Ako vyzerá Remišovej plán na záchranu eurofondov

Na snímke podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR Veronika Remišová (Za ľudí). [TASR/Jaroslav Novák]

Ak je cieľom vlády zachrániť eurofondy do posledného eura, musí sa tempo čerpania v nasledujúcich necelých troch rokoch zvýšiť takmer päťnásobne. Veronika Remišová pre ministerstvá pripravila úlohy, ktorými ich chce donútiť, aby peniaze čerpali rýchlejšie, ako plánovali a ako od nich v minimálnej miere vyžaduje Európska komisia. Rezorty jej úlohy považujú za splniteľné.

„Nebudem sa tváriť, že je všetko v poriadku. Stojím tu ako krízový manažér v oblasti eurofondov, pretože situácia po siedmich rokoch je katastrofálna,“ povedala v utorok (20. apríla) podpredsedníčka vlády Veronika Remišová na tlačovej konferencii venovanej stavu čerpania eurofondov z programového obdobia 2014 až 2020.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), pripravilo materiál, ktorý dokazuje, že situácia s čerpaním európskych dotácií je naozaj kritická. Obsahuje zároveň krízový plán, ktorý by nevyčerpané miliardy z fondov EÚ mal zachrániť.

Vláda má nový plán na záchranu eurofondov

Podpredsedníčka vlády Veronika Remišová predstavila nový krízový manažment pre čerpanie eurofondov do roku 2023. Vláda bude po novom každý mesiac na rokovaní kontrolovať, ako sa na jednotlivých ministerstvách čerpajú eurofondy.

Aká je situácia

Využívanie Európskych štrukturálnych a investičných fondov je u nás jedno z najpomalších v celej EÚ – pomalšie to zo všetkých 27 krajín ide iba Španielsku.

Od začiatku programového obdobia, čiže za sedem rokov, sa Slovensku z vyše 15 miliardovej alokácie doteraz podarilo využiť necelých päť miliárd eur. Ak je cieľom vlády zachrániť eurofondy do posledného eura, musí sa tempo čerpania zvýšiť takmer päťnásobne. Vo zvyšných troch rokoch programového obdobia totiž ministerstvá musia dočerpať takmer osem a pol miliardy eur.

K tomu ale treba pripočítať aj dodatočných 780 miliónov eur, ktoré Slovensku do eurofondov pribudnú z Plánu obnovy EÚ v rámci nástroja REACT-EU. Tieto prostriedky sa musia využiť rovnako do konca roku 2023.

Sčítané: zostáva vyčerpať 9,22 miliardy eur. Slovensko tak ročne v priemere musí vyprodukovať projekty za viac ako tri miliardy eur. Priemerné tempo čerpania za uplynulých sedem rokov pritom nepresiahlo hodnotu miliardy eur.

Hrozba straty prostriedkov sa ale neviaže iba k roku 2023. Aby členské krajiny eurofondy počas programového obdobia čerpali aspoň trochu rovnomerne, podľa pravidiel EÚ musia v každom finančnom roku vyčerpať určitú, minimálnu sumu pridelených prostriedkov. To, čo využiť nestihnú, nenávratne strácajú (takzvaný dekomitment). Takto Slovensko v súčasnom programovom období prišlo o už o takmer 150 miliónov eur: 107 miliónov eur v Operačnom programe Výskum a inovácie a zvyšné peniaze v Integrovanom regionálnom operačnom programe (IROP).

To isté hrozilo aj v predošlých dvanástich mesiacoch, no ministerstvám sa napokon zrýchleným čerpaním ku koncu roku podarilo prepad peňazí takmer úplne odvrátiť. Výnimkou je len najmenší Operačný program Rybné hospodárstvo, ktorý príde o približne dva milióny eur.

Úlohy pre ministerstvá

Keby sa Slovensko chcelo držať iba minimálnych požiadaviek zo strany Únie, vývoj čerpania by vyzeral nasledovne: v roku 2021 by ministerstvá mali čerpať 928 miliónov eur, v roku 2022 skoro 1,7 miliardy eur a v definitívne poslednom roku programového obdobia až vyše šesť miliárd eur.

Čím viac projektov si ministerstvá nechajú na rok 2023, tým väčšie bude riziko prepadnutia väčšieho objemu peňazí. To sa stalo už aj v predošlom programovom období, kedy Slovensko nestihlo využiť asi dve percentá alokácie. Priebežné čerpanie pritom vtedy bolo značne rýchlejšie ako teraz.

Zdroj: MIRRI.

Remišová preto chce, aby čerpanie ministerstiev bolo plynulejšie. To znamená, že peniaze budú využívať rýchlejšie, ako si pôvodne nastavili vo svojich plánoch, ale aj nad rámec minimálnych ročných požiadaviek Európskej komisie.

V tomto ohľade má Remišovej rezort najambicióznejšie požiadavky od envirorezortu, ktorý riadi Operačný program Kvalita životného prostredia (OP KŽP). Ten za dva a pol roka musí vyčerpať približne 1,6 miliardy eur, čo je takmer 60 percent sedemročnej alokácie. Podľa MIRRI by mal rezort životného prostredia v tomto roku namiesto plánovaných 320 miliónov eur  vyčerpať presne 400 miliónov eur, v budúcom roku by sa čerpanie oproti plánu malo zrýchliť až o 280 miliónov eur.

„Hlavným cieľom predkladaného materiálu je zdôraznenie potreby dôsledného monitorovania implementácie operačných programov na úrovni jednotlivých ministerstiev a prijatie takých zásadných opatrení, ktoré zabezpečia eliminovanie rizík, vyplývajúcich z možného nedočerpania časti alokácii v programovom období 2014 až 2020,“ odôvodňuje MIRRI opatrenia, ktorými chce zvýšiť dohľad nad čerpaním na jednotlivých rezortoch.

Remišovej rezort vyzýva ostatné ministerstvá, aby tieto opatrenia plnili. MIRRI ako Centrálny koordinačný orgán (CKO) ale podľa slovenskej a európskej legislatívy nemá výraznejšie právomoci zasahovať do využívania eurofondov na riadiacich orgánoch. To sa napríklad ukázalo aj pri presúvaní nevyčerpaných eurofondov na boj s koronakrízou, kedy niektoré ministerstvá napriek žiadostiam MIRRI odmietli vyčleniť časť eurofondov na pomoc ekonomike.

Remišová chce preto zaviazať riadiace orgány k plneniu navrhovaných úloh uznesením vlády, ktoré by sa malo schváliť na najbližšom rokovaní kabinetu (28. apríla). Ministerstvá na základe neho budú vládu informovať, či plnia opatrenia a termíny.

„Teda každý jeden minister, ktorý má v kompetencii určitú oblasť eurofondov, a to či už ako riadiaci alebo sprostredkovateľský orgán, bude mať povinnosť informovať členov vlády o tom, ako sa mu darí napĺňať stanovené úlohy aj o kritických problémoch operačného programu,“ vysvetlilo tlačové oddelenie MIRRI.

Osem pilierov dohľadu

„Touto optimalizáciou čerpania a požiadavkou na navýšené čerpanie nielen oproti N+3 ale aj oproti plánom samotných riadiacich orgánov  predchádzame  možnému problému, ktorý by sa určite prejavil v roku 2023,“ dodáva rezort.

Rýchlejšie priebežné čerpanie chce MIRRI dosiahnuť pomocou „ôsmich pilierov zvýšeného dohľadu“. Na základe neho napríklad rizikové programy budú musieť vypracovať akčné plány čerpania, či vytvoriť zásobník projektov pre prípad, že z ich plánov vypadnú iné projekty. Za rizikové MIRRI považuje až šesť operačných programov.

Zdroj: MIRRI

MIRRI zároveň bude špeciálnu pozornosť venovať strategickým projektom na jednotlivých ministerstvách. Ide o projekty s vysokou hodnotou, ktoré by v prípade zlyhania bolo ťažké nahradiť inými projektami. Podľa ministerky Remišovej je to napríklad projekt električkového prepojenia Petržalky s bratislavským mestským centrom, či tunel Višňové.

Riadiace orgány by tiež mali rozmýšľať nad presunmi prostriedkov z oblastí, kde sa peniaze čerpajú pomaly do oblastí, kde to ide lepšie.

Z pohľadu niektorých ministerstiev môže byť pomerne ambiciózna úloha zabezpečiť 90 percentné zazmluvnenie eurofondov na projekty do konca tohto roku a sto percentné zazmluvnenie do konca roka 2022. Najnižší podiel prostriedkov pod zmluvou – bezmála 71 percent – má Operačný program Kvalita životného prostredia.

Ambiciózne ale splniteľné

Jednotlivé ministerstvá sú pripravené navrhnuté opatrenia plniť. Vyplýva to z ich odpovedí, ktoré zaslali portálu EURACTIV Slovensko.

Ministerstvo dopravy, ktorému do konca roka 2030 zostáva vyčerpať ešte 3,7 miliardy eur, tvrdí, že opatrenia sú „v mnohých prípadoch ambiciózne“, no nepovažuje ich za nesplniteľné. Rezort je pripravený vyvinúť „maximálne úsilie“ na ich splnenie.

„Mnoho opatrení uvedených v správe MIRRI je dlhodobo aplikovaných v rámci OP Integrované Infraštruktúra a sú predmetom pravidelných rokovaní so zástupcami sprostredkovateľských orgánov, MIRRI a ministerstva financií,“ odpísal rezort dopravy s pripomienkou, že sa pričinil aj o záchranu eurofondov v Operačnom programe Výskum a inovácie. Ten sa v roku 2019 pre pomalé čerpanie presunul z ministerstva školstva práve na ministerstvo dopravy.

Rezort práce tvrdí, že má istotu, že všetky prostriedky stihne využiť. Operačný program Ľudské zdroje, ktorý riadi, má zo všetkých programov najvyššiu mieru čerpania (59, 4 percenta) a aj zazmluvnenia (101 percent).

„Keďže vyťaženosť fondov je na vysokej úrovni, je pre nás dôležité, aby sa k 1. 1. 2022 začalo čerpať aj z nového programového obdobia,“ dodáva tlačové oddelenie.

Aj ministerstvo vnútra (Operačný program Efektívna verejná správa) sa s navrhovanými opatreniami „stotožňuje“. „Predstavujú opatrenia, ktoré sa využívajú počas implementácie eurofondov pri ukončovaní programového obdobia,“ uviedlo ministerstvo vnútra.

Ministerstvo životného prostredia, ktoré podľa MIRRI spravuje jeden z najrizikovejších programov (OP KŽP) sa k Remišovej návrhu chce vyjadriť až po rokovaní vlády, na ktorej sa bude o materiáli hlasovať.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8