Ako eurofondy pomohli Slovensku počas pandémie

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy: Strasti, ponaučenia, príležitosti

Slovensku sa od vypuknutia pandémie COVID-19 na zmierňovanie jej dopadov z fondov EÚ uvoľnili takmer dve miliardy eur. Európske dotácie sa počas krízového obdobia osvedčili hlavne pri kurzarbeite, na ktorý chce vláda využiť aj väčšinu dodatočných pandemických eurofondov.

Systém čerpania európskych fondov na Slovensku sa – právom – považuje za príliš komplikovaný a pomalý. Eurofondy počas pandémie COVID-19 ale ukázali inú tvár.

Európska únia pre závažnosť situácie v krízových časoch výnimočne uvoľnila pravidlá Kohéznej politiky, aby členské štáty čo najrýchlejšie využili nevyčerpané peniaze tam, kde ich treba najviac – na boj s pandémiou.

Ako túto možnosť využilo Slovensko?

Hľadanie voľných peňazí

Keď už bolo jasné, že ochorenie COVID-19 silno zasiahne aj európske štáty a tie budú postupne pri snahe potlačiť jej šírenie zatvárať svoje ekonomiky, Európska komisia začala hľadať spôsoby, ako im pomôcť minimalizovať hospodárske a sociálne dopady zdravotníckej krízy.

Jedným z prijatých krokov bolo spustenie Investičnej iniciatívy na koronavírus (CRII, následne aj CRII+). Európska komisia v rámci nej rozhodla, že štáty EÚ budú môcť v boji proti koronavírusu použiť aj eurofondy. „Urobíme všetko potrebné, aby sme podporili Európanov a európske hospodárstvo,“ uviedla vtedy šéfka Komisie Ursula von der Leyen.

Prostriedky Kohéznej politiky, teda eurofondov, sú určené na rozvojové investície, ktoré majú zmazávať regionálne rozdiely v rámci EÚ. Preto Európska komisia za normálnych okolností prísne stráži, aby plnili tento účel a smerovali do oblastí, na ktorých sa s členskými štátmi dohodla ešte v roku 2013 na štarte programového obdobia.

Ako koronavírus Slovensku (možno) zachráni eurofondy

Pomalé čerpanie eurofondov v predošlom roku môže Slovensku paradoxne pomôcť s investíciami na zmierňovanie škôd spôsobených ochorením COVID-19. Komisia novej vláde teoreticky umožňuje na tento účel použiť aj všetky doposiaľ nevyčerpané peniaze z fondov EÚ.

V tomto prípade ale EÚ spravila výnimku. Prísne pravidlá uvoľnila a členským štátom umožnila všetky doposiaľ nevyužité eurofondy presmerovať na financovanie opatrení, ktoré majú zabrániť šíreniu koronavírusu a minimalizovať jeho dopady na ekonomiku a spoločnosť. Vlády mohli presúvať peniaze medzi jednotlivými fondami EÚ, alebo operačnými programami. Komisia zároveň načas zrušila povinnosť národného spolufinancovania.

Pre Slovensko to v záplave zlých správ bolo šťastím v nešťastí. V danom čase totiž malo vyčerpanú iba tretinu z vyše 15 miliardovej národnej alokácie a tak sa eurofondy razom stali kľúčovým zdrojom financovania protipandemických opatrení.

Veľa prostriedkov z fondov EÚ však bolo zazmluvnených na konkrétne projekty, alebo už boli sľúbené v eurofondových výzvach. Jednotlivé ministerstvá, ktoré majú v správe peniaze z fondov EÚ sa preto museli rozhodnúť, ktoré projekty a výzvy obetujú v prospech boja proti chorobe COVID-19.

Mzdy a vzdelávanie

Rezorty napokon vo svojich operačných programoch našli 1,25 miliardy eur. Po rokovaniach s Európskou komisiou sa ale suma znížila na konečných 1,1 miliardy eur.

Najviac peňazí – až 410 miliónov eur – našiel vo svojich zásobách rezort práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý tieto peniaze využil na udržanie zamestnanosti. V čase, kedy bolo veľa podnikov pre hygienické opatrenia zatvorených, a hrozilo aj hromadné prepúšťanie, ministerstvo začalo v rámci takzvaného kurzarbeitu podnikom preplácať časť miezd ich zamestnancov. Podobným spôsobom z eurofondov kompenzovalo aj mzdy v materských školách.

O európske granty bol medzi podnikmi veľký záujem, o čom svedčí aj fakt, že sa veľmi rýchlo stihli vyčerpať. „Ku koncu apríla 2021 sme podporili v rámci projektu „Prvá pomoc“ takmer 195 tisíc žiadateľov, pričom celkové výdavky dosiahli v tomto období takmer 1,7 miliárd eur,“ uviedla pre EURACTIV Slovensko hovorkyňa ministerstva Eva Rovenská. Z uvedených 410 miliónov eur bola financovaná časť tohto opatrenia.

