Aké zmeny v pláne obnovy priniesla dohoda lídrov na summite EÚ

Rokovanie lídrov počas summitu Európskej rady. [EPA-EFE/FRANCISCO SECO / POOL]

Menej prísny mechanizmus podmieňovania čerpania európskych peňazí rešpektovaním zásad právneho štátu a menej peňazí na eurofondy a agrodotácie, aj to sú zmeny v pláne 750-miliardovom záchrannom rozpočte, na ktorom sa dohodli lídri 27 členských štátov.

Lídri EÚ dosiahli na mimoriadnom summite v Bruseli v utorok nadránom dohodu o záchrannom balíku pre ekonomiky po pandémii koronavírusu a o rozpočte Únie na obdobie rokov 2021 až 2027 – v bezprecedentnej celkovej výške 1,82 bilióna eur.

Portál EURACTIV.sk prináša prvý prehľad najdôležitejších častí a zmien v podobe záchranného rozpočtu oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie.

Článok budeme postupne aktualizovať. 

Ako sa zmenia čísla

Záverečná dohoda je postavená na poslednom zo série kompromisných návrhov predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorý predovšetkým reagoval na výhrady krajín takzvanej šetrnej štvorky (Holandsko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko).

Celkový objem záchranného mechanizmu po summite nakoniec zostal zachovaný na úrovni 750 miliárd eur, no zmenil sa pomer vratnej a nevratnej finančnej pomoci. Kým oproti pôvodnému návrhu Komisie, sa balík grantov znížil z 500 miliárd na 390 miliárd eur, pôžičky narástli o 90 miliárd na konečných 360 miliárd eur.

Zatiaľ čo balík určený na financovanie štrukturálnych reforiem výrazne narástol, znížili sa  naopak prostriedky na dofinancovanie jednotlivých kapitol sedemročného rozpočtu EÚ.

Zaujímavosťou je, že napriek snahe severských krajín o modernizáciu európskych financií smerom k väčšej digitalizácií a ekologizácii ekonomiky sa nakoniec zoškrtali práve programy, ktoré na to môžu mať vplyv.

Naviazanie európskych peňazí na klimatické politiky nebude na summite najpálčivejší problém

Plán vyčleniť 30 percent rozpočtu EÚ na ciele v oblasti klímy nebudú na stretnutí lídrov EÚ najhorúcejšou témou programu. To môže byť pre klímu dobrou správou.

Lídri budú skôr na summite (17.-18. júla) bojovať o veľkosť rozpočtu EÚ na roky …

Vôbec najviac sa znižovanie dotklo Fondu pre spravodlivú transformáciu (Just Transition Fund), ktorý má pomáhať európskym regiónom závislým od fosílnych palív s prechodom na zelenšiu ekonomiku. V porovnaní s návrhom exekutívy EÚ poklesne až o 30 miliárd eur – teda zo 40 na 10 miliárd eur.

Dohoda zároveň potvrdila, že prístup k peniazom z klimatického fondu budú mať len krajiny, ktoré sa oficiálne prihlásili k environmentálnym a klimatickým cieľom Únie do roku 2050.

Hoci plán obnovy vznikol na zmierňovanie dopadov zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19, škrtom sa nevyhol ani jediný zdravotnícky program RescEU (mínus 100 miliónov), či vedecko-výskumný program na podporu inovácií Horizont Európa.

Rovnako tak dvadsaťsedmička rozhodla o okresaní rozpočtov Nástroja na podporu platobnej schopnosti, ktorý vzniká na podporu firiem zasiahnutých koronavírusom a investičného programu InvestEU.

Z pohľadu Slovenska je dôležité, že sa znižujú dodatočné rozpočty tradičných únijných politík – kohéznej politiky (eurofondy) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (agrodotácie) – spolu až o 15 miliárd eur. Tieto škrty takmer určite posunú smerom nadol aj slovenskú alokáciu.

Peniaze na reformy

Naproti tomu výrazne narástli prostriedky hlavného stavebného kameňa plánu obnovy – Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Jeho štvorročný rozpočet nebude nakoniec bude 672,5 miliárd eur. Tento nárast je spôsobený hlavne zvýšením úverovej časti. Prostriedky tohto nástoja sú naviazané na financovanie dôležitých štrukturálnych reforiem. Aby sa k ním členské štáty dostali, musia do októbra pripraviť národné plány obnovy, v ktorých narysujú plánované reformy na základe každoročných odporúčaní eurokomisie v rámci Európskeho semestra.

Za čo ide bojovať premiér Matovič na videosummite o pláne obnovy EÚ

Igor Matovič pred slovenskými poslancami už nehovoril o súdržnosti V4 pri rokovaniach európskej dvadsaťsedmičky o pláne obnovy EÚ po koronakríze. Podľa vlády je dôležité, aby sa kritéria prerozdeľovania peňazí z krízovej pomoci nemenili v neprospech Slovenska. 

