Ako pripraviť poľnohospodárstvo na klimatické zmeny

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Európska noc výskumníkov: Rozum v čase krízy

Vládny plán ako prispôsobiť Slovensko na zmenu klímy obsahuje aj šesť úloh pre poľnohospodárstvo. Podľa slovenských vedkýň bude poľnohospodárska krajina voči dôsledkom podnebných zmien odolnejšia iba ak bude rozmanitejšia.

Vládny kabinet na konci augusta schválil novú verziu Národného akčného plánu pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy, ktorý má Slovensko pripraviť na postupujúcu klimatickú krízu.

Hlavným cieľom plánu je prispieť, aby jednotlivé ministerstvá premietli adaptačné opatrenia do tvorby legislatívy, investičných zámerov, či dotačných schém.

Dve vedkyne z Ústavu krajinnej ekológie SAV, Jana Špulerová a Zita Izakovičová na tohtoročnej Európskej noci výskumníkov predstavili opatrenia, ktoré by pred klimatickou zmenou mali chrániť poľnohospodárstvo. Ide o šesť úloh z akčného plánu, ktoré v nasledujúcich rokoch budú mať na starosti hlavne ministerstvá pôdohospodárstva a životného prostredia.

Zadržiavanie vody v pôde

Zo všetkých negatívnych dôsledkov klimatických zmien poľnohospodárom najväčšie starosti robí suchá pôda a jej klesajúca schopnosť zadržiavať vodu v krajine. Je to pochopiteľne spôsobené najmä meniacimi sa podnebnými podmienkami.

Od roku 1990 bol na Slovensku zaznamenaný rast priemernej ročnej teploty o 1,73 stupňa a súčasne pokles úhrnu atmosférických zrážok o pol percent. V južných oblastiach Slovenska je však tento úbytok aj na úrovni desiatich percent. Vodozádržnej schopnosti pôdy ale nepomáhajú ani prívalové dažde.

„Tieto problémy sa ešte viac zvýrazňujú veľkoblokovým systémom hospodárenia,“ hovorí vedkyňa Špulerová, čím naráža na to, že priemerná veľkosť monokultúrnych polí na Slovensku je najväčšia v celej EÚ.

Keď majú polia veľkú rozlohu, a nie sú predelené zasakovacími pásmi, rýchlo sa prehrievajú, voda sa okamžite vyparí alebo odtečie. Dôsledky nepociťuje len príroda, ale aj poľnohospodári, pretože suchá pôda stráca organickú hmotu, teda humus, ktorý zaisťuje produkčnú výkonnosť pôdy. Pôda bez vody teda priamo znižuje poľnohospodársku produkciu.

Únia chce viac odpadovej vody v poľnohospodárstve, Slovensku skôr chýba kvalitná závlaha

Európska komisia chce kvôli suchám zjednodušiť využitie vody z čističiek odpadových vôd na zavlažovanie pôdy. Na Slovensku poľnohospodárstvo ale nevytvára taký tlak na podzemné a povrchové vody ako na juhu Európy. Agrosektor viac trápi zastaraná závlahová sústava. 

Hlavnou úlohou, ktorú má podľa akčného plánu ministerstvo pôdohospodárstva pred sebou, je nasmerovať investície do zefektívnenia závlah a budovania nových zavlažovacích zariadení. Slovensko zdedilo ešte z obdobia komunizmu pomerne bohatú sieť závlah, no väčšina z nich už schátrala. Rozloha pozemkov pod závlahou za posledných tridsať rokov klesla z 320 tisíc na 60 tisíc hektárov.

Akčný plán tiež chce dosiahnuť, aby sa v tvorbe verejných politík viac myslelo na vodu a aby rezorty v tomto úsilí navzájom spolupracovali a koordinovali sa, čo v súčasnosti nefunguje. V boji proti suchu by sa rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva mali viac zamerať aj na projekty, ktoré pomôžu zadržiavať vodu v krajine. Viac by mali teda podporovať obnovu mokradí, budovanie zasakovacích pásov, ale tiež motivovať farmárov, aby veľkoplošné hospodárenie postupne vymieňali za prírode bližšie maloplošné postupy.