Štát využil eurofondy na pomoc podnikom aj cez zvýhodnené úvery. Rezort hospodárstva vyčlenil 360 miliónov eur na program Antikorona záruka, o ktorý sa stará štátna spoločnosť Slovak Investment Holding. Vďaka jej záruke deväť komerčných bánk ponúka podnikateľom zvýhodnené úvery na preklenutie krízového obdobia. Podľa posledných údajov MIRRI sa k podnikateľom dostalo 25 percent z vyčlenenej sumy.

Ministerstvá sa zatiaľ nedržia Remišovej krízového plánu čerpania eurofondov

Ministerstvo regionálneho rozvoja pripravil plán, ktorý má zaistiť, aby ministerstvá v poslednom roku programového obdobia nedočerpávali veľké objemy eurofondov. Rozvrh zatiaľ neplní ani Remišovej ministerstvo. 

Eurofondy v ťažkom období pomohli aj nemocniciam a záchranným službám. V regionálnom operačnom programe sa našlo 107 miliónov eur na podporu zdravotníckeho systému. Rezort zdravotníctva vyplácal tieto peniaze na opatrenia zamerané na prevenciu, diagnostiku a doliečovanie pacientov s COVID-19. „Poskytovanie zdravotnej starostlivosti takýmto pacientom prebiehalo v prísnejšom režime z hľadiska ochrany pred šírením ochorenia. Finančné prostriedky budú použité aj na úhradu nákladov očkovacích centier a nákup vakcín,“ priblížilo ministerstvo regionálneho rozvoja, ktoré je riadiacim orgánom programu.

Ďalších 50 miliónov eur ministerstvo vnútra našlo pre záchranárov a hasičov, ktorí boli v prvej línii boja proti smrteľnému vírusu. „Hasičský a záchranný zbor je jedným z kľúčových subjektov, ktorý zabezpečoval činnosti vyplývajúce z uznesení Ústredného krízového štábu a vyhláseného núdzového stavu, ako testovanie obyvateľstva, správu karanténnych zariadení, logistickú podporu pre ostatných partnerov, rozvoz zdravotníckeho materiálu a podobne,“ napísalo ministerstvo vnútra.

Z Operačného programu Ľudské zdroje tiež išlo 109 miliónov eur na podporu inkluzívneho vzdelávania. Tieto peniaze mali hlavne pomôcť predchádzať psychickým problémom detí a žiakov a zabrániť, aby sa počas prerušenej prevádzky škôl medzi žiakmi nezväčšovali rozdiely vo vedomostiach. Zároveň časť prostriedkov išla na zmierňovanie dopadov pandémie v rómskych komunitách – konkrétne na sociálne začleňovanie detí v predškolskom veku a na terénnych asistentov.

No a 24 miliónov tiež štát vyčlenil na potravinové a hygienické balíčky pre ohrozené skupiny.

Druhá pomoc z eurofondov

Ministerstvá mohli eurofondy presmerovať na pandémiu iba do konca roka 2020. Keďže sa ale práve fondy EÚ v krízovom čase osvedčili ako efektívny a rýchly nástroj finančnej pomoci, EÚ sa dohodla na novej iniciatíve REACT-EU. V rámci nej členským štátom z Plánu obnovy EÚ do ich eurofondových balíkov pridá nové peniaze. Má to však dve podmienky: peniaze musia krajiny využiť na riešenie dôsledkov pandémie alebo na projekty, ktoré už naštartujú postupnú obnovu ekonomiky.

Slovensko z nového nástroja získa približne 780 miliónov eur. Prvú tranžu v hodnote 620 miliónov by malo získať už v priebehu roku 2021. Zvyšné peniaze aj na základe nameraného ekonomického prepadu v roku 2022. Tak ako ostatné eurofondy, aj tieto peniaze krajina musí využiť do konca roku 2023.

Remišovej ministerstvo už vie, ako využije nové eurofondy na boj s COVID-19

Väčšinu dodatočných eurofondov z plánu obnovy EÚ chce ministerstvo regionálneho rozvoja využiť na kurzarbeit a mzdy pre ľudí z najpostihnutejších sektorov, ako kultúra a šport. Dodatočné peniaze dostanú aj samosprávy na investície do dopravy. 

Ministerstvo regionálneho rozvoja sa už s Európskou komisiou dohodlo, ako dodatočné peniaze využije. Slovensko sa rozhodlo najväčší balík peňazí dať na opatrenie, ktoré sa počas pandémie najviac osvedčilo – kurzarbeit. Na udržanie zamestnanosti pôjde ďalších 410 miliónov eur.

Takmer 200 miliónov eur pôjde do najviac zasiahnutých, alebo menej rozvinutých regiónov. Tie môžu peniaze využiť na investície do verejnej dopravy, cyklotrás, zatepľovania, ale aj na refundáciu vstupného na športové a kultúrne podujatia. Samosprávy zároveň dostanú finančnú pomoc na prípravu kvalitných eurofondových projektov do nového programového obdobia.

Desiatky miliónov eur opäť pôjdu aj na náklady zdravotníckeho personálu a ozbrojených a bezpečnostných zložiek v boji proti koronavírusu, či na podporu opatrovateľských služieb.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8