O uvoľnení peňazí na reformy bude rozhodovať Európska komisia, no jej verdikt musia kvalifikovanou väčšinou schváliť členské krajiny. Holandsko najprv žiadalo, aby vyplácanie peňazí mohla odobrovala Rada jednomyseľne, no výsledkom je kompromis, ktorého súčastou bude aj akási „záchranná brzda“, kedy ktorýkoľvek štát môže dodatočne požiadať o preskúmanie, či sa reformy niektorej z krajín „vážne neodklonila“ od prisľúbených výsledkov. Táto krajina bude mať pozastavené tranže, kým podozrenia nevyvráti.

Záverečné dohoda tiež napokon prekreslila kritériá, podľa ktorých sa bude rozdeľovať 360 miliónov grantov z RRF. Už nie 100 ale len 70 percent prostriedkov si krajiny rozdelia na základe predkrízových ukazovateľov – napríklad priemernej nezamestnanosti za posledných päť rokov. Zvyšných 30 percent sa prerozdelí v roku 2023, pričom rozhodujúci bude prepad HDP súvisiaci s koronakrízou v rokoch 2021 a 2022.

Igor Matovič ešte pred summitom takúto zmenu alokačného kľúča označil za nespravodlivú, pretože podľa neho trestá krajiny s najväčšou snahou zmierňovať socioekonomické dôsledky pandémie.

Podmieňovanie peňazí právnym štátom

Podmienenie distribúcie peňazí dodržiavaním zásad právneho štátu nie je nakoniec tak prísne, ako pôvodne navrhovala Európska komisia a predseda Rady.

Dohoda stojí na návrhu pripravenom lotyšským premiérom Krišjānisom Kariņšom. Podľa zdrojov z prostredia rokovaní ho podporilo Nemecko, Francúzsko, vyšehradské krajiny aj šetrná štvorka.

Odvoláva sa na článok 2 zmlúv, v ktorom sú zakotvené princípy EÚ, no robí to len v odkaze na „ochranu finančných záujmov EÚ“.

Nie len právny štát, ale všetky hodnoty Únie. Šimečka navrhuje reformu kontroly členských štátov

Cieľom správy slovenského europoslanca je upratať a prepojiť nástroje na ochranu základných hodnôt EÚ. Ako cestu k tomu navrhuje uzavrieť dohodu troch hlavných inštitúcií EÚ – Komisie, Rady a Parlamentu.

V pôvodnom návrhu Charlesa Michela sa hovorili o systéme, ktorý mal „riešiť zrejmé všeobecné nedostatky dobrého riadenia inštitúcií členských krajín vo vzťahu k rešpektovaniu právneho štátu, keď je to nevyhnutné na ochranu správnej implementácie rozpočtu EÚ, vrátane NGEU (Next Generation EU – záchranný balík) a finančných záujmov Únie“.

Kompromisné znenie je stručnejšie a oslabené. Podčiarkuje „dôležitosť ochrany finančných záujmov EÚ“ a právneho štátu a navrhuje režim kondicionality „na ochranu rozpočtu a Next Generaiton EU“. Provládne médiá v Maďarsku to rýchlo interpretovali ako víťazstvo Viktora Orbána, ktorý patril medzi najhlasnejších kritikov podmieňovania peňazí právnym štátom.

Podľa predsedníčky Európskej komisie U. von der Leyenovej je však dohoda dostatočná. „V dokumente je to veľmi jasné, veľmi jasný záväzok k právnemu štátu a veľmi jasný záväzok k ochrane finančných záujmov Únie.“

Ako EÚ splatí pôžičky

Podľa pôvodného návrhu Komisie mala EÚ splatiť pôžičky, ktoré si vezme na financovanie 750-miliardového balíka, prostredníctvom nových vlastných zdrojov. Napríklad z uhlíkového cla, zdanenia veľkých digitálnych spoločností, poplatku z nerecyklovaného plastového odpadu, či dane z finančných transakcií.

Finálna dohoda väčšinu z týchto návrhov zachovala. Komisia ich má konkretizovať do troch rokov. Predsedníčka Komisie podčiarkla dôležitosť „tesného“ prepojenia splácania spoločného európskeho úveru s otázkou nových zdrojov.

Dorástla EÚ na vlastné dane?

V Európskej únii sa diskutuje o nových vlastných zdrojoch založených na plastovej, emisnej, leteckej, firemnej či bankovej dani. Mali by pomôcť naplniť nový sedemročný európsky rozpočet po brexite a zároveň podporiť európske politiky. 

„Ako dodatočné vlastné zdroje, Komisia navrhne v prvom semestri 2021 hraničný uhlíkový vyrovnávací mechanizmus (uhlíkové clo) a digitálny poplatok, s cieľom ich zavedenia najneskôr 1. januára 2023“, píše sa v dohodnutom texte.

Politická dohoda však automaticky neznamená, že budú tieto poplatky a dane skutočne vytvorené. Na to bude potrebný jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín. Riziko národného veta je relatívne vysoké, v EÚ sa preto už teraz neoficiálne hovorí o záložnom pláne. Bez toho by musela EÚ splácať pôžičky z budúcich rozpočtov – teda najmä z príspevkov členských krajín.

Podľa nemenovaného zdroja z diplomatických kruhov zvažujú niektoré členské krajiny spustenia posilnenej spolupráce. Prostredníctvom tohto mechanizmu by mohlo užšiu spoluprácu iniciovať minimálne deväť členských krajín.