Ako využiť staré priemyselné areály? Vyrásť na nich môžu solárne parky či nové podniky

V areáloch opustených tovární by mali vyrásť nové podniky, obchodné centrá, turistické miesta alebo by sa mohli vrátiť prírode [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Na prahu spravodlivej transformácie

Odstraňovanie a revitalizácia starých priemyselných parkov a environmentálnych záťaží by sa v nasledujúcich rokoch malo zrýchliť. K tradičným zdrojom financovania, eurofondom a štátnemu rozpočtu pribudne v troch regiónoch aj fond spravodlivej transformácie.

Koncom apríla vláda schválila nový Štátny program sanácie environmentálnych záťaží na roky 2022 – 2027. Celkovo by na odstraňovanie znečistených alebo opustených priemyselných území malo v ďalších rokoch ísť 635 miliónov eur z fondov európskej únie a štátneho rozpočtu.

Rezort životného prostredia, ktorý má odstraňovanie envirozáťaží na starosti, počíta s využitím peňazí z dobiehajúceho programového obdobia čerpania eurofondov, konkrétne z operačného programu Kvalitné životné prostredia. Gro výdavkov by však malo ísť z nových eurofondov z operačného programu Slovensko. Okrem toho by sa však mohol využiť aj ďalší zdroj – Fond spravodlivej transformácie, ktorý Európska komisia navrhla s cieľom pomôcť regiónom najviac zasiahnutým transformáciou.

Slovensko by malo v rámci fondu dostať 459 miliónov eur, ktoré zamieria na hornú Nitru, do Košického a Banskobystrického kraja. Aspoň taký je predbežný návrh, ktorý ešte musí odobriť Komisia. Všetky tri samosprávne kraje (Trenčiansky za hornú Nitru) si už pripravili vlastné priority na základe identifikovaných problémov. Tými sú aj nevyužité takzvané brownfieldy (hnedé polia), čo sú priemyselné areály.

Nie všetky uhoľné regióny majú o spravodlivú transformáciu záujem

Prechod od uhlia k obnoviteľným zdrojom energie je jedným z kľúčových krokov európskych krajín k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. Niektoré regióny majú z odklonu obavy, iným na ceste k finančnej podpore od Únie stojí národná politika.

EURACTIV Slovensko sa samosprávnych krajov pýtal, ako si revitalizáciu brownfieldov predstavujú. Hoci priamy dosah na obnovu týchto areálov zvyčajne nemajú, predstavy im nechýbajú. Všetky kraje zároveň zdôraznili, že Fond spravodlivej transformácie by mal byť len doplnkom, ktorý by nemal porušovať pravidlo „znečisťovateľ platí”. To v praxi znamená, že za odstránenie záťaže musí v prvom rade zodpovedať spoločnosť, ktorá záťaž spôsobila svojou činnosťou. Rezort životného prostredia však tvrdí, že to niekedy nie je možné.

Kontroverzná novela

Environmentálne záťaže geologický zákon definuje ako široké spektrum území kontaminovaných priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou alebo poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom. Zjednodušene sa delia na brownfieldy, ktoré zvyčajne nepredstavujú hrozbu pre ľudské zdravia, a blackfieldy (čierne polia), ktoré sú vysoko kontaminované a ich ďalšie využitie je obmedzené. Brownfieldy zároveň nie vždy predstavujú environmentálnu záťaž.

Environmentálne záťaže sa zvyčajne nachádzajú na súkromných pozemkoch. V jednoduchšom prípade je majiteľ pozemku zodpovedný za škody na území a je povinný záťaž na svoje náklady odstrániť. Ako naloží s pozemkom po odstránení záťaže, je na ňom. Ako však pre EURACTIV Slovensko uviedol rezort životného prostredia, „mnohé bývalé priemyselné areály, na pozemkoch ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, nemajú určenú povinnú osobu, ktorá by bola zodpovedná za odstránenie toxického znečistenia.”

Ministerstvo životného prostredia chce tento problém riešiť novelou zákona o odstraňovaní envirozáťaží. Z novely vyplýva: „Ak štát uskutoční z verejných prostriedkov sanáciu environmentálnej záťaže, ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom alebo správcom nie je štát, je povinný požadovať od vlastníka náhradu finančných prostriedkov vynaložených na vykonanie sanácie.”

S týmto postupom nesúhlasili ani podnikateľské združenia. Výkonný riaditeľ Klubu 500 napríklad uviedol, že „štát sa zbavil zodpovednosti za odstraňovanie envirozáťaží a chce si ich nechať preplatiť vlastníkom, ktorý s ňou nemusí mať nič spoločné.”

Horná Nitra 

Ministerstvo si novelou zákona sľubuje rýchlejšiu revitalizáciu znečistených území. Tie sú problémom na celom Slovensku, viac sú však koncentrované v niekdajších silných priemyselných oblastiach, napríklad na hornej Nitre.

Rómovia v Rudňanoch žijú pri skládkach na zamorenej pôde. Situácia sa zlepšuje len pomaly

V dvoch segregovaných rómskych osadách sú Rómovia vystavení ťažkým kovom s rizikom dlhodobých následkov na ich zdravie. Vyššia chorobnosť sa prejavuje najmä u detí.

Hovorkyňa Trenčianskeho kraja (TSK) Lenka Kukučková pre EURACTIV Slovensko vymenovala sedem najkritickejších území – ťažobné polia Nováky, Cigeľ a Handlová, strojárska divízia hornonitrianskych baní, elektrárne Nováky, jej odkaliská a mokrade v území obcí Koš a Nováky.

„Naším záujmom je, aby boli tieto rozsiahle areály využité na výrobu obnoviteľných zdrojov energie, v častiach, kde to je možné, by sa mohli revitalizovať na nové výrobné priestory s potenciálom tvorby nových pracovných miest, a to vrátane podpory poľnohospodárskej výroby a cestovného ruchu,” vysvetlila Kukučková.

Začiatkom tohto roka Slovenské elektrárne predstavili návrh na výstavbu dvoch fotovoltických území na hornej Nitre – vo Vojanoch a Novákoch. Využiť by sa mali práve brownfieldy. Slovenské elektrárne ešte v roku 2020 avizovali, že disponujú veľkými pozemkami na hornej Nitre s už pripravenou infraštruktúrou na mieste bývalých elektrární. Slovenské elektrárne pôvodne hovorili o projekte zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov (ZEVO). Neskôr začala spoločnosť hovoriť o slnečných a veterných parkoch. Na sanáciu území a výstavbu solárnych elektrární by sa mali využiť peniaze z Fondu spravodlivej transformácie.

Košický kraj

Košický kraj eviduje na svojom území celkom 341 starých priemyselných areálov, respektíve takzvaných degradovaných území. Ich celková rozloha predstavuje 913 hektárov.

Hovorkyňa kraja Anna Terezková zdôraznila, že z týchto území nevyplýva výrazné zdravotné riziko. „Sú to ale areály, ktoré zaberajú územie a majú potenciál opätovného využitia,” povedala.

Jedným z takýchto území sú bývalé Východoslovenské železiarne v centre Košíc. Areál sa minulý rok dostal do rúk developerskej skupine CTR Letná, ktorá ho chce premeniť na polyfunkčný areál, pričom v rámci dohody s mestom developer upraví aj okolité cesty a križovatky.

Iným príkladom je medializovaný areál bývalého štátneho chemického závodu Chemko Strážske na hraniciach Prešovského a Košického kraja. Hoci ministerstvo životného prostredia spolu s rezortom vnútra už začali so sanáciou, z dôvodu vysokej kontaminácie je ďalšie využitie tohto územia nejasné.

Banskobystrický kraj

Revitalizácia brownfieldov sa chystá aj v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Aj tu ide zväčša o areály, ktoré nie sú vlastnené krajom, čiže VÚC nemá kompetenciu rozhodovať o ich ďalšom využití.

České uhoľné regióny sa boria s energetickou chudobou

České uhoľné regióny dodávajú teplo a elektrinu do rôznych častí sveta. Niektorí miestni obyvatelia si pritom nemôžu dovoliť platiť účty za energie.

„Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že revitalizáciou takýchto areálov sa predchádza záberu pôdy, ktorá môže byť využitá na poľnohospodárstvo a zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, a tiež ako územie na vsakovanie dažďovej vody, a tým predchádzanie zmenám klímy,” podotkla Hana Kasová, vedúca oddelenia životného prostredia a územného plánovania na BBSK.

„Často sa jedná o staré priemyselné areály, kde boli používané rôzne chemikálie a preto sú dodnes kontaminované a vedené ako envirozáťaže,” pokračovala. „Pri ich revitalizácii by sa odstránila samotná envirozáťaž a tiež sa zmysluplne využilo už zastavané územie, čo by pomohlo lokálnej ekonomike, životnému prostrediu a bezpečnosti danej lokality, keďže sa v opustených areáloch často zdržujú ľudia bez domova alebo sociálne slabší, mnohokrát je tiež takýto areál lokálnou skládkou odpadu.”

Hoci väčšina brownfieldov kraju nepatrí, niektoré áno. Sú to napríklad budovy starých škôl či internátov. BBSK napríklad pripravuje revitalizáciu nevyužívaného internátu Strednej odbornej školy v Banskej Štiavnici. Vzniknúť by tu malo zariadenie sociálnych služieb a nájomné byty. V budove prvého slovenského gymnázia v Revúcej vznikne múzeum. Pripravujú sa aj ďalšie podobné projekty. Financovať by sa mali z eurofondov.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8