďovanými prebytkami v prevádzkach reťazcov sú ovocie, zelenina a pečivo, teda potraviny, ktoré si vyžadujú čo najrýchlejšie spracovanie. Potravinová banka na to často nemá dostatočné personálne a časové kapacity.

Obchodné reťazce bojujú proti plytvaniu potravinami. Každý po svojom

Obchodné reťazce na Slovensku zatiaľ nemajú povinnosť darovať nepredané jedlo na charitatívne účely. Osud potravinových prebytkov, ktoré vyprodukujú, preto závisí od ich dobrovoľných opatrení.

Podľa výkonného riaditeľa spoločnosti Tesco Slovensko Martina Kuruca tak britská spoločnosť nemôže darovať jedlo z celej siete svojich prevádzok. Prihovára sa preto za zmenu v legislatíve, ktorá by umožňovala daňové zvýhodnenie aj pri potravinovej pomoci lokálnym charitám.

„Keby sme mohli priamo darovať potraviny aj inými organizáciám, uľahčilo by to darcovstvo viacerým stranám,“ prihovára sa Kuruc.

EURACTIV.sk sa preto Ministerstva pôdohospodárstva, ktoré má v gescii potravinovú politiku, pýtal, či plánuje umožniť obchodom odpisovať z daní aj potraviny darované pre iné organizácie ako PBS.

„Zaoberáme sa touto myšlienkou,“ uviedol v reakcii agrorezort.

Nápadu rozšírenia daňových úľav aj na potraviny darované zvyšným registrovaným dobročinným spolkom sa nebráni ani zakladateľ Potravinovej banky Slovenska Marko Urdzik. Nemyslí si však, že samotné daňové úľavy sú rozhodujúcim faktorom, keď sa reťazce rozhodujú, komu potraviny poskytnú.

Výhodou PBS oproti ostatným charitám podľa Urdzíka je, že má pre svoju činnosť k dispozícii sedem vozidiel a skladovacie priestory, vďaka čomu môže preberať aj veľké množstva potravín z celého Slovenska.

„My dnes, keď vieme, že treba vyzdvihnúť tovar zo 70 obchodných domov, tak to do troch hodín vďaka našej logistike dokážeme,“ vysvetľuje Urdzík. Priznáva však, že PBS zatiaľ nemá také možnosti, ktoré by jej dovolili uspokojiť všetky zazmluvnené charitatívne organizácie. Na druhej strane, niektoré z nich sú podľa jeho slov málo aktívne, prípadne odmietajú časť z darovanných potravín.

Povinnosť darovať potraviny

Aj preto si Marko Urdzík nevie predstaviť, ako bude fungovať systém darcovstva, keď supermarkety budú povinné darovať všetky prebytky vhodné pre ľudskú konzumáciu na dobročinné účely, ako sa píše v Envirostratégii 2030.

Zákon, ktorý veľkým reťazcom nariaďuje darovanie nepredaných nezávadných potravín, už existuje napríklad vo Francúzsku ale aj susednom Česku.

Urdzík poukazuje na to, že českým potravinovým bankám štát pomáha s nákladmi na mzdy, energie či sklady. „PBS dnes nie je nikým financovaná, opiera sa len o zdroje, ktoré vznikajú v rámci rôznych projektov a z darov ľudí, ktorí chcú podporiť našu činnosť. Nemáme ani jedného zamestnanca, pracujeme len s dobrovoľníkmi,“ približuje zakladateľ PBS.

Štát preto podľa Urdzíka nevyhnutne musí nájsť spôsob financovania prevádzky darovaných potravín. „Charitu môžete robiť len do určitého času, pretože z niečoho musíte žiť,“ opisuje svoje obavy Marko Urdzík.

Mnoho ľudí si plytvanie potravinami ani neuvedomuje

Jedlo vyhadzujú aj vzdelaní ľudia. Zabrániť sa tomu dá lepšou informovanosťou, tvrdí štát.

Rovnaký názor má aj Zuzana Nouzovská z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra. Nápad envirorezortu označila ako „výborný“, no štát podľa nej musí prijímateľov na túto zmenu pripraviť. „Štát by mal charitatívnym organizáciám pomôcť investíciami do skladovacích priestorov, rozvozných hál, chladiacich priestorov,“ dodáva.

Podľa Alexandry Kolarik z o.z. Free food by to spôsobilo obrovské distribučné problémy. Vyjadruje obavy o to, či autori strategického dokumentu vedia, aký spôsobom dnes darovanie potravín prebieha a s akými problémami charity bojujú. „Charitatívne organizácie v Bratislave pracujú väčšinou maximálne s desiatkami klientov a nie sú schopné spotrebovať 500 jogurtov pred uplynutím dátumu spotreby“.

Nad finančnou podporou sa neuvažuje

Zatiaľ ale nie je známe, či charity budú môcť v budúcnosti počítať s nejakou formou podpory od štátu.

Dnes ešte nepoznáme ani približný dátum, kedy by povinnosť darovania potravinových prebytkov pre supermarkety mohla vstúpiť do platnosti.

Envirostratégiu 2030 by vláda mala schvaľovať na prelome rokov 2018 a 2019. Ide však o  nelegislatívny materiál, ktorý len „navrhuje základné smerovanie prijímaných politík na zlepšenie stavu životného prostredia“.

Ako pre EURACTIV.sk v nedávnom rozhovore uviedol minister životného prostredia Lázsló Solymos, envirostratégia je nadrezortným dokumentom, na ktorom pracovali odborníci z viacerých ministerstiev.

Nakladanie s potravinami spadá pod ministerstvo pôdohospodárstva. Rozšíreniu daňových úľav by zas zelenú musel dať rezort financií pod vedením Petra Kažimíra.

Minister Sólymos: Zálohovanie plastových fliaš zaplatia výrobcovia

Bez systému vratných PET fliaš nedosiahneme ich vytriedenie na úrovni 90 percent, hovorí LÁSZLÓ SÓLYMOS. V rozhovore pre EURACTIV.sk tiež avizuje kontroly u výrobcov obalov, ktorí platia prinízke ceny za separovaný zber.

„Samozrejme možno súhlasiť, že poskytnutie bezpečných potravín napríklad charite si bude vyžadovať vytvorenie siete odberateľov. Túto otázku je nevyhnutné otvoriť, keď sa bude novelizovať platná legislatíva a v duchu Envirostratégie 2030 ju aj uzatvoriť. No faktom ostáva, že táto legislatíva je v gescii ministerstva pôdohospodárstva,“ uviedol v rozhovore pre EURACITV.sk šéf envirorezortu Lázslo Solymós.

Ministerstvo pôdohospodárstva na otázku redakcie, či sa v budúcnosti počíta aj s nejakou formou finančnej podpory odberateľov z radov charity, odpovedalo, že „nad takou možnosťou neuvažuje“.