Ako zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska? (ANKETA)

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Slovensko je v súčasnosti schopné pokryť iba 40 percent spotreby potravín svojich občanov. Napriek dlhoročnej deklarovanej snahe politikov zvyšovať sebestačnosť v potravinách, je Slovensko čoraz viac závislé na dovoze potravinovej produkcie zo zahraničia.

Tento stav chce zmeniť aj súčasná vláda, ktorá zvyšovanie potravinovej sebestačnosti označuje za strategický záujem štátu. Vybraných expertov a expertiek sa portál EURACTIV Slovensko pýtal, na aké opatrenia by sa v nasledujúcich štyroch rokoch mala vláda v záujme zvyšovania potravinovej sebestačnosti prednostne zamerať.

Dáva zvyšovanie potravinovej sebestačnosti Slovenska zmysel? (ANKETA)

Strategický záujem štátu alebo prekonaný koncept, ktorý narušuje konkurenčné prostredie? Názory expertov a expertiek na zvyšovanie potravinovej sebestačnosti na národnej úrovni sa líšia.

Jarmila Halgašová

Tímlíderka strany Sloboda a Solidarita (SaS) pre pôdohospodárstvo, poslankyňa NR SR a členka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie

Odstránenie diskriminačného prístupu k farmárom z rôznych členských krajín pri vyplácaní dotácií, výraznejšia podpora štátu domácich potravinárov a farmárov, investície do nových technológií, zníženie odvodového a daňového zaťaženia, odstránenie byrokratických prekážok, zefektívnenie administrácie a transparenosť rozhodovania štátu, lepšia vymožiteľnosť práva.

Nepochybne je potrebné podporiť finančne poddimenzovaný potravinársky priemysel, a to ako malých, tak aj stredných a veľkých podnikov. V druhom rade na diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby, na podporu špecializovanej rastlinnej a živočíšnej výroby.

Je vždy lepšie, ak surovinu potravinári aj keď dovezú, spracujú na potraviny, ktoré následne vyvezú do zahraničia. Ak si niekto myslí, že Taliani vyrábajú cestoviny z pšenice dopestovanej výlučne v Taliansku, tak je na veľkom omyle. Do Talianska sa dováža pšenica z celého sveta. Musí však spĺňať všetky kvalitatívne parametre, aby sa z nej mohla vyrobiť múka a následne cestoviny, ktoré sú potom exportované do celého sveta. Zrejme nie je potrebné dať odpoveď na otázku, ktorá cesta je lepšia a z čoho viac štát profituje, či vývoz pšenice a dovoz cestovín alebo dovoz pšenice a vývoz cestovín.

Ladislav Miko

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Zmena štruktúry poľnohospodárskej výroby, kde hľadiskom bude heterogenita, efektívnosť, skrátenie dopravných trás a cesty z farmy k spotrebiteľovi, zacielenie na udržanie a zlepšovanie produkčnej schopnosti/kapacity do budúcna – to znamená investícia do kvality pôdy, jej úrodnosti a štruktúry, schopnosti zadržiavať vodu.

Poľnohospodárske dotácie je možné zacieliť tak, aby sa takýto typ potravinovej produkcie vyplatil. Pokiaľ bude hlavným zdrojom príjmov poľnohospodárov len priama platba a dotácie na veľkoobjemové, často technické plodiny, pôjde to ťažko.

Novonavrhnutá európska politika pre rozvoj vidieka vytvára pre potrebnú zmenu priestor aj finančný rámec, zatiaľ je však len vo fáze návrhu zo strany Európskej Komisie a bude záležať na tom ako sa vyvinie. Žiaľ, práve v krajinách Visegrádu zatiaľ prevažuje tlak na zachovanie čo najvyššieho podielu priamych platieb, odpor k zastropovaniu a podobne – teda zachovanie toho, čo vedie k súčasnej situácii.

Pokiaľ vláda má naozaj v úmysle domácu výrobu diverzifikovať (vyrábať viac potravín v širšej druhovej skladbe doma, čo čítam pod pojmom potravinová sebestačnosť), musí sa to prejaviť aj v obsahu národného strategického plánu pre poľnohospodársku politiku a samozrejme v postojoch k jej konečnej podobe.

Monika Budzák

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS)

Chceme zvyšovať výkonnosť, alebo sebestačnosť slovenského poľnohospodárstva? To sú dve rozdielne veci. Slovenský poľnohospodársky sektor trpí viacerými problémami, ktoré brzdia konkurencieschopnosť farmárov.

Nevysporiadané vlastnícke a užívateľské vzťahy, kvôli ktorým sa začínajúci farmári nemôžu dostať k pôde, tiež nepredvídateľné podnikateľské prostredie a byrokracia, a v neposlednom rade chýbajúce investície do kapitálovej výbavy fariem brzdia jeho produktivitu.

Mnohokrát sú podmienky dotačných schém nastavené tak, že motiváciou fariem je maximalizácia výnosu z dotácie, nie zisku z predaja produktov. Dnes napríklad pomocou viazaných priamych platieb podporujeme aj špecializovanú rastlinnú a živočíšnu výrobu, napriek tomu produkcia neláme rekordy.

Načasovanie žiadostí a výziev je rovnako problematická. Chovatelia dobytka napríklad musia povinne držať 2 mesiace aj tie zvieratá, ktoré by bolo výhodné predať, keďže v opačnom prípade prichádzajú o príjem z dotácie. Následne termín vyplatenia dotácie spôsobuje to, že všetci chovatelia ponúkajú mäsový dobytok v tom istom čase, čo opäť tlačí predajnú cenu nadol.

Úlohou štátu nie je rozhodnúť o tom, čo by sme mali produkovať, skôr ide o nastavenie rámcových podmienok, ktoré umožnia čo najjednoduchší vstup do odvetvia, vymožiteľnosť práva a čo najmenej prekážok počas podnikania. Nie je žiadúce, aby sa farmári viac zaoberali vypĺňaním rôznych výkazov, ako podnikaním. Aj bez toho, aby sa štát usiloval o zvýšenie sebestačnosti v zemiakoch alebo jablkách môžu slovenskí farmári prosperovať, ak sa budú špecializovať na takú produkciu, ktorá bude žiadaná aj v zahraničí. A z toho v konečnom dôsledku ťaží aj domáce obyvateľstvo.

Jaroslav Karahuta

Predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie (Sme rodina)

Aby sme dosiahli náš cieľ v sebestačnosti (minimálne 70 percent potravín z domácej produkcie), musíme na to vytvoriť podnikateľom podmienky. Súvisí to priamo s kapacitou domáceho potravinárskeho priemyslu a možnosťami poľnohospodárstva na Slovensku.

Prvoradá je cenotvorba, pretože podnikateľ by mal robiť najskôr pre adekvátny výnos. Tu je treba riešiť obchodné vzťahy medzi prvovýrobcami, spracovateľmi a predajcami a hľadať tiež alternatívy pre čo najkratší odbytový reťazec.

V rámci podpory poľnohospodárstva by sme sa mali zamerať na podporu napojenú na produkciu, čo však EÚ limituje nízkym percentom. No máme tu aj ďalšie možnosti, ktoré nám poskytujú európske nariadenia.

Pritom nesmieme zabúdať, že vidiek má mať aj iné ako produkčné funkcie, ako sú environmentálne, klimatické, sociálne – a práve na tie sa zameriava Únia svoju podporu v ďalšom programovom období. Veľa práce nás čaká aj pre zlepšenie pozície a funkcie upadnutého potravinárskeho sektora.

Potrebujeme dobudovať sklady, chladiarne, distribučné kanály. Chceme prioritne podporovať také subjekty, ktoré dokážu tvoriť pridanú hodnotu a pracovné miesta. A napokon, v našej legislatíve je treba tiež hľadať cesty, akými by sa dalo zmeniť podnikateľské prostredie tak, aby našim producentom viac pomáhalo. Správnym nastavením podpôr, ich zefektívnením a podporou v národnej legislatívne, môžeme vrátiť život a prosperitu slovenského vidieka.

Michal Wiezik

Europoslanec (SPOLU-OD, Európska ľudová strana)

Je veľmi dôležité, aby Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na základe reálneho zhodnotenia súčasného stavu správne nastavilo svoju poľnohospodársku politiku a zadefinovala svoje strategické opatrenia. Tie musia byt podporené pravidlami spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ v súlade s Európsky Ekologickým Dohovorom a stratégiami pre Biodiverzitu a Potraviny (Z farmy na stôl, Farm to Fork).

Priestor vidím v rozšírení ekologického poľnohospodárstva, ktorého podiel bude v EÚ v najbližšej dekáde rásť až na 25 percent. Silná podpora by mala ísť na produkciu regionálnych, tradičných a unikátnych produktov a krajových odrôd v rámci podpory rozvoja regiónov a vidieka. Zamerať sa musíme na reorganizáciu poľnohospodárskej krajiny, agro-lesnícke opatrenia a podporu biodiverzity, zároveň s voľbou prírode blízkych a udržateľných postupov.

Osobitne sa treba zamerať na zvýšenie atraktivity podnikania v poľnohospodárstve pre mladých farmárov a za veľmi naliehavé považujem aj zjednodušenie systému podpory farmárov.

Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo po koronakríze

Nová vláda považuje zvyšovanie potravinovej sebestačnosti za strategický záujem štátu. Aké opatrenia by mala prijať pre zníženie závislosti na dovoze zahraničných potravín? A ako skĺbi svoju ambíciu s čoraz prísnejšími požiadavkami Únie pre udržateľnú potravinovú produkciu? 

Emil Macho

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK)

Základom všetkého je vyššia finančná pomoc zo strany štátu. Nie je predsa možné vyrábať na hranici rentability pri zahraničnej konkurencii, ktorej výrobky ich materské krajiny štedro dotujú rôznymi národnými podporami, štátnymi pomocami a aj skrytými dotáciami. Chybu sme urobili už pri predvstupových rokovaniach do EÚ, kedy krajiny V4 dohodli výhodnejšie podmienky pre ich domáce agropotravinárske sektory. Navyše, členské krajiny EÚ nemajú rovnakú výšku európskych dotácií, čoho príkladom je práve Slovensko.

Z nášho pohľadu je pre najbližšie obdobie kľúčové:

  • Prerozdelenie štátnej pomoci pre poľnohospodárstvo v roku 2020
  • Vyplatenie zelenej nafty pre špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu v roku 2020
  • Zelená nafta pre potravinárov – systémové opatrenie a jeho realizácia v roku 2020
  • Zmiernenie následkov pandémie COVID-19, efektívne a systémové prerozdelenie covidových peňazí
  • Príprava silného štátneho rozpočtu 2021
  • Príprava Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2020+

K tomu potrebujeme systematicky a dlhodobo vzdelávať domáceho spotrebiteľa o výžive a prínose domáceho agropotravinárstva pre krajinu a zdravie obyvateľstva.

Pri zmienke o vyššej potravinovej sebestačnosti hovoríme o sebestačnosti v základných potravinách – hydinové, hovädzie, bravčové mäso, ovocie, zelenina, zemiaky, pekárenské výrobky, vajíčka. To sú hlavné segmenty, na ktorých podporu by sa mal štát prioritne sústrediť.

Združenie mladých farmárov Slovenska – ASYF

V súčasnosti na Slovenku prevláda, že farmári sú iba výrobcovia komodít, ktoré následne predajú výrobcovi potravín po väčšine do zahraničia a tu nastáva problém. Najväčšia pridaná hodnota na pracovnú silu, regionálny rozvoj a čerstvosť potravín ostáva v zahraničí a farmár dostáva minimálne percento z tohto reťazca. Preto podľa nášho názoru je nevyhnutné sa začať s pozitívnou motiváciou farmárov aby vytvárali čo najväčšiu pridanú hodnotu na ha a komoditu sa snažili premeniť na potravinu.

Ako prvé kroky by pomohlo zníženie byrokratickej záťaže na predaj z dvora, malé bitúnky a prevádzkarne. Taktiež by sa vláda mala zamerať na vytváranie odbytových združení v ktorých by si  farmári vedeli nadstaviť lepšie podmienky voči reťazcom.

V súčasnosti vnímame snahu vládnej koalície urobiť poriadok s priekupníkmi potravín, ktorí dovážajú, prebaľujú a následne potraviny predávajú ako slovenský produkt.
Informatívnosť o pôvode potravín bude  určite správnym krokom aby mal spotrebiteľ dostatočné informácie či podporuje regionálneho farmára alebo dovozcu zo zahraničia.
Investície a podpora spracovania bude potrebná.

Ján Košč

socio-ekonomický analytik, odborár, člen Iniciatívy Pracujúcej chudoby

Na to určite neexistuje nejaký súbor univerzálnych nástrojov. V každom prípade, ak vieme napríklad priamymi aj nepriamymi dotáciami stimulovať príchod zahraničných priemyselných podnikov na Slovensko, tak vieme podporiť podobnými nástrojmi aj domácich producentov potravín. Ak dotujeme priame zahraničné investície, ktoré na Slovensku svojim majiteľom za šesť rokov zarobili dvojnásobok a nevieme zadotovať samých seba, tak asi nie je všetko v poriadku.

Treba sa pozrieť, ako to funguje napríklad v Poľsku alebo Maďarsku, kde to nie je dokonalé, ale svoju potravinovú sebestačnosť majú na vyšších číslach a to radšej nehovorme o starých členských krajinách EÚ.

Helena Patasiová

Predsedníčka Agrárnej komory Slovenska

Hospodárenie na pôde potrebuje mať dlhodobo istotu vlastníckych a užívacích vzťahov k pôde. Pôda by mala ostať vo vlastníctve slovenských občanov. Treba vybudovať vhodné moderné regionálne nákupné centrá  na ovocie a zeleninu. Rozšíriť spracovateľské kapacity na konečný výrobok, ktorý prináša pridanú hodnotu – napríklad repka, slnečnica na olej, jačmeň na slad, škrobárne a podobne.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia