Ako nám s klimatickou zmenou môže pomôcť pôda

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zmena musí vyrásť z pôdy

V rámci agrosektora sa najviac emisií skleníkových plynov tvorí pri práci na pôde. „Postupy využívané na Slovensku nie sú z pohľadu udržateľnosti optimálne,“ hovorí výskumníčka. Pre zvýšenie množstva uhlíka v pôde by slovenskí farmári mali používať viac maštaľného hnoja, zmeniť osevné postupy a polia orať citlivejšie.

Pomôžem klíme, keď budem jesť menej mäsa? To je častá otázka ľudí, ktorí sa snažia čo najviac znížiť svoj príspevok ku klimatickej zmene. Ak dáme bokom etické a zdravotné argumenty, odpoveď nie je až tak jednoduchá, ako by sa mohlo zdať. Vo všeobecnosti platí, že áno, ale ešte väčší vplyv bude mať, keď presvedčíme našich farmárov, aby sa lepšie starali o pôdu. A na to potrebujeme aj hospodárske zvieratá.

Je emisií z agrosektora veľa alebo málo?

Žiadny iný kontinent si pred seba nekladie také prísne klimatické ciele ako Európa. Vlani sa dvadsaťsedmička štátov EÚ dohodla, že do roku 2030 zníži emisie skleníkových plynov v porovnaní s emisiami z roku 1990 o 55 percent, aby sa tak dostala na cestu, na konci ktorej bude prvý klimaticky neutrálny kontinent na svete. Pre splnenie tohto cieľa musí prispieť každá jedna členská krajina EÚ a každý jeden sektor ekonomiky, vrátane poľnohospodárstva.

Zo všetkých emisií, ktoré vyprodukuje Slovensko, poľnohospodársky sektor tvorí približne 7,5 percent. V porovnaní s ostatnými sektormi, napríklad energetikou (41 percent), alebo dopravou (20 percent), sa to nezdá byť veľa. Takisto oproti európskemu priemeru slovenské poľnohospodárstvo prispieva menej k celkovým emisiám. Napríklad, podobne veľké Dánsko ročne v poľnohospodárstve podľa Eurostatu vytvorí desaťnásobne viac emisií ako to naše.

Prečo Únia potrebuje spoločný zákon na ochranu pôdy

Zhoršujúci sa stav pôdy stojí EÚ miliardy eur. Podľa viacerých európskych inštitúcií tento trend EÚ nezvráti, ak sa nedohodne na jednotných pravidlách ochrany pôdy. Únia sa v minulosti pokúšala prijať smernicu pre pôdu, no pre odpor niektorých členských štátov je pôda na rozdiel od vody a ovzdušia stále bez právnej ochrany EÚ. 

Znamená to, že poľnohospodárske emisie u nás nie sú taký veľký problém, aby sme sa ním museli osobitne zaoberať? Nie tak celkom. Objem emisií sektora viac ako sedemnásobne prevyšuje podiel, akým poľnohospodárstvo prispieva k tvorbe HDP. Druhým dôvodom je, že hoci sa oproti roku 1990 emisie skleníkových plynov v poľnohospodárstve znížili o vyše polovicu, v posledných rokoch majú mierne stúpajúci trend.

Aby sme si uvedomili, kde môže sektor emisie znižovať, najskôr musíme vedieť, kde najviac vznikajú. V roku 2019 sa až z 54 percent tvorili v poľnohospodárskych pôdach. Až za pôdou sú plyny, ktoré vznikajú ako výsledok trávenia hospodárskych zvierat (34 percent) a desať percent vzniká pri práci s poľnohospodárskym odpadom, čím sa myslí hlavne vyprodukovaný hnoj.

Ako dýcha pôda

Únik uhlíka z pôdy je ale do veľkej miery prirodzeným procesom, ktorý sa deje bez ohľadu na ľudské zásahy. „Človek svojou činnosťou a spaľovaním fosílnych palív uvoľňuje okolo desať gigaton uhlíka v podobe CO2 do atmosféry. Dýchanie pôd uvoľňuje približne 50 gigaton uhlíka v podobe CO2,“ vysvetľuje český biológ Pavel Frouz.

Na čo už má ale človek väčší vplyv, je schopnosť pôdy vdychovať uhlík, čo je pre zmierňovanie klimatickej zmeny veľmi dôležité. Záchyty uhlíka pod zemou závisia hlavne od množstva organickej hmoty v pôde, ktorú tvoria viac či menej rozložené zbytky rastlín a živočíchov.

„Ak by sme zvýšili organickú hmotu v pôde o štyri promile, tak by to úplne kompenzovalo ľudský príspevok daný spaľovaním fosílnych palív,“ hovorí Frouz s odkazom na medzinárodnú iniciatívu 4 per mile, ktorá šíri osvetu o úlohe pôdy v boji proti klimatickej zmene.

Keď organická hmota v pôde ubúda alebo sa poškodzuje, uvoľňuje sa z nej organický uhlík. Priemerná hodnota pôdneho organického uhlíka sa na Slovensku pohybuje medzi jedným a dvoma percentami, čo je menej ako európsky priemer. Zásoby organickej hmoty v pôde totiž závisia od spôsobu obrábania pôdy, či štruktúry poľnohospodárskej výroby.

„Postupy využívané na Slovensku nie sú z pohľadu udržateľnosti optimálne,“ myslí si Božena Šoltýsová z Výskumného ústavu agroekológie.

Pôdoznalkyňa: Ochrana slovenských pôd je dôležitá pre celý svet, no aj tak ju nechránime

Poľnohospodárov dnes nikto nepokutuje, ak nevedia hospodáriť na pôde a spôsobujú jej degradáciu. Aj keď sú hlavne producentmi potravín, ktorí musia rozmýšľať ekonomicky,  nemôžu zároveň vydrancovať pôdny fond len na úkor tvorby ziskov, hovorí JAROSLAVA SOBOCKÁ. 

Slovenskí poľnohospodári napríklad svoje polia málo hnoja maštaľným hnojom. Pre neustále klesajúce stavy hospodárskych zvierat je ho čoraz menej a tak ho farmári nahrádzajú umelými hnojivami. Tie síce pôde dodajú potrebné živiny, no zároveň do atmosféry posielajú škodlivý oxid dusný.

Pôde nepomáha ani necitlivá, príliš hlboká orba. „Pri intenzívnych spôsoboch obrábania, teda pri klasickej orbe dochádza k vyšším stratám organického uhlíka z pôdy vo forme oxidu uhličitého,“ vysvetľuje výskumníčka.

Ďalšou príčinou je nesprávny osevný postup. Poľnohospodári často na svojich pozemkoch pestujú nevhodné plodiny, ktoré v pôde zanechávajú málo organickej hmoty. Veľakrát je problémom, že ich pôdu  nepokrývajú žiadne plodiny, čo prispieva k stratám uhlíka.

Uvoľňovanie oxidu uhličitého z pôdy úzko súvisí aj s predpokladanou klimatickou zmenou.

„Predpokladá sa, že pri súčasných organických vstupoch uhlíka na poľnohospodárskych pôdach Slovenska a relatívne rýchlom náraste teploty vzduchu v budúcom období bude dochádzať k intenzívnejšej mineralizácii organických látok, bude sa zvyšovať uvoľňovanie oxidu uhličitého a úroveň zásob organickej hmoty v pôde bude klesať,“ dodáva Šoltýsová.

Čo sa s tým dá robiť?

Možností je veľa. Znížiť tvorbu emisií skleníkov plynov sa dá lepším narábaním s poľnohospodárskym odpadom, obnovou maštalí, či zmenou krmív hospodárskych zvierat.

Ešte efektívnejším spôsobom bude využiť pôdu na odstraňovanie uhlíka z atmosféry. Európska komisia vlani predstavila stratégiu udržateľného kolobehu uhlíka, ktorej cieľom je dosiahnuť, aby sa v roku 2050 každá jedna tona CO2 uvoľneného do atmosféry vyvážila rovnakým množstvom zachyteného CO2 v ekosystémoch.

Biológ Frouz: Pôda nepúta záujem ako voda a vzduch, má to vplyv na jej stav

Dýchanie pôd uvoľňuje päťkrát viac CO2 ako človek svojou činnosťou, hovorí vedec Jan Frouz. „Keby sme zvýšili podiel organickej hmoty v pôde o štyri promile, tak by to úplne kompenzovalo ľudský príspevok ku klimatickej zmene daný spaľovaním fosílnych palív,“ vysvetľuje. 

Európska únia vidí veľkú nádej v uhlíkovom poľnohospodárstve. Zjednodušene povedané, Únia chce poľnohospodárov finančne motivovať, aby pri práci na pôde vyradili postupy, ktoré sme v predošlej časti označili za škodlivé, a naopak robili pre zachytávanie uhlíka čosi navyše.

„Lepšie výsledky poskytuje pôdoochranné obrábanie pôdy, čo bolo zistené aj v našich pokusoch, keď merania emisií oxidu uhličitého boli realizované priamo v poľných podmienkach v trojročnom období pri pestovaní hlavných poľných plodín ako pšenica, jačmeň, kukurica a sója. Z hľadiska obrábania pôdy bolo namerané vyššie uvoľňovanie oxidu uhličitého pri konvenčnej agrotechnike a nižšie pri pôdoochrannom obrábaní pôdy,“ hovorí vedkyňa Božena Šoltýsová.

Zatiaľ EÚ pre uhlíkové poľnohospodárstvo neprijala žiadne záväzné ciele, a tak sa musí spoľahnúť, že členské štáty vo svojich eurodotačných balíčkoch nájdu na jeho podporu nejaké peniaze.

Slovensko ho v strategickom pláne, ktorý určuje pravidlá čerpania agrodotácií v rokoch 2023 až 2027, zatiaľ nespomína. Už teraz je ale jasné, že poľnohospodári si budú môcť vylepšiť svoje dotačné príjmy, ak budú pôdu viac zásobovať organickou hmotou a začnú deliť veľké lány na menšie pôdne bloky. Ministerstvo pôdohospodárstva počíta aj s finančnou podporou agrolesníctva, čiže pestovania stromov na poliach a pasienkoch, ktoré budú sťahovať uhlík z atmosféry.

Článok pôvodne vyšiel v spoločnej prílohe Denníka N a portálu EURACTIV Slovensko, ktorej hlavnou témou je klíma. 

 Partner  

Sledujte

 

Newsletter