Ako chce Únia financovať uhlíkovú neutralitu

Podpredseda Komisie Valdis Dombrovskis a eurokomisár pre ekonomické záležitosti Paolo Gentiloni. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Európska komisia chce zjednodušiť súčasné fiškálne pravidlá EÚ. V záujme dosiahnutia uhlíkovej neutrality by výpočty deficitov a dlhu po novom mohli byť oslobodené od verejných investícií do dekarbonizácie ekonomiky.

Európska komisia minulý týždeň (6. februára) spustila verejnú konzultáciu s členskými štátmi a Európskym parlamentom o možnej revízii fiškálnych pravidiel EÚ.

Jej hlavným cieľom je pozrieť sa na to, ako sa dajú zjednodušiť dnešné rozpočtové pravidlá, ktoré podľa podpredsedu Komisie Valdisa Dombrovskisa sú dnes „príliš komplikované“ a založené na „neúčinných“ ukazovateľoch.

Zmena únijných rozpočtových pravidiel by však mohla sledovať ešte jeden cieľ – väčšiu podporu „zelených investícií. Ich uvoľnenie tak môže byť ďalším dôležitým dielom v snahe EÚ nájsť peniaze na plnenie ambicióznych klimatických cieľov.

Únia tiež preskúma pravidlá štátnej pomoci a možnosť začlenenia „ekologického podporného faktoru“ do kapitálových požiadaviek pre bankový sektor. Európske inštitúcie už schválili taxonómiu zelených investícií, ktorá verejným orgánom a hráčom na trhu pomôcť s definíciou trvalo udržateľnej investície.

Európska investičná banka okrem toho prijala novú stratégiu, ktoré z nej má spraviť európsku klimatickú banku, pridať sa k nej má aj Európska centrálna banka.

Tu je stručný súhrn opatrení, ktoré majú EÚ nasmerovať k uhlíkovej neutralite v roku 2050.

Európsky ekologický dohovor. Vlajková loď programu novej exekutívy EÚ pod vedením Ursuly von der Leyen má mobilizovať bilión eur, aby sa z Európy stal prvý klimaticky neutrálny kontinent. Polovica z tohto rozpočtu bude pochádzať z rozpočtu EÚ, pričom minimálne 300 miliardami eur prispejú členské štáty a zvyšné peniaze dodá súkromný sektor.

Oporným pilierom klimatického plánu je Mechanizmus pre spravodlivú transformáciu v hodnote 100 miliárd eur, ktorý chudobným regiónom závislým od fosílnych palív pomôže s prechodom na zelenú ekonomiku. Jeho šúčasťou je aj nový klimatický fond, ktorý by podľa podpredsedu slovenskej vlády Richarda Rašiho (Smer-SD) mohol v nasledujúcich siedmich rokoch podporiť slovenské regióny sumou 150 miliónov eur.

Ako pristátie na Mesiaci. Komisia pri ekodohovore nešetrila silnými slovami, opatrenia prídu neskôr

Európska komisia predstavila cestovnú mapu ako urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent. Štáty môžu svoj súhlas prejaviť už na tohtotýždňovom summite, ten však môže byť zablokovaný sporom o jadrovú energiu.

Zlaté pravidlo. Komisia podľa lotyšského eurokomisára Dombrovskis otvorí aj diskusiu o prijatí takzvaného zlatého pravidla do Paktu stability a rastu. Na základe neho by výpočty deficitov a dlhu boli oslobodené od verejných investícií do dekarbonizácie ekonomiky.

O tomto návrhu sa v EÚ hovorí niekoľko rokov, no diskusie o jeho uplatnení ožili v súvislosti s Európskym ekologickým dohovorom a potom, čo ho Európska fiškálna rada zaradila medzi svoje odporúčania týkajúce sa reformy Paktu stability a rastu. Členské štáty by podľa nej  mohli dobrovoľne zvýšiť spolufinancovanie eurofondových projektov prospievajúcich k zmierňovaniu a prispôsobovaniu sa klimatickej zmene, pričom by sa nezapočítavali do rozpočtového schodku.

Zlaté pravidlo podporuje šéf Euroskupiny Mario Centeno a niekoľko juhoeurópskych štátov, medzi nimi napríklad Španielsko, Portugalsko a Taliansko. Naopak, 14-členná skupina členských krajín je podľa bruselského portálu EURACTIV.com proti zavádzaniu nových výnimiek do spoločných rozpočtových pravidiel. Tie podľa kritikov už dnes zaručujú dostatočnú flexibilitu pre investovanie do zelených opatrení.

Nové kapitálové požiadavky. Európska banková autorita (EBA) skúma, či je možné znížiť kapitálové požiadavky, ktoré musia banky dodržiavať pre pokrytie neočakávaných strát v krízových časoch, pokiaľ budú poskytovať úvery a pôžičky na projekty ekologickej transformácie.

Kým medzi podporovateľov zavedenia zelených prvkov do pravidiel bankovej únie patrí aj eurokomisár Dombrovskis, predseda EBA José Manuel Campa už spochybnil ich opodstatnenosť.

EURACTIV Podcast | Predvolebná diskusia o klíme: Plyn tu bude ešte 50 rokov

VOĽBY 2020 | Ako sa vyvarovať minulých chýb pri podpore obnoviteľných zdrojov? Čo so 100 miliónmi ušetrenými ročne z dotácií na uhlie? Má budúcnosť výroba energie z odpadu? Politici koalície aj opozície diskutovali pred parlamentnými voľbami na podujatí EURACTIV.sk.

