Akými kartami hrá Slovensko v súťaži o Európsky orgán práce?

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Slovensko vo svojej ponuke vyzdvihuje strategickú polohu Bratislavy, ale aj kvalitné zdravotnícke služby, sociálne zabezpečenie a vzdelávací systém. Prízvukovať ale bude hlavne to, že ako jediný nový členský štát patriaci do eurozóny a Schengenu nemá zatiaľ žiadnu únijnú agentúru.

Európska komisia minulý týždeň zverejnila hodnotenie ponúk štyroch členských krajín, ktoré sa uchádzajú o sídlo novovznikajúceho Európskeho orgánu práce (European labour authority, ELA).

V porovnaní so súbojom o Európsku liekovú agentúru spred dvoch rokov je záujem tentokrát nižší. Agentúra, ktorá sa v dôsledku brexitu sťahuje z Londýna, a nakoniec pripadla Amsterdamu, zabojovalo až 19 krajín EÚ. O sídlo ELA majú záujem štyri východoeurópske členské krajiny: Bulharsko, Cyprus, Lotyšsko a Slovensko.

Hlavnou náplňou práce novej agentúry bude dohľad nad správnym uplatňovaním európskeho pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia v cezhraničných situáciách.

ELA na Slovensku ako dobrý nápad

Európska komisia hodnotí ponuky na základe piatich kritérií, na ktorých sa vopred dohodli členské štáty. Zrejme najdôležitejším hľadiskom je geografická vyváženosť. To znamená, že by sa mal uplatniť princíp rovnomerného geografického rozdelenia agentúr, pričom najväčšiu šancu by mali mať krajiny, v ktorých zatiaľ nesídli žiadna agentúra.

Experti Komisie okrem toho zisťovali, či sú krajiny schopné zaistiť kancelárske priestory a potrebnú infraštruktúru do dňa, kedy ELA oficiálne začne svoju činnosť. Ďalšími kritériami je dostupnosť lokality, možnosti školských a predškolských zariadení pre deti budúcich zamestnancov ELA, či prístup na trh práce, k sociálnemu a zdravotnému zabezpečeniu pre ich príbuzných.

Rozhodnutie o novom sídle ELA je v rukách členských štátov. Konečný verdikt vynesú ministri zodpovední za sociálne politiky na zasadnutí Rady EÚ 13. júna.

Záverečný výrok tak bude do veