Aké má byť Slovensko v roku 2030? Nová hospodárska stratégia nemá jasnú odpoveď

Vízia Žiliny budúcnosti z prelomu 19. a 20. storočia [FB Slovensko na historických fotografiách]

Ministerstvo hospodárstva predložilo stratégiu hospodárskej politiky na najbližšie desaťročie. Popisuje súčasné trendy, nie však opatrenia, ktorými má štát reagovať.

Slovensko trpí „absenciou ucelenej hospodárskej politiky“. Tak sa začína návrh Stratégie hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030.

Ministerstvo hospodárstva ju predložilo na začiatku apríla do pripomienkového konania. To sa končí v utorok, 17. apríla.

Veľká časť stratégie je venovaná svetovým ekonomickým trendom a ich presahom na Slovensko. Dokument sa však vyhol sformulovaniu a vyčísleniu konkrétnych opatrení, ako na tieto trendy reagovať. Pre viacero verejných politík uvádza celú škálu opatrení všeobecného charakteru, ktoré sľubuje realizovať formou akčných plánov. „Dopad na verejné financie bude možné určiť až pri predkladaní konkrétnych akčných plánov,“ píše sa v návrhu.

Materiál, ktorý má prejsť vládou, obsahuje niekoľko inovatívnych prvkov verejných politík vrátane nových prístupov k meraniu hospodárskeho rozvoja. Na druhej strane sú mnohé navrhované opatrenia nejednoznačné, čo v prípade využívania biomasy vyúsťuje až k protirečeniu.

Mierne inovatívny prístup k hodnoteniu

Stratégia sa v úvode zasadzuje za technokratický prístup, ktorý „prispeje k lepšej predvídateľnosti a stabilite verejných rozhodnutí.“

Hlavným cieľom stratégie je „určiť strategické smerovanie hospodárskej politiky s výhľadom do roku 2030, ktoré poskytne predstavu o ďalšom vývoji a rozvoji hospodárstva Slovenskej republiky s apolitickým charakterom, a tým umožní dlhodobo absentujúce koncepčné venovanie sa problematike nad rámec politického cyklu s ambíciou poskytnúť východiská tak pre súčasnú, ako aj budúce vlády SR.“

Rezort hospodárstva chce priemysel 4.0, financmajstri dávajú ruky preč

Štvrtá priemyselná revolúcia má dať Slovensku inteligentné siete a elektromobilitu.

Dokument, ktorý ministerstvo hospodárstva pripravilo v spolupráci s ďalšími rezortmi, pozostáva zo siedmich hlavných kapitol. Po formulovaní „základného strategického cieľa hospodárskej politiky SR“ nasleduje analýza globálnych trendov. Tá sa ďalej premieta do potenciálu slovenských regiónov. Štvrtá, asi najkonkrétnejšia kapitola, je analýza silných a slabých stránok a príležitostí a hrozieb slovenského hospodárstva (analýza SWOT). Opatrenia spomenuté v analýze sú potom zhrnuté v samostatnej kapitole.

Poslednou kapitolou je monitoring plnenia stratégie, za ktorý bude zodpovedný rezort hospodárstva. S predbežným vyhodnotením sa ráta okolo roku 2024. Za mierne inovatívne sa da označiť prihlásenie sa k iniciatíve „Beyond GDP“ a snahe merať rozvoj cez širšie indikátory než je HDP, a síce Human Development Index a doplnkovo aj OECD Index lepšieho života (Better Life Index).

Stratégia chce zvýšiť aj transparentnosť

Hlavným strategickým cieľom hospodárskej politiky je „zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast hospodárstva s výhľadom do roku 2030.“

„Inteligentný rast musí byť založený na podpore znalostí a inovácií. Udržateľnosť rastu sa prejavuje konkurencieschopným hospodárstvom s efektívnym využívaním všetkých zdrojov, vrátane prírodných. A napokon inkluzívny rast akcentuje na vysokú mieru zamestnanosti a hospodársku, sociálnu a územnú regionálnu súdržnosť Slovenskej republiky,“ konštatuje ďalej dokument.

