Ak sa plány agrorezortu stanú realitou, pre prírodu to bude krok dopredu (ANKETA)

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Čo slovenskému agrosektoru predpovedá strategický plán

„Prvýkrát od nášho vstupu do EÚ môžeme povedať, že intervenčná stratégia v dostatočnej miere pamätá na to, že spoločná poľnohospodárska politika nevplýva len na poľnohospodársky sektor, ale aj na vzhľad krajiny, prírodu, ohrozené druhy, vodozádržnú schopnosť,“ hovorí v ankete odborníkov ochranár Jozef Ridzoň.

Ministerstvo pôdohospodárstva v novembri predstavilo dlhoočakávanú Intervenčnú stratégiu, ktorá bližšie predstavuje jeho plány s nastavením dotačných schém na roky 2023 až 2027.

Portál EURACTIV Slovensko sa preto kľúčových aktérov z odvetvia, ktorí sa aj podieľajú na príprave nových dotácií, pýtal, ako vidia dokument agrorezortu. V ankete sme sa ich pýtali, ako hodnotia návrh intervenčnej stratégie (vrátane SWOT a analýzy potrieb) od ministerstva pôdohospodárstva a či sú ciele stratégie a na ne napasované intervencie zvolené správne.

Doplňujúce otázky: 

Ktoré navrhované intervencie pomôžu slovenskému poľnohospodárstvu a potravinárstvu (môžete sa zamerať aj výhradne na Váš konkrétny sektor) a čo Vás, naopak na dokumente sklamalo, respektíve, čo by sa malo zmeniť?

Osem hlavných zmien, ktoré v agrodotáciách plánuje ministerstvo

Ministerstvo pôdohospodárstva chce po roku 2023 menej podporovať príjmy poľnohospodárov. Dotácie chce nastaviť tak, aby ich motivovali modernizovať výrobu, pestovať náročnejšie plodiny, zamestnávať väčší počet ľudí a starať sa viac aj o prírodu a vidiecku krajinu.

Odpovede

Jozef Ridzoň, Slovenská ornitologická spoločnosť/Birdlife Slovensko 

Je to krok dopredu pre prírodu

Prvýkrát od nášho vstupu do EÚ môžeme povedať, že intervenčná stratégia v dostatočnej miere pamätá na to, že spoločná poľnohospodárska politika nevplýva len na poľnohospodársky sektor, ale aj na vzhľad krajiny, prírodu, ohrozené druhy, vodozádržnú schopnosť.

Tam, kde to je možné, preto intervenčná stratégia a v rámci nej podporované opatrenia, rátajú s usmernením hospodárenia v poľnohospodárskej krajine tak, aby sa zvrátil negatívny dopad doterajšej spoločnej poľnohospodárskej politiky na biodiverzitu či pestrosť krajiny. Ak sa navrhnutá Intervenčná stratégia ozaj stane realitou, bude to krok dopredu, ktorý v ochrane prírodných hodnôt agrárnej krajiny potrebujeme urobiť už veľmi dlho. Viaceré z opatrení, ktoré pomôžu ochrane biodiverzity, budú mať aj širší pozitívny dopad, a to, napríklad na zvýšenie vodozádržných schopností krajiny a teda aj ochranu pred bleskovými povodňami.

V Slovenskej ornitologickej spoločnosti považujeme tento návrh vo všeobecnosti za dobrý. Myslíme si, že menšie nedostatky v cieľoch a intervenciách, ktoré v materiáli ešte sú, sa dajú odstrániť v neskorších krokoch a neznižujú význam toho, že intervenčná stratégia môže ozaj prispieť k ochrane prírodných hodnôt v agrárnej krajine.


Ján Jelen, predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska

Namiesto podpory veľkochovov potrebujeme pasienkové chovy

Intervenčná stratégia je nastavená jednostranne iba na podporu fariem so živočíšnou výrobou a špeciálnou rastlinnou výrobou. Mali by byť podporené hlavne farmy s  klasickou rastlinnou výrobou. Je málo ambiciózna v prospech ochrany životného prostredia a rozvoja vidieka. Znova sa idú podporovať veľkochovy v živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výrobe, ktoré zaťažujú životné prostredie a nerozvíjajú vidiek.

Mali by sa podporovať hlavne pasienkové chovy, menšie výkrmne ošípaných a hydiny, ktoré podporujú rozvoj vidieka. Výška projektu mala byť stanovená do 500 tisíc eur na farmu, hlavne v oblasti investícií v rastlinnej a živočíšnej výrobe, aby sme boli konkurencieschopní. Bolo by podporených viac projektov, vidiek nie je len 100 veľkých fariem, máme okolo 3200 obcí.

