Ako si vyšehradská štvorka predstavuje spravodlivé rozdelenie peňazí z plánu obnovy EÚ

Stretnutie lídrov V4 v Lednici. [EPA-EFE/Martin Divisek]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovenská cesta z koronakrízy s európskymi peniazmi

Podľa slovenského premiéra Igora Matoviča by rozdelenie peňazí z únijného nástroja obnovy po koronakríze malo byť spravodlivé. Z jeho slov na stretnutí lídrov V4 vyplýva, že aj Slovensko by v záujme férovej redistribúcie krízovej podpory malo obetovať časť predpridelenej alokácie.

Predsedovia vlád štyroch krajín Vyšehradskej skupiny sa vo štvrtok (11. júna) stretli v českej Lednici, aby hľadali spoločnú pozíciu k novému návrhu Viacročného finančného rámca, teda rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027. Ten obsahuje aj mimoriadny 750-miliardový nástroj na obnovu hospodárstva EÚ po koronakríze.

Spoločná pozícia V4 k sedemročnému rozpočtu sa pochopiteľne veľmi nezmenila. Od bohatých krajín Únie požaduje väčšie príspevky do zdieľanej pokladnice, aby ich tie chudobnejšie mohli využiť na rozvoj zaostávajúcich regiónov a podporu poľnohospodástva. A tiež aby o európske dotácie mohli využívať čo najslobodnejšie.

Štyria stredoeurópski premiéri sa po stretnutí snažili pôsobiť dojmom, že rovnako bezvýhradne budú ťahať za jeden povraz aj v rokovaniach o mimoriadnom ozdravnom balíku. Prijaté závery zo stetnutia ale v tomto prípade ukazujú na hranice jednotného postupu.

Je to pochopiteľné: kým prvý alokačný mechanizmus pre prostriedky zo 750-miliardovho nástroja, ktorý namodelovala eurokomisia, je pre Poľsko a Slovensko veľmi priaznivý, Česko a Maďarsko majú o niečo menej dôvodov na radosť.

Jeden plán, dva pohľady

Práve Praha a Budapešť sú zatiaľ najhlasnejšími kritikmi návrhu Európskej komisie. Spoločne im prekáža vytváranie spoločného európskeho dlhu, ktorý bude Únia splácať 30 rokov. Ešte menej sa im ale pozdáva, ako exekutíva navrhla prostriedky nástroja rozdeliť medzi členské štáty.

Najviac peňazí majú dostať krajiny, ktorých hospodárstva pre pandémiu počítajú najväčšie škody. Taliansko a Španielsko spolu z nástroja získajú pätinu celej pomoci, tretí najväčší balík dostane Francúzsko.

Z návrhu tiež vyplýva, že čistá pozícia Česka v rámci nového nástroja bude záporná – to znamená, že jeho záruky budú vyššie ako prijaté platby. To platí ale iba pre jednorazový krízový fond. Príjmy Česka z Viacročného finančného rámca naproti tomu budú naďalej výrazne vyššie ako suma jeho odvodov.

Maďarsko z návrhu vychádza ako čistý príjemca, napriek tomu sa Viktorovi Orbánovi nepozdáva, výraznejšie smerovanie fondov do krajín z juhu Únie.

To v prvých dňoch po zverejnení návrhu eurokomisie viedlo k ostrej kritike oboch lídrov. „Tak nech si požičia – eurozóna. Nie som ochotný ručiť za dlhy iných štátov, keď boli nezodpovedné. Prečo by som to mal robiť?,“ hovorí vo videu nahnevaný Babiš, ktorý neskôr návrh Komisie viackrát označil za nespravodlivý.

Podľa maďarského premiéra je plán obnovy „absurdný“ a v národnej konzultácii sa maďarských občanov pýta, či sú za „Sorosov plán“ na vytvorenie európskeho dlhu, ktorý je podľa neho cestou do dlhového otroctva.

Reakcie Poľska a Slovenska boli, naopak, od začiatku vrelé. Pre slovenských vládnych predstaviteľov je plán obnovy dobrou správou a veľkou príležitosťou. Pozitívne prekvapený bol aj slovenský minister financií Eduard Heger. Na parlamentnom Výbore pre európske záležitosti v žarte hovoril, že Slovensko z eurorozpočtu dostane toľko peňazí, že vláda bude musieť kúpiť helikoptéry, aby ich mala z čoho zhadzovať.

Problémové kritériá

Hlavným dôvodom rozchádzajúcich sa názorov v rámci vyšehradskej štvorky je teda matematika Európskej komisie.

Ako vyplýva z jej modelu, väčšina príspevkov -až 560 miliárd eur – z nového Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa rozdelí podľa troch kritérií: počtu obyvateľov, inverzného hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa a priemernej nezamestnanosti za posledných päť rokov. To je oproti tradičnému spôsobu prerozdeľovania fondov EÚ výrazný posun, keďže to je takmer výlučne založené na ukazovateli HDP na obyvateľa.

Andrej Babiš sa ku kritike navrhovaného alokačného kľúča vrátil aj v Lednici. Českému premiérovi prekáža, že Komisia prikladá veľkú váhu miere nezamestnanosti pred koronakrízou. „Nechápem, prečo by to malo byť kritériom. Veď v rokoch 2015, alebo 2019 sme ani nevedeli, že nejaký vír príde,“ pýta sa Babiš. Česko má dlhodobo jednu z najnižších mier nezamestnanosti v celej EÚ. Toto kritérium zrejme aj vysvetľuje rozdiely v navrhovaných národných obálkach Česka a Slovenska.

Vývoj miery nezamestnanosti v Českej republike, na Slovensku a v Únii.

Babiš požaduje, aby sa peniaze rozdeľovali hlavne podľa úrovne hospodárskeho poklesu spôsobeného epidémiou Covid-19, ktorý sa bude merať najskôr na konci roku 2020. „Nikto nevie, čo sa stane do konca roku. Nevieme, ako dopadne náš export, priemysel, cestovný ruch,“ tvrdí šéf hnutia ANO, no zároveň dodáva, že Komisia by pokles prosperity nemala merať podľa HDP.

Ten podľa neho nadhodnocuje výkonnosť domácej ekonomiky o zisky zahraničných investorov, ktoré ale vo forme dividend odchádzajú do zahraničia. Ako hlavný ukazovateľ preto navrhuje hrubý národný dôchodok (HND).

Matovič: Musíme byť spravodliví

Viktor Orbán Babišove výhrady podporil slovami, že ide o „morálny problém, ktorý treba odstrániť“. Ako príklad nespravodlivého rozdelenia peňazí poukázal na Portugalsko, ktoré má z nástroja získať dvojnásobný objem prostriedkov.

Trochu prekvapujúco sa k tomuto tvrdeniu prihlásil aj Igor Matovič, podľa ktorého by „sme mali byť solidárni“ s partnermi z V4. Ako vyhlásil, nemalo by sa stať, že krajina z juhu bude z programu profitovať viac ako krajina zo strednej Európy s „plus-mínus rovnakým počtom obyvateľov a HDP na obyvateľa“. „Musíme byť spravodliví,“ dodal Matovič.

Čisto z pohľadu navrhovaných čísel je pritom Slovensko voči Maďarsku takmer v totožnej pozícii ako Portugalsko. S polovičnou populáciou má získať zhruba rovnakú porciu gratov ako jeho južný sused. Zo slov lídra OĽaNO tak vyplýva, že aj Slovensko by v záujme spravodlivej redistribúcie krízovej podpory malo obetovať časť pridelenej alokácie.

Čo si pod férovým rozdelením peňazí predstavujú predsedovia vlád V4, vysvetlili v oficiálnej spoločnej pozícii. V prvom rade podľa nich nesmie znevýhodniť tie štáty, ktoré si epidémiou koronavírusu poradili najlepšie. Alokačný kľuč, ako tvrdia, by mal byť férový voči chudobnejším krajinám, pretože „úroveň ich prosperity odráža ich schopnosť financovať ekonomickú obnovu“.

Mieru nezamestnanosti pred rokom 2020 ako kritérium pre distribúciu prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ale spoločne neodmietli. Dohodli sa len na tom, že by nemal byť „jediným hľadiskom“.

Hlavne flexibilita

Vo viacerých aspektoch návrhu Komisie ale lídri našli jednohlasnú zhodu. Najviac zdôrazňovali potrebu čo najväčšej slobody v rozhodovaní o využití peňazí – či už z eurorozpočtu alebo nových nástrojov krízovej pomoci.

Európska komisia chce, aby členské štáty peniaze investovali do reforiem, ktoré im každoročne odporúča v rámci Európskeho semestra. Okrem toho by investície mali smerovať do oblastí, ktoré ako prioritné vytýčila už v rámci finančného rámca. Tie sa týkajú hlavne prechodu na nízkouhlíkové a digitálne hospodárstvo.

Vyšehradské krajiny v dohodnutej pozícii ale požadujú peniaze aj na investície do dopravnej a energetickej infraštruktúry. „Pre nás je najdôležitejšie, aby peniaze išli do programov, ktoré najviac potrebujeme,“ zhrnul postoj V4 Babiš.

Zároveň sa zhodujú na tom, že členské krajiny musia mať viac času na čerpanie prostriedkov z nástroja obnovy, ako iba do roku 2024, čo navrhuje Komisia. „Ak sa budeme stresovať, že za tri roky musíme investovať také obrovské množstvo peňazí do našich ekonomík, tak to nebude na prospech veci, ale skôr nám to ublíži,“ povedal Igor Matovič.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8