Aktivisti presviedčali europoslancov o úplnom zákaze klietkového chovu

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR/Oliver Ondráš]

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski ochranárom z iniciatívy „Koniec doby klietkovej“ prisľúbil, že Komisia v júni predstaví návrhy, ktoré by mali zohľadniť ich požiadavky na úplný zákaz klietkového chovu v EÚ.

Francúzski ochranári minulý týždeň zverejnili video, aké sa už predtým viackrát objavilo v iných krajinách. V hale sa na niekoľkých metroch štvorcových na seba tlačia tisíce sliepok; medzi nimi viaceré choré, či uhynuté. Typický príklad intenzívneho chovu, ktorý je stále bežný po celej Európe.

Aktivisti z európskej občianskej iniciatívy „Koniec doby klietkovej“ vo štvrtok (15. apríla) presviedčali europoslancov na výbore pre poľnohospodárstvo (AGRI), aby im pomohli takéto praktiky v chove hospodárskych zvierat zastaviť.

Ochranári pod petíciu s rovnakým názvom vyzbierali dostatočný počet podpisov na to, aby sa na základe pravidiel inštitútu „občianskej iniciatívy“ týmto problémom musela začať zaoberať Európska komisia. Podmienkou je v súčte aspoň milión podpisov z minimálne siedmych členských krajín EÚ. Iniciatíva na svojej stránke uvádza, že sa jej podarilo presvedčiť už 1,6 milióna signatárov z 25 štátov Únie.

Podľa organizácie sa v Európe v uzavretých klietkach stále chová až 300 miliónov zvierat. Ide o sliepky, prepeličky, husi, ošípané či teliatka.

„Je to kruté a zbytočné a takéto zaobchádzanie nemôže mať v Európe miesto,“ tvrdia aktivisti. Organizácia je ale presvedčená, že „tento zlý sen sa dá zvrátiť“.

Ekologické agrodotácie: Za aké činnosti by mali byť farmári odmenení? (ANKETA)

Väčšina odborníkov je za to, aby Slovensko v budúcom programovom období vyčlenilo viac ako 20 percent priamych poľnohospodárskych platieb na postupy, ktoré budú prospešné pre prírodu a klímu. No zhodujú sa, že nie je dôležité iba, koľko peňazí na ekoschémy pôjde, ale hlavne to, či budú nastavené kvalitne – to znamená, aby skutočne riešili environmentálne problémy v slovenskom agrosektore a boli zároveň pre farmárov finančne motivujúce. 

Existujú lepšie spôsoby chovu

Mimovládne organizácie nie sú jediné, kto volá po konci hromadného chovu v Európe.

Viac ako 140 výskumníkov a vedcov poslalo vo februári list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen, v ktorom naliehajú na ukončenie chovu zvierat v klietkach v Európskej Únii. „Vedecké štúdie naznačujú, že klietky a uzavreté priestory majú pre viaceré zvieratá veľa negatívnych dôsledkov,“ uvádzajú v liste, v ktorom zároveň poukazujú na to že „existujú aj lepšie spôsoby chovu“.

To tento rok rovnako v liste Komisii potvrdili aj potravinárske spoločnosti, podľa ktorých sa hospodárske zvieratá dajú chovať aj bez klietok. Takýto chov je  podľa nich už dnes rozšírený, je ekonomicky životaschopný a hlavne – lepší pre zvieratá. Výzvu na ukončenie klietkového chovu podpísali nadnárodné spoločnosti ako Nestlé, Unilever, Inter IKEA Group, Ferrero, Mondelez International a mnoho ďalších.

Nemecko chce zlepšiť podmienky zvierat v poľnohospodárstve novou daňou

Zvýšenie štandardov ochrany zvierat v Nemecku by malo stáť asi 2,9 miliardy eur do roku 2025 a 4,3 miliardy do 2030.

Zákaz klietkového chovu má podporu aj u ľudí na Slovensku. Podľa prieskumu agentúry Focus z roku 2019 ho podporuje viac ako 60 percent Slovákov a Sloveniek. Podľa organizácie Humánny pokrok je to historicky najvyššia podpora ochrany sliepok.

Aktivisti z organizácie Humánny pokrok, ktorá je zapojená do iniciatívy „Koniec doby klietkovej“, pred štvrtkovým zasadnutím výboru k tejto téme spísali výzvu slovenským europoslancom, aby ukončenie klietok v chove hydiny takisto podporili.

„Milióny sliepok, prasníc, teliat, kačíc, husí, králikov a prepelíc každoročne trpia v týchto hrozných a zastaraných systémoch, zatiaľ čo živočíšna výroba vytvára nátlak na Európsky parlament, aby vyvolala pochybnosti o alternatívach ku klietkovému chovu,“ apelujú slovenskí ochranári.