V rastlinnej výrobe by sme sa mali vydať cestou presného hospodárenia a digitalizácie. Modernými digitálnymi technológiami vieme ušetriť pohonné látky, priemyselné hnojivá a chemické ochranné prostriedky, neznížiť produkciu a šetrnejšie sa správať k životnému prostrediu a k pôde. Farmy, ktoré majú iba rastlinnú výrobu, už teraz napĺňajú ciele Európskej komisie, zvyšujú obsah humusu v pôde, zadržiavajú vodu v krajine a zadržiavajú uhlík v pôde. Potrebujeme organickú hmotu (slamu a organické zvyšky) nechať na poli po zbere úrody, pôda je stále pokrytá, znižuje sa odpar vody, slama sa rozloží a zvyšuje sa obsah humusu v pôde a pri zrážkach pôda zachytí väčší objem zrážkovej vody.


Jarmila Halgašová, tímlíderka SaS pre pôdohospodárstvo, členka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie

[Kristína Kubišová a Adam Bajla/EURACTIV Slovensko]

Vítam podporu malých, stredných a rodinných fariem

Proces prípravy IS zozačiatku neprebiehal štandardne, začalo sa od konca, teda od výsledku, ktorým sú strategické priority a ich dôležitosť, ktoré mala vygenerovať práve analýza SWOT a analýza potrieb. Za bývalého vedenia rezortu pôdohospodárstva bol proces nastavený opačne, keď sa bez diskusie rozhodlo, čo budú strategické priority a následne sa k nim dorábali analýzy potreby a SWOT.

Prvá verzia SWOT analýzy, ktorú pripravil rezort pôdohospodárstva ešte pod vedením ministerky Matečnej, bola nedostatočná. Osobne považujem za chybu, že v rámci prípravy SWOT analýzy nedošlo k dostatočnému vyjednávaniu so všetkými záujmovými skupinami. Je to dôležité preto, aby sa dosiahla všeobecné zhoda o smerovaní poľnohospodárstva a potravinárstva a tiež, aby sa neriešili priority len určitých záujmových skupín. Oceňujem prístup ministra Vlčana, ktorý na rokovanie o budúcej IS prizval všetkých, rovnako aj všetkých poslancov Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bez ohľadu na politickú príslušnosť. Za daného vývoja a okolností som presvedčená, že vedenie rezortu dosiahlo najlepšie, čo sa dalo.

Pripravuje nové agrodotácie: Nízka sebestačnosť je hlavne výsledkom hospodárenia veľkých fariem

Slovensko bude v strategickom pláne výraznejšie smerovať podporu na malé a stredné farmy, hovorí v rozhovore šéf Inštitútu pôdohospodárskej politiky JÁN POKRIVČÁK. „Tieto farmy majú vysokú pridanú hodnotu, robia to, čo chceme – pestujú ovocie a zeleninu – a nie je dôvod, aby túto podporu nedostali. Pre rozvoj vidieka nie je ideálne, keď sa veľké farmy s pár zamestnancami a špecializáciou na obilniny manažérsky riadia z miest. Skutoční farmári žijú na vidieku a priamo riadia svoju farmu“ tvrdí.

Pre mňa je veľmi dôležité nastavenie podmienok pre spracovateľský priemysel, ktorý má takmer dvojmiliardový investičný dlh. Bez konkurencieschopného potravinárskeho priemyslu nebude dobre fungovať ani poľnohospodárstvo. Slovenské potraviny sú kvalitné, ale lepšími technológiami musíme dosiahnuť nižšiu nákladovú cenu pri výrobe tak, aby sme boli cenou konkurencieschopní potravinám zo zahraničia. Nedá sa spoliehať na spotrebiteľský lokálpatriotizmus, ktorý je ochotný akceptovať vyššiu cenu, avšak často len pri tradičných výrobkoch a značkách, na ktoré je zvyknutý. Pri špecifickom cieli 3, Zlepšenie postavenia poľnohospodárov v hodnotovom reťazci, v rámci silných stránok je vo SWOT analýze uvedený bod „rastúci dopyt po lokálnej produkcii potravín“. Z môjho pohľadu to je „príležitosť“, nie silná stránka. Zvyšovanie potravinovej sebestačnosti, podpora malého, stredného a rodinného podnikania je cieľom uvedeným aj v programovom vyhlásení tejto vlády, preto určite vítam všetky opatrenia zamerané na plnenie tohto cieľa. Žiaľ, plnenie cieľa závisí aj od množstva vyčlenených finančných prostriedkov v rámci spolufinancovania štátu, ktoré bolo dohodnuté vo výške 37 percent. Maďarská vláda dáva až 80 percent a v Českej republike by spoluúčasť mala byť 65 percent.

