Ako financovať únijný rozpočet? Členským krajinám na dohodu už veľa času nezostáva

Slovenský minister financií Ladislav Kamenický s ministerskými kolegami na stretnutí Rady EÚ. [EPA-EFE/Aris Oikonomou]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dorástla EÚ na vlastné dane?

Členské krajiny sa ani rok a pol pred štartom nového sedemročného rozpočtového obdobia nevedia dohodnúť na budúcich príjmoch spoločnej pokladnice. Kameňom úrazu je veľkosť národných príspevkov a otázka nových vlastných zdrojov rozpočtu.

Z vyjadrení slovenských vládnych predstaviteľov doposiaľ nebolo úplne jasné, aká je pozícia Slovenska v otázke veľkosti národných príspevkov do únijného rozpočtu.

Slovensko ústami premiéra Petra Pellegriniho už dávnejšie avizovalo, že je pripravené prispievať do rozpočtu EÚ vyššou sumou, hoci späť poputuje menej peňazí ako v minulosti.

Väčšie odvody na začiatku roku schválila aj vláda v rámcovej pozícii Slovenska k Viacročnému finančnému rámcu, rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027.

materiáli však exekutíva nehovorí, o koľko by sa mali zvýšiť príspevky, len konštatuje, že vzhľadom na narastajúci rozsah európskych politík „považuje za správne, aby všetky členské štáty EÚ prispievali do rozpočtu EÚ viac ako v súčasnosti“. Dnes je hodnota národných príspevkov na úrovni jedného percenta HDP.

Vláda o eurofondoch po roku 2020: Škrty sú neprimerane vysoké, chceme ich zmierniť

V nadchádzajúcich rokovaniach o dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2020 chce slovenská vláda zabojovať za viac peňazí z politiky súdržnosti a väčšiu slobodu v rozhodovaní o využití eurofondov. 

Podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši ešte minulý rok na stretnutí s eurokomisárkou zodpovednou za regionálnu politiku Corinou Cretsuovou hovoril o možnom zvýšení príspevku do európskej pokladnice na 1,2 až 1,3 percenta HDP, ak peniaze pôjdu na podporu kohéznej politiky (eurofondy).

Minister financií Ladislav Kamenický po utorkovom stretnutí európskych financmajstrov na Rade EÚ upresnil, že Slovensko nakoniec obhajuje kompromisnú pozíciu 1,13 percenta HDP.

Táto úroveň by podľa Kamenického mohla byť schodná aj pre ostatné krajiny. Dvadsaťsedmička sa ale zatiaľ v názoroch na veľkosť štátnych príspevkov rozchádza. Časť krajín je za zachovanie súčasnej úrovne, časť – predovšetkým čistých prijímateľov, teda krajiny, ktoré z rozpočtu čerpajú viac ako do neho prispievajú – žiada zvýšenie na 1,3 percenta HDP.

Nevyriešené nové príjmy európskeho rozpočtu

Únijný rozpočet je dnes z prevažnej väčšiny – viac ako 70 percent – financovaný z príspevkov členských štátov založených na základe ich HDP. Zhruba štvrtinu príjmov tvoria takzvané tradičné vlastné zdroje – príjmy z colných poplatkov a podiel na vybratej dani z pridanej hodnoty.

Európska komisia v máji minulého roku ale navrhla zaviesť tri nové vlastné zdroje. Tie by mali prispieť k financovaniu nových priorít EÚ a k zaplátaniu rozpočtovej diery po výpadku britských príspevkov po brexite.

Ide o trojpercentný podiel na dani vybranej na základe spoločného konsolidovaného základu dane právnických osôb (CCTB) a dve environmentálne dane: poplatok za nerecyklované plastové obaly (80 centov za kilogram) a 20 percent príjmov zo systému obchodovania s emisiami (ETS).

Slovensko by „za istých okolností“ mohlo podporiť nové vlastné zdroje rozpočtu EÚ

Návrhy Európskej komisie na vytvorenie nových environmentálnych daní sú podľa materiálu ministerstva financií pre Slovensko finančne nevýhodné. Napriek tomu by za určitých okolností Slovensko mohlo ich zavedenie podporiť. 

Podľa Komisie budú nové navrhované zdroje tvoriť zhruba 12 percent celkového rozpočtu, pričom odhaduje, že prinesú do spoločnej kasy ročne 22 miliárd eur.

Slovensko k týmto návrhom vyjadrilo postoj v predbežnom stanovisku. Z neho vyplýva, že vláda „vie podporiť“ daň z nerecyklovaných plastových obalov a „za istých okolností“ aj presmerovanie časti výnosov z ETS. V prípade firemnej dane je vláda „skeptická“, myslí si, že sa EÚ na nej nestihne dohodnúť. O smernici CCTB sa na európskej úrovni bezvýsledne diskutuje už od roku 2010.

Na poslednom stretnutí ministrov sa podľa Kamenického hovorilo aj o uhlíkovom cle a dani z leteckého paliva. Pri tejto dani ale pre TASR uviedol, že ju Slovensko zatiaľ nepodporuje a že ju treba viac rozpracovať.

Názory štátov sa rôznia

Ako sa píše v správe o postupe v diskusii o nových rozpočtových zdrojoch, ktorú ešte v júni vypracovalo rumunské predsedníctvo v Rade EÚ, najväčší ohlas medzi členskými štátmi mal zdroj založený na nerecyklovanom plaste. Niektoré delegácie prišli aj s vlastnými návrhmi, pričom sa spomína daň z finančných transakcií, digitálna daň, či zdroj založený na jednorazových plastoch.

Správa ale zároveň pripomína, že členské krajiny stále nenašli zhodu ani na tom, či EÚ vôbec potrebuje nové vlastné zdroje. To nakoniec potvrdili aj vyjadrenia ministrov po rokovaniach v Rade EÚ.

„Je evidentné, že sa pohľady krajín líšia. Na druhú stranu je tiež zjavné, že o možné nové zdroje majú štáty záujem,“ povedal minister financií Fínska, ktoré je od júla novou predsedníckou krajinou Únie.

Únia potrebuje väčší rozpočet, ako navrhuje Komisia, zhodli sa europoslanci

Európsky parlament bude v ďalších rokovaniach o Viacročnom finančnom rámci po roku 2020 bojovať proti navrhovaným škrtom v politike súdržnosti. S pozíciou europarlamentu sa stotožnila väčšina slovenských europoslancov.

„My sme ďalším novým zdrojom príliš otvorení neboli,“ povedala na margo rokovaní štátna tajomníčka českého rezortu financií Lenka Dupáková.

Skôr či neskôr sa ale členské štáty budú musieť dohodnúť na presnej podobe financovania spoločného rozpočtu, teda aj systéme vlastných zdrojov. Je to jedna z dôležitých časti legislatívneho balíčka o budúcom sedemročnom rozpočte, ktorý musia štáty schváliť jednomyseľne. Dohody v daňových záležitostiach sú v Únii pritom veľmi komplikované a väčšinou zaberú niekoľko rokov.

Za to, aby európskemu rozpočtu pribudli dodatočné príjmy v podobe vlastných zdrojov, sa minulý rok vyslovili aj europoslanci. Európsky parlament však nemá formálnu právomoc zasahovať do debát o najdôležitejších otázkach budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. Europoslanci sa dostanú k slovu, až keď dvadsaťsedmička (v prípade brexitu) dosiahne dohodu o VFR. Vtedy môže Parlament rozpočet vetovať a poslať ho členským štátom na prepracovanie.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press