Spotrebitelia nechcú platiť viac

O aké pochybnosti ide? Chovatelia sa totiž na situáciu pozerajú inak.

Únia hydinárov Slovenska (ÚHS) sa bráni voči tvrdeniu, že klietkový chov je pre nosnice nevhodný. Tvrdí, že v dnešných klietkach je nižší úhyn sliepok ako v podstielkovom chove a vajíčka z klietkového chovu sú aj bezpečnejšie pre spotrebiteľa, pretože obsahujú menej baktérií a škodlivých látok.

Keď sa v roku 2019 napríklad veľké obchodné reťazce rozhodli zastaviť predaj vajec z najškodlivejších klietkových chovov, hydinári hovorili, že to pre nich môže byť likvidačné. Poukazujú na to, že na základe pravidiel EÚ museli do roku 2012 investovať veľa peňazí do takzvaných obohatených klietok, ktoré sliepkam vytvárajú o niečo lepšie podmienky pre život.

Úplný zákaz klietok, aký napríklad do roku 2027 už prijala susedná Česká republika, by vyžadoval veľké investície. Zmena systému chovu obohatených klietok na voliérové chovy by si podľa odhadov Únie hydinárov Slovenska vyžadovala investície vo výške 47,3 milióna eur.

Napriek tomu ÚHS v roku 2020 podpísalo s ministerstvom pôdohospodárstva memorandum, v ktorom sa zaviazalo k ukončeniu klietkového chovu do roku 2030.

Na Slovensku sliepky ročne znesú viac ako jednu miliardu vajec, pričom vyše 80 percent pochádza z klietkových chovov. Pre porovnanie: vo Francúzsku žije v klietkach 10 percent nosníc.

Wojciechovski: Máte podporu Komisie

Na vypočutí aktivistov boli okrem europoslancov prítomní aj zástupcovia Európskej komisie – konkrétne Věra Jourová, podpredsedníčka Komisie zodpovedná za hodnoty a transparentnosť, Stella Kyriakides, komisárka pre Zdravie a bezpečnosť potravín a eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski.

Poľský eurokomisár prisľúbil, že na začiatku júna Komisia predstaví konkrétne návrhy, ktoré budú odpoveďou na požiadavky iniciatívy. Zároveň naznačil, čo všetko bude brať Komisia pri príprave novej legislatívy do úvahy.

„Nech sa rozhodneme pre akúkoľvek zmenu, musíme pri nej počítať s prechodnými obdobiami, ktoré dajú poľnohospodárom dostatok času na prispôsobenie,“ povedal Wojciechowski. Zdôraznil, že prechod na alternatívne spôsoby chovu môžu byť financované z poľnohospodárskych eurofondov, ako aj z prostriedkov Plánu obnovy EÚ.

„V tomto môžete počítať s plnou podporu Európskej komisie,“ dodal.

Agrokomisár zároveň prisľúbil, že Komisia bude dbať na to, aby sa rovnaké štandardy pre dobré podmienky zvierat uplatňovali aj na výrobky dovezené z tretích krajín.

Wiezik: Klietky sú synonymum utrpenia

Predseda poľnohospodárskeho výboru Norbert Lins (EPP) po vypočutí ochranárov povedal, že ich iniciatívu víta, no úplný zákaz klietkového chovu označil za „príliš zjednodušený“. „Každý jeden spôsob chovu a ich sanitárne aspekty je potrebné najskôr vedecky zhodnotiť,“ povedal nemecký europoslanec.

Pri každej zmene, ktorú Únia príjme, musí podľa neho myslieť na finančné kompenzácie pre farmárov.

S finančnou podporou EÚ pri prechode na systémy chovu bez klietok súhlasí aj slovenský europoslanec Michal Wiezik (SPOLU-OD, EPP). Požiadavku iniciatívy „Koniec doby klietkovej“ na ukončenie klietkového chovu ale na rozdiel od Linza podporuje bez výhrad. „Rozsiahly vedecký výskum ukazuje, že klietkové chovy sú v rozpore s dobrými životnými podmienkami hospodárskych zvierat tak ako ich definuje smernica EÚ,“ vysvetľuje svoj postoj.

Podľa slovenského europoslanca žiadny z doteraz navrhnutých klietkových systémov, vrátane obohatených klietok neposkytuje dostatočný priestor na zabezpečenie životných potrieb zvierat.

„Životný priestor jedného zvieraťa je často definovaný plochou s rozmerom hárku A4. Klietky nikdy nemôžu poskytnúť dobré životné podmienky, ani pri najlepšom možnom  manažmente chovu. Klietkové chovy sú synonymom utrpenia a často sa stavajú ohniskami zoonotických (zvieracích) chorôb,“ dodáva.