Pri špecifickom cieli 1, Podpora hospodársky udržateľného poľnohospodárskeho príjmu a odolnosti poľnohospodárskeho sektora, v rámci silných stránok je na moje prekvapenie uvedené, že farmy obhospodarujúce viac ako 86 percent pôdy na Slovenskú sú veľké a majú diverzifikovaný príjem a práve veľkostná štruktúra poľnohospodárskych podnikov predstavuje konkurenčnú výhodu pre určité komodity (obilniny, olejniny) dominujúce v rastlinnej výrobe na Slovensku. Pri dnešnej optike nazerania na sektor to je skôr slabá stránka pre príliš jednotvárnu málo diverzifikovanú produkciu na veľkých plochách a pre nízku sebestačnosť v potravinách práve na úkor nadprodukcie olejnín a obilnín. Dokonca aj v rámci samotnej IS, v rámci špecifického cieľa 6 sa ako slabá stránka uvádza „veľký rozsah monokultúr na poľnohospodárskej pôde.


Peter Polák, Slovenská asociácia chovateľov ošípaných

Potrebujeme konsolidovať spracovateľský priemysel

Nemyslíme si, že navrhovaná intervenčná stratégia odzrkadľuje potreby nášho poľnohospodárstva. Veľký priestor podpory dostávajú komodity, ktoré buď majú vysoký podiel produkčnej sebestačnosti, alebo nemajú vytvorený trh. Zo SWOT analýzy nevychádza ani to, že by podpora vytvárania a prevádzky odbytových združení mala byť vyčlenená na všetky komodity živočíšnej výroby okrem kravského mlieka.

Materiál je viacej obrazom politiky podpory malých a mladých pred zabezpečením potravinovej základne pre vnútorný obchod štátu. Napriek vytvoreným materiálom, ktoré analyzovali slabé miesta produkčných vertikál, nie sú ich závery odzrkadlené. Podpora spracovateľského priemyslu je deklarovaná a až skutočne alokované čiastky na jednotlivé intervencie dajú odpoveď, či budú dostatočné.

Z pozície ošípaných môžeme konštatovať, že prišlo k istému navýšeniu podpory, ale bez poznania alokácií, sadzieb, stropov a iných podmienok a obmedzení čerpania, sa zatiaľ nedá zhodnotiť, či je dostatočná.

Nevyhnutná je konsolidácia spracovateľského priemyslu. V politikách pripravovaných parlamentom a ministerstvom sa však naznačuje, že bude podporené drobenie zdrojov pri spracovaní vo farmárskych bitúnkoch. Vhodnejšie by bolo zameranie sa na modernizáciu existujúcich kapacít mäsospracovateľských podnikov a zvyšovanie ich kapacity až na úroveň produkcie spotrebiteľských balení ako možnosť priamej dodávky mäsa a výrobkov do reťazcov.


Milan Jurky, predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku – ASYF

Milan Jurky, predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku - ASYF. [EURACTIV.sk]

 Slovenskí farmári sa budú mať lepšie

V diskusiách o novej spoločnej poľnohospodárskej politike sme sa ako člen Rady mladých farmárov Európy snažili poukazovať na krivdy a zneužívanie európskych prostriedkov a hľadať čo najlepšie riešenia pre Slovensko. Máme takú skúsenosť, že čo sme nedostali z Bruselu príkazom, sa u nás uplatnilo v minimálnej miere alebo vôbec. Príkladom toho je stropovanie, redistributívna platba, podpora mladých farmárov. Preto našou základnou snahou bolo, aby tieto schémy boli povinné.

Po vzhliadnutí finálnej verzie intervenčnej stratégie zastávame názor, že naši farmári sa budú mať lepšie. Slovenské poľnohospodárstvo už dlhodobo vykazuje nízku pridanú hodnotu na hektár poľnohospodárskej pôdy. Preto si myslíme, že zvýšenie viazaných platieb, ako aj ďalších neprojektových opatrení, bude mať za cieľ postupné zvyšovanie pridanej hodnoty na jeden hektár pôdy. Pozitívne vnímame, že podľa návrhu Intervenčnej stratégie sa zastropovanie priamych platieb uplatní na úrovni 100 tisíc eur ako aj zavedenie redistributívnej platby a platby pre mladých poľnohospodárov na prvých 100 hektárov výmery oproti súčasným 28 hektárom. Na druhej strane nie sme spokojní, že nebude zavedené sledovanie podpory na konečného užívateľa výhod aj napriek tomu, že sme toto viackrát pripomienkovali. Môže to mať za následok, že niektoré – hlavne väčšie – podniky sa budú zastropovaniu snažiť vyhnúť rozdelením podnikov na menšie.