V rozhovore pre EURACTIV.com uviedol, že meranie rizík v bankovom sektore musí byť zdopovedné.

„Nemôžeme sa len tak pustiť do zelenej ekonomiky, ak to bude znamenať, že v rámci tohto procesu budeme nabádať banky, aby sa stali nesolventnými a my sme sa tak dostali do ďalšej finančnej krízy,“ argumentuje Campa.

Pravidlá štátnej pomoci. Európska komisia minulý rok tiež spustila konzultácie k prehodnoteniu právnych predpisov ohľadom štátnej pomoci. Podpredsedníčka Komisie pre hospodársku súťaž Margrethe Vestager povedala, že v priebehu roku 2020 by do platnosti mali vstúpiť nové pravidlá verejnej pomoci pre energetiku a životné prostredie. Rovnako tak sa upravia predpisy štátnej pomoci pre európske regióny, ktoré potrebujú špeciálnu pomoc.

Taxonómia. Viac ako rok a pol trvalo európskym inštitúciám, kým sa dohodli na vymedzení kritérií pre určenie, ktoré činnosti budú na kapitálovom trhu EÚ označené ako šetrné ku klíme a životnému prostrediu. Označenie má tvorcom politík a investorom pomôcť zorientovať sa v tom, aké investície prispievajú k dosiahnutiu klimaticky neutrálneho hospodárstva.

Zjednotené označovanie má stimulovať a nasmerovať miliardy eur zo súkromného sektora, ale tiež z EIB a ECB do projektov podporujúcich prechod na udržateľný ekonomický model.

Druhým cieľom nového európskeho nariadenia je zabrániť greenwashingu, teda vydávaniu finančného produktu za udržateľný, hoci v skutočnosti nespĺňa základné environmentálne štandardy.

Jadro nie je čisto zelenou technológiou, môže však byť prechodnou

Európske inštitúcie schválili taxonómiu zelených investícií. Osud atómovej energie a zemného plynu vložili do rúk Európskej komisie, ktorá o nich rozhodne neskôr.

Pred prijatím nového klasifikačného systému ekologických investícií, sa najväčšia polemika týkala označenia atómovej energie a zemného plynu. Polemiku vyriešilo kompromisné riešenie, podľa ktorého nejde o „čisto zelené“ technológie, ale nezaraďuje ich ani medzi špinavé technológie.

Európsky orgán pre cenne papiere a trhy (ESMA), regulátor finančného systému EÚ, nedávno prijal stratégiu udržateľného financovania. Tá má pomôcť presmeovať súkromný kapitál na investície, ktoré explicitne zdôraznňujú význam environemntálnych, sociálnych a firmených faktorov riadenia (ESG kritérium)

Kľúčová misia ECB: Za klímu chce bojovať aj Európska centrálna banka. Jej šéfka Christine Lagarde boj s klimatickými zmenami označila za „kľúčovú misiu“ banky. Tá v súčasnosti pripravuje rozsiahle prehodnotenie cieľov svojej menovej politiky a podľa Legarde do nej musia byť zahrnuté aj klimatické riziká, keďže aj stav životného prostredia má veľký vplyv na cenovú stabilitu a spotrebu. Dôležitú úlohu pri prechode na udržateľné hospodárstvo môže zohrať obnovený program nákupu dlhopisov eurozóny vo výške 20 miliárd eur mesačne.

Za klímu bude bojovať aj Európska centrálna banka

Šéf nemeckej centrálnej banky vyhlásil, že bude veľmi kritický pokusom nasmerovať európsku menovú politiku na zápas s klimatickou zmenou.

Francúzska bankárka ale určite narazí na odpor niektorých členov Rady guvernérov, teda šéfov centrálnych bánk eurozóny. Mnohí z nich zastávajú názor, že boj s klimatickou zmenou nie je záležitosťou ECB, ale národných vlád.

EIB ako klimatická banka: Európska investičná banka v novembri oznámila „ambicióznu“ klimatickú a energetickú stratégiu. EIB po novom nebude požičiavať peniaze na projekty zamerané na uhlie, stopku čiastočne dostal aj zemný plyn. Medzi rokmi 2021 až 2030 chce do boja proti klimatickej zmene a environmentálnej udržateľnosti investovať jeden bilión eur.

Európska investičná banka dala stopku fosílnym palivám, za bolo aj Slovensko

Projekty, ktoré sa spoliehajú na uhlie alebo ropu, sa od roku 2022 k pôžičkám EIB nedostanú, zemný plyn podľa environmentálnych aktivistov nemá dvere úplne zatvorené

Klíma sa pre banku stáva úplnou prioritou, keď až polovicu svojich ročných zrojov nasmeruje do tejto oblasti, ako pre EURACTIV.com povedala podpredsedníčka EIB Emma Navarro. To znamená, že každoročne na zelené projekty z EIB pôjde viac ako 30 miliárd eur, ktoré na seba naviažu ďalšie súkromné zdroje.

EIB za posledných päť rokov poskytla na financovanie obnoviteľnej energie, energetickej efektívnosti a distribúcie energie viac ako 65 miliárd eur.