V samostatnej kapitole sa dokument venuje negatívnym dopadom svetových trendov na bohatšiu polovicu sveta: nepriaznivý demografický vývoj (demografia), ohrozenie ekonomickej konkurencieschopnosti (ekonomika), globálne nebezpečenstvo zmeny klímy (životné prostredie), rôznorodé záujmy štátov, terorizmus a nestabilita (bezpečnosť).

V rámci trendu „správa vecí verejných“ sa stratégia zasadzuje za „kontinuálne zlepšovanie spoločenského prostredia a právneho štátu“. Dokument konštatuje, že „s tým súvisí právna istota, transparentnosť, predvídateľnosť verejných rozhodnutí, legislatívneho procesu a stabilita legislatívy, či znižovanie administratívneho zaťaženia, ale tiež hospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami a účinné uplatňovanie princípu hodnota za peniaze“.

Všeobecné odporúčania pre rozvoj regiónov

Stratégia venuje pomerne veľa priestoru regionálnemu rozvoju. Konštatuje, že politike regionálneho rozvoja bola v posledných rokoch venovaná „značná pozornosť.“ Na inom mieste však hovorí, že aktuálna politika regionálneho rozvoja „nie je efektívna, o čom svedčia aj pretrvávajúce regionálne disparity“.

Za jeden z najdôležitejších nástrojov ako zmierniť regionálne rozdiely stratégia považuje  „správne nastavenie, prepojenie a zosúladenie jednotlivých politík ovplyvňujúcich rozvoj regiónov. Hlavnými cieľmi stratégie v politike regionálneho rozvoja je vybudovanie kvalitnej integrovanej infraštruktúry a rozvoj pôdohospodárstva v regiónoch.

Bratislavská župa bojuje za viac peňazí z budúceho rozpočtu EÚ. Ostatné kraje zatiaľ nie sú proti

Bratislavský samosprávny kraj chce, aby sa zmenila metóda, ktorou sa meria vyspelosť regiónov v Európskej únii. Od nej totiž závisí, koľko peňazí dostávajú z fondov Európskej únie.

Najväčší dôraz ale kladie na lepšie využitie ich prírodného, kultúrneho a historického dedičstva. Podpora cestovného ruchu okrem regionálnej konvergencii podľa rezortu hospodárstva prispeje aj k zvýšeniu zamestnanosti či príjmov do štátnej kasy.

V súhrne sa však jedná o veľmi všeobecné odporúčania bez konkrétnych návodov, ako tieto ciele dosiahnuť. V materiáli sa nenachádza nič, s čím by už napríklad – a v prepracovanejšej podobe – nepočítala Národná stratégia regionálneho rozvoja.

Povrchný prístup k financiám a vzdelávaniu

Stratégia uvádza opatrenia v ôsmich oblastiach: podnikateľské prostredie, rozvoj ľudských zdrojov, veda, výskum a inovácie, regionálny rozvoj, pôdohospodárstvo, verejné financie, životné prostredie a napokon energetika.

Opatrenia však nie sú premyslené do hĺbky, v niektorých prípadoch je analýza povrchná. Vidno to napríklad v analýze SWOT v oblasti verejných financií. Medzi slabými stránkami ani hrozbami napríklad vôbec neuvádza očakávaný pokles príjmov z eurofondov po roku 2021. Tie pritom na Slovensku tvoria vyše 80 percent verejných výdavkov. Chýba aj celková analýza využitia eurofondov za uplynulé obdobie a vytýčenie priorít pre ich čerpanie v programovacom období 2021 – 2027.

V oblasti vedy, výskumu a inovácii považuje stratégia za výhodu prítomnosť a aktivitu slovenských vedcov v medzinárodných tímoch. Silnou stránkou má byť aj existujúca schémy štátnej pomoci pre rozvoj výskumu a vývoja v podnikateľskom sektore, o ktorom však tá istá správa tvrdí, že je v súčasnosti na nízkej úrovni a zároveň podfinancovaná.

V oblasti prepájania akadémie s praxou navrhuje stratégia napríklad „otvorenie škôl pre odborníkov z praxe“. Pri konkrétnych odporúčaniach sa však ministerstvo opäť sústredilo na všeobecné rady a termíny ako „podporovať“, „prehodnocovať“ a „rozvíjať“.

Je biomasa príležitosťou alebo ohrozením?

V oblasti životného prostredia a energetiky zase analýza SWOT obsahuje protirečenie v otázke biomasy. Možno ho interpretovať aj ako nevyriešený spor medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom hospodárstva.

Kým v životnom prostredí sa „zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom tuhej biomasy“ považuje „za ohrozenie pre kvalitu ovzdušia“, v energetike je naopak „existujúci potenciál biomasy“ uvedený medzi silnými stránkami.

Štátny tajomník Chovanec: Ak si v roku 2025 kúpim auto, bude elektrické

Úpadku slovenského automobilového priemyslu sa neobávam, hovorí pre EurActiv.sk štátny tajomník na ministerstve hospodárstva RASTISLAV CHOVANEC (Smer-SD).

Okrem tradičného dôrazu na jadrovú energiu sa stratégia vyslovuje za intenzívnejšie využitie geotermálnej energie, biometánu a vodíka. Za ohrozenie naopak považuje „pokračujúcu podpora výroby elektriny z hnedého uhlia a s tým súvisiace náklady premietajúce sa do koncových cien elektriny“.

Dokument sa zasadzuje aj za „zavedenie zelenej daňovej reformy založenej na zvýšení, resp. zavedení ekologických daní“.

Dôraz na (potravinovú) bezpečnosť

„Oproti posledným dvom dekádam vzrastá počet a intenzita ozbrojených konfliktov spolu s počtom úmrtí, ako ich dôsledok,“ tvrdí nová stratégia. Viaceré zdroje – či už štúdia Peace Research Institute v Osle, dáta o konfliktoch programu Univerzity v Uppsale, alebo analýza RAND Corporation – to tak pesimisticky nevidia a tvrdia dokonca opak.

V oblasti bezpečnosti stratégia konkrétne odporúčania nedáva aj napriek tomu, že Slovenská republika plánuje a intenzívne deklaruje napríklad navyšovanie obranného rozpočtu. Sústreďuje sa však na niekoľko problémov. Medzi ne patria hybridné a kybernetické hrozby, ako aj obrana základnej infraštruktúry.

Novým prvkom sa v tejto oblasti zdá byť najmä prepojenie bezpečnosti a poľnohospodárstva. Podľa dokumentu je totiž „strategicky dôležitou oblasťou“ aj „zabezpečenie potravinovej a spracovateľskej sebestačnosti SR“, nakoľko je „garancia dodávok potravín z externého prostredia iluzórna“.

V obrane má v budúcom období Slovensko naďalej „prehlbovať spoluprácu so svojimi partnermi nielen v rámci NATO, ale aj s tretími krajinami“.

Nepremyslená migračná politika

Stratégia na jednej strane racionálne argumentuje za inteligentnú migračnú politiku, na druhej strane sa však odvoláva na verejnú mienku, ktorú medzi riadkami považuje za nemennú vec.

„Odmietanie kvalifikovanej pracovnej sily najmä keď SR pociťuje jej nedostatok, v súvislosti aj s reálnou a nie nominálnou nezamestnanosťou, by mohlo predstavovať bezprostrednú bariéru pre jej hospodársky rozvoj,“ konštatuje dokument.

Migračná politika má „ustanoviť spôsoby a podmienky vyhovujúce hospodárskemu záujmu SR a jej obyvateľstvu.“ Slovné spojenie „a jej obyvateľstvu“ by sa mohlo stať argumentom, prečo bude naďalej reštriktívna.

Slovensko má silnú tradíciu prijímania utečencov

Zuzana Števulová pokračuje v historickej sonde zhrnutím československej histórie prijímania utečencov z rôznych kútov sveta.

Stratégia vôbec nehovorí o tom, že akceptácia verejnosťou predpokladá, že potrebu inteligentnej migračnej politiky budú lídri systematicky vysvetľovať. Podobne pasívny prístup prejavil aj minister práce Ján Richter (Smer-SD). V januárovom rozhovore pre denník SME odmietol zodpovednosť za integráciu migrantov na Slovensku.

Na druhej strane stratégia uznáva potrebu inklúzie marginalizovaných rómskych komunít. Opatrenia sú však roztrieštené na viacerých miestach, hoci ide o veľkú výzvu samú o sebe.