Obmedzenie erózie

S prvým problémom priamo súvisí aj druhý. Veľké monokultúrne polia trpia na členitejších územiach vodnou a v nížinách veternou eróziou.

Hoci sa podiel poľnohospodárskej pôdy ohrozený vodnou a veternou eróziou na Slovensku znižuje, stále je veľký – od roku 2012 do roku 2017 s znížil zo 44,6 percenta na 37,5 percenta. Aj erózia degraduje kvalitu poľnohospodárskej pôdy a teda tiež produkciu farmárov. Z pôdy sa uvoľňujú a následne miznú pôdne častice, ktoré obsahujú  dôležité živiny a organickú hmotu.

„Hoci aj v zákone o ochrane pôdy existujú protierózne opatrenia, ktoré by sa mali uplatňovať, v praxi ale štátne orgány nedohliadajú dostatočne, či sa uplatňujú aj v praxi,“ hovorí Špulerová. Takéto opatrenia by mali dodržiavať farmári aj podľa pravidiel čerpania európskych agrodotácií, no ani tu kontrola veľmi nefunguje.

Aj pri tomto probléme stratégia ako riešenie uvádza zmenšenie veľkosti pôdnych blokov a vytváranie krajinotvorné prvky – teda vyčleňovanie plôch bez produkcie. Poľnohospodári by zároveň mali citlivejšie prispôsobovať techniku, systém orby a ďalšie produkčné postupy kapacite krajiny a vlastnostiam pôdy.

Špulerová ale hlavne vyzdvihuje zavádzanie prvkov zelenej a modrej infraštruktúry do krajiny. To znamená, že poľnohospodárska krajina musí byť rozmanitejšia, malo byť v nej byť viac stromov, vodných plôch a vodných tokov, kvetinových pásov, pasienkov a podobne. „Keď sa pozrieme na teplotné mapy, tam kde je zelená vegetácia a viac prírodných biotopov, tam dochádza k zadržovaniu vody, má to vplyv na lokálnu mikroklímu a klimatické zmeny sa tam až tak neprejavujú. Prejavujú sa práve pri veľkoblokovom obhospodarovaní, kde je nízka ekologická stabilita a prvky zelenej a modrej infraštruktúry chýbajú,“ vysvetľuje výskumníčka.

Akčný plán ako riešenie pôdnej erózie navrhuje vytvárať agrolesnícke systémy na poľnohospodárskej pôde – to znamená hospodárenie, pri ktorom sa na jednej ploche kombinuje poľnohospodárska produkcia s pestovaním stromov, či už lesných alebo ovocných. Ministerstvo pôdohospodárstva dostalo za úlohu pripraviť do budúceho dotačného obdobia, ktoré začne v roku 2023 pre agrolesníctvo nové podporné schémy.

Ochrana pôdy

Kvalitou pôdy sa zaoberá aj ďalší cieľ. Súvisí hlavne so zaberaním úrodnej ornej pôdy v dôsledku urbanizácie: na jej úkor sa rozširujú obytné zóny, priemyselné a obchodné parky. No rizikom pre slovenskú poľnohospodársku pôdu podľa akčného plánu sú aj veľké farmy, ktoré intenzívne hospodária na veľkých plochách, čomu prispôsobujú aj technické vybavenie a spôsoby pestovania.

Slovenské agrárne podniky sú v priemere – podľa veľkosti obhospodarovanej plochy alebo koncentrácie dotačnej podpory – jedni z najväčších v celej Únii. Dokument tvrdí, že kvalite pôdy by prospelo viac malých a rodinných fariem, ktoré „ktoré majú dokázateľne lepší potenciál efektívnejšie využívať pôdoochranné opatrenia“.

Akčný plán dáva agroministerstvu za úlohu viac podporovať ekologické poľnohospodárstvo, precízne poľnohospodárstvo a živočíšnu výrobu, čo má viesť k zlepšeniu kvalitatívnych vlastností pôdy. Toto zadanie sa ministerstvo už snaží splniť pri príprave nového programového obdobia agropolitiky EÚ. Práve postupy na ochranu pôdy – napríklad zaorávanie maštaľného hnoja a slamy do pôdy – majú byť jednou z podmienok čerpania nových ekologických platieb, takzvaných ekoschém.

Podcast | Farmári majú obavy z nových dotačných pravidiel, no zmeniť sa musia

Poľnohospodári postupne zisťujú, čo všetko sa pre nich zmení s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou. Ich príjmy z dotácií sa po roku 2023 citeľne znížia, kým rozsah povinností narastie. Čaká ich rozdeľovanie lánov, či ponechávanie väčších plôch bez produkcie.

Ďalším opatrením by malo byť zvýšenie mozaikového využívania poľnohospodárskej krajiny. Inými slovami, cieľom plánu je, aby sa slovenský vidiek viac podobal na ten rakúsky. Podľa vedkyne Zity Izakovičovej Slovensko na to má vytvorené  administratívne podmienky, no nedarí sa ich zámer preniesť aj na polia.

„Aj u nás mame kvantum metodických postupov a sme na to pripravení. Patrime ku krajinám kde mame veľmi dobre spravenú metodiku pre tvorbu zelenej infraštruktúry – metodika územného systému ekologickej stability. Žiaľ problém u nás je, že opatrenia sa nedostavajú praxe, ale ostávajú na papieri.

Prispôsobenie rastlinnej výroby

Pre pestovanie môžu byť klimatické zmeny hrozbou, ale aj príležitosťou. Na jednej strane výkyvy počasia farmárom spôsobujú veľké škody na úrode, no otepľovanie im môže umožniť pestovať aj plodiny, ktoré dnes dovážame z teplého juhu Európy.

„Musíme si uvedomiť riziko, že síce priemerné ročné teploty dovolia, aby na severe rástli marhule, ale nepredvídateľné klimatické udalosti nám môžu naopak škodiť. Napríklad neskoré jarné mrazy nám teraz už pravidelne ničia úrodu,“ vystríha Špulerová.

V posledných rokoch na Slovensku aj v dôsledku prísunu lacnejších potravín po vstupe do EÚ  klesá produkcia zeleniny, zemiakov, ovocia vrátane hrozna. Naopak, pestuje sa viac obilnín a olejnín, častokrát so zámerom využiť ich výrobu biopalív. Málo rozmanitá rastlinná výroba ale môže byť práve v dobe postupujúcej klimatickej zmeny problém pre potravinovú bezpečnosť krajiny.

Akčný plán si všíma, že na Slovensku je pomerne slabo zastúpené ekologická alebo integrovaná rastlinná výroba. Celkovo – teda aj vrátane živočíšnej výroby –  je dnes podiel ekologického poľnohospodárstva približne na úrovni deviatich percent. Stratégia z Farmy na stôl, chce v celej Únii zvýšiť výmeru ekologického poľnohospodárstva na 25 percent poľnohospodárskej pôdy.

Pri pestovaní si u nás poľnohospodári stále výrazne pomáhajú rôznymi chemickými metódami ochrany plodín pred škodcami. Ekologické poľnohospodárstvo požívanie chémie vylučuje.

Najdôležitejším adaptačným opatrením v tomto prípade preto má byť diverzifikácia plodín a podpora ekologického a integrovaného pestovania. Riešenie má podľa dokumentu v rukách opäť agrorezort pri príprave nových dotačných schém.

Pre zmiernenie dopadov klimatickej zmeny na rastlinnú výrobu je tiež potrebné zamerať sa na podporu slovenského šľachtiteľstva. To by malo pomôcť s vytváraním vhodných typov plodín a výrobou osív, ktoré budú vhodné na nové klimatické podmienky na Slovensku.

Podpora včelárstva a ochrana opeľovačov

Od roku 1989 sa na Slovensku znížil počet včelstiev z pol milióna na tristotisíc. Akčný plán menuje šesť základných príčin úbytku opeľovačov. „Problémom je ohrozenosť opeľovačov používaním chemikálií, pestovaním monokultúr, oslabenie včelstiev a šírenie chorôb a tiež v dôsledku zmeny fenológie kvitnúcich rastlín, extrémnych prejavov počasia a nedostatku prirodzených biotopov opeľovačov, ktorý akceleruje zmena klímy,“ píše sa v materiáli. Prakticky každá z nich nejako súvisí s klimatickou zmenou.

Medzi opeľovače nepatrí len domestikovaná a najznámejšia včela medonosná, ale aj divo žijúce opeľovače, akými sú divoké včely, motýle či rôzne druhy múch. Len v Európe je známych okolo dvetisíc druhov opeľovačov.

Opeľovače sú úplne kľúčové pre zachovanie biodiverzity, ale aj pre udržanie stability v poľnohospodárskej produkcie. Podľa stratégie Z farmy na stôl  od opeľovania závisí až 75 percent svetových druhov potravinových plodín.

Úlohou envirorezortu a agrorezortu je do konca roku 2025 pripraviť národnú stratégiu na podporu opeľovačov, ktorá by mala obsahovať nové prístupy a podpory na zlepšenie podmienok včelej pastvy a na ochranu všetkých dôležitých opeľovačov.

V praxi by sa ochrana mala viac prejaviť aj zakladaním biopásov pre opeľovače. Ide o jedno z opatrení s ktorým agrorezort počíta v budúcom období agropolitiky EÚ v rámci ekoschém.

Podpora včelárstva a ochrana opeľovačov

Od roku 1989 sa na Slovensku znížil počet včelstiev z pol milióna na tristotisíc. Akčný plán menuje šesť základných príčin úbytku opeľovačov. „Problémom je ohrozenosť opeľovačov používaním chemikálií, pestovaním monokultúr, oslabenie včelstiev a šírenie chorôb a tiež v dôsledku zmeny fenológie kvitnúcich rastlín, extrémnych prejavov počasia a nedostatku prirodzených biotopov opeľovačov, ktorý akceleruje zmena klímy,“ píše sa v materiáli. Prakticky každá z nich nejako súvisí s klimatickou zmenou.

Medzi opeľovače nepatrí len domestikovaná a najznámejšia včela medonosná, ale aj divo žijúce opeľovače, akými sú divoké včely, motýle či rôzne druhy múch. Len v Európe je známych okolo dvetisíc druhov opeľovačov.

Menej chémie, či neskoršie kosenie: Aké sú možnosti ochrany opeľovačov

V Európe dochádza k bezprecedentnému úhynu včiel a iných opeľovačov. Vymieranie včelstiev je spôsobené nedostatkom potravy, otravou pesticídmi, napadnutím inváznymi druhmi, či stratou ich prirodzeného prostredia pre intenzívne poľnohospodárstvo.

Opeľovače sú úplne kľúčové pre zachovanie biodiverzity, ale aj pre udržanie stability v poľnohospodárskej produkcie. Podľa stratégie Z farmy na stôl  od opeľovania závisí až 75 percent svetových druhov potravinových plodín.

Úlohou envirorezortu a agrorezortu je do konca roku 2025 pripraviť národnú stratégiu na podporu opeľovačov, ktorá by mala obsahovať nové prístupy a podpory na zlepšenie podmienok včelej pastvy a na ochranu všetkých dôležitých opeľovačov.

V praxi by sa ochrana mala viac prejaviť aj zakladaním biopásov pre opeľovače. Ide o jedno z opatrení s ktorým agrorezort počíta v budúcom období agropolitiky EÚ v rámci ekoschém.