Ako koronavírus Slovensku (možno) zachráni eurofondy

Na snímke minister obrany SR Peter Gajdoš, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná, dosluhujúci predseda vlády SR Peter Pellegrini a podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši žartujú počas čakania na spoločnú fotografiu členov vlády v ochranných rúškach počas 203. rokovania vlády SR v Bratislave 19. marca 2020. [FOTO TASR /Michal Svítok]

Pomalé čerpanie eurofondov v predošlom roku môže Slovensku paradoxne pomôcť s investíciami na zmierňovanie škôd spôsobených ochorením COVID-19. Komisia novej vláde teoreticky umožňuje na tento účel použiť aj všetky doposiaľ nevyčerpané peniaze z fondov EÚ.

Európske fondy pre koronavírus čaká veľký reštart. Európska komisia chce, aby peniaze z kohéznej politiky počas krízy smerovali hlavne na záchranu ľudských životov a podnikania.

Investičný model, ktorý pripravila exekutíva EÚ, novej slovenskej vláde na zmierňovanie dopadov spôsobených koronavírusom z fondov EÚ teoreticky uvoľní až dva a pol miliardy eur.

Slovensku totiž paradoxne pomohlo pomalé čerpanie eurofondov v predchádzajúcom roku.

Slovensko môže investovať viac ako Taliansko

Európska komisia tento týždeň ohlásila zriadenie novej investičnej iniciatívy na zmierňovanie škôd spôsobených pandémiou. (Coronavirus Response Investment Initiative). Členské štáty sa na tento „fond“ nebudú skladať novými peniazmi. Investičný balík je vytvorený z prostriedkov, ktoré dnes „ležia“ v rozpočte EÚ, konkrétne v kohéznej politike, teda eurofondoch.

Európska komisia vypočítala, že dohromady sa krajinám takto môže uvoľniť 37 miliárd eur. „Okrem zmiernenia tlaku na verejné financie členských štátov a podpory ich systémov zdravotnej starostlivosti v časoch núdze im toto opatrenie pomôže urýchliť čerpanie nepridelených prostriedkov na financovanie politiky súdržnosti,“ vysvetľuje Európska komisia.

Krajiny nedostanú nové peniaze nad rámec tých, ktoré im boli pridelené na sedemročné obdobie v roku 2014. Komisia im ale dáva možnosť využiť na boj s koronavírusom časť tých, ktoré doteraz nestihli vyčerpať.

Komisia v svojom oznámení tiež zverejnila predbežné sumy pre jednotlivé krajiny.

Zdroj: Európska komisia/Spracovanie Euractiv.

 

Už pri prvom pohľade na tabuľku zaujmú obrovské rozdiely v národných alokáciách na koronavírus. Kým napríklad najviac postihnuté Taliansko so 60 miliónmi obyvateľov môže na záchranné opatrenia použiť 2,3 miliardy eur, Slovensko bude mať k dispozícii o vyše 150 miliónov eur viac.

Ako je to možné?

Slovensku pomohol Plavčan

Odpoveď na túto otázku dáva spôsob, akým Komisia v rámci iniciatívy rozdelila prostriedky z fondov EÚ medzi štáty.

Z tohto pohľadu je kľúčové číslo v prvom stĺpci tabuľky. Ide o takzvané predbežné financovanie. V prípade Slovenska má táto suma hodnotu 527 miliónov eur. „Európska komisia zrátala zálohové platby, ktoré má Slovensko momentálne k dispozícii. Je to likvidita, ktorá je okamžite použiteľná,“ vysvetľuje generálna riaditeľka sekcie Centrálny koordinačný orgán (CKO) Denisa Žiláková.

Zálohové platby dostáva štát z rozpočtu EÚ, aby mal likviditu na predfinancovanie niektorých projektov a aby ich nemusel platiť z vlastného. Každoročne Komisia takto krajine pošle zhruba dve percentá z jej celkovej národnej alokácie. Ak krajina tieto peniaze v priebehu roka nevyužije, musí ich vrátiť. Komisia chce krajinám teraz pomôcť tým, že predbežné platby od štátov nebude požadovať späť.

EURACTIV Podcast | Európska liečba vírusu

Únia a jej politiky sa s najväčšou pod vplyvom pandémie výrazne zmenia. COVID-19 už dočasne (?) zrušil Schengen, zvýšil ochotu meniť fiškálne pravidlá, presmerovávať eurofondy a u niektorých politikov zmierňuje vnímanú naliehavosť klimatickej politiky. Vplyv má aj v oblasti bezpečnosti.

Na tieto peniaze sa potom viaže spolufinancovanie z rozpočtu EÚ znázornené v druhom stĺpci. Výška príspevku Únie na eurofondové projekty závisí od prosperity danej krajiny a jej regiónov. V prípade väčšiny slovenských regiónov má príspevok EÚ hodnotu 85 percent z ceny projektu. Komisia v tomto prípade mieru spolufinancovania EÚ spriemerovala.

Z jej modelu tak vychádza, že keby Slovensko na financovanie reakcie na COVID-19 minulo celých 527 miliónov eur, celkovo by na tento účel z eurofondov do konca programového obdobia mohlo využiť až dva a pol miliardy eur. Vďaka flexibilite, ktorú Brusel v tejto situácii dáva členskými krajinám, môže Slovensko na boj proti COVID-19 teoreticky využiť všetky nevyčerpané eurofondy. Slovensko nemá v súčasnosti zazmluvnených asi 30 percent z národnej alokácie.

Zjednodušene povedané, čím nešikovnejšie krajina v uplynulých mesiacoch čerpala eurofondy, tým viac ich môže použiť na záchranné opatrenia. Hoci celkovo Taliansko čerpá eurofondy v podobnom tempe ako Slovensko, veľkú sumu sa vyčerpalo práve v poslednom finančnom roku.

Slovensku nepriamo „pomohla“ kauza s dvomi výzvami na podporu vedy a výskumu, ktoré Ministerstvo školstva vyhlásilo v čase, kedy mu šéfoval Peter Plavčan (SNS). Následkom toho Slovensko za rok 2018 prišlo v rámci takzvaného dekomitmentu o 100 miliónov eur v Operačnom programe výskum a Inovácie. Prepadu ďalších desiatok miliónov za rok 2019 sa Slovensko vyhlo spojením programu s Operačným programom Integrovaná infraštruktúra.

Paradoxne, vďaka tomuto účtovnému triku nová vláda bude môcť v boji s pandémiou počítať s väčším balíkom peňazí na investície – napríklad na nákup pľúcnych ventilátorov, testov a podobne. Oproti dnešku sa tým tiež zvyšuje šanca, že Slovensko v nasledujúcich rokoch nestratí nenávratne ďalšie eurofondy.

Komisia preplatí výdavky aj spätne

Rozhodujúce v tomto ohľade budú dve veci: koľko eurofondov ministerstvá napokon využijú na boj s ochorením COVID-19 a či ich budú schopné čerpať načas a riadnym spôsobom.

Komisia svojim krokom dáva členským štátom veľkú slobodu v rozhodovaní o tom, ako peniaze využijú. „Pre Slovensko to znamená možnosť rýchleho presunu financií medzi prioritnými osami jednotlivých operačných programov tak, aby boli použiteľné na opatrenia, ktoré súvisia s dopadmi koronavírusu,“ povedal podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši. Vláda môže takto presúvať osem percent finančných prostriedkov v rámci prioritnej osi do výšky ôsmich percent.

Vlády však dostávajú možnosť financovať aj také aktivity, ktoré európske pravidlá doposiaľ zakazovali. Predpokladá sa, že peniaze pôjdu hlavne na zdravotnícke vybavenie, výskum, ale aj podporu malých a stredných podnikov. Štát z eurofondov môže napríklad preplatiť straty, ktoré vzniknú reštauráciám.

Aktivity EÚ v boji proti pandémii COVID-19 (INFOGRAFIKA)

Únia v reakcii na pandémiu upravuje svoje pravidlá vo viacerých oblastiach, mobilizuje pomoc z európskeho rozpočtu, robí opatrenia v menovej politike a koordinuje ochranné kroky. Pozrite si prehľad.

„Ponúkneme to tým, ktorí nespochybniteľne mali ekonomické dopady spojené s koronavírusom. K nikomu inému sa dostať nemôžu“ hovorí Raši.

Riadiace orgány, čiže ministerstvá majú ešte v piatok (20. marca) nadefinovať investičné priority. Následne sa budú môcť pripravovať konkrétne výzvy. Podľa Denisy Žilákovej to nebudú klasické dopytovo orientované výzvy, kde žiadatelia medzi sebou o dotáciu súťažia, ale špecializované výzvy. Prvé výzvy by mali byť vyhlásené „v priebehu niekoľkých týždňov“. „Budú to národné projekty, ktoré trvajú oveľa kratšie. Ide o to, aby sme pomohli čo najrýchlejšie,“ dodáva.

Zaujímavosťou je, že Komisia súhlasila aj s preplatením nákladov vzniknutých v súvislosti s ochorením, ktoré vznikli najneskôr 1. februára. Slovensko by si tak mohlo nárokovať peniaze, ktoré zo štátneho rozpočtu použije na nákup respirátorov, rúšok, alebo dýchacích prístrojov. Ako však na tlačovej konferencii poznamenala riaditeľka CKO, uvoľnenie pravidiel sa určite nebude týkať transparentnosti čerpania.

Vzhľadom na správy, ktoré v posledných dňoch o nákupe zdravotníckych pomôcok v réžii Správy štátnych hmotných rezerv v tomto týždni zverejnili Aktuality.sk a DenniknE, ide o veľmi dôležitú informáciu pre budúcu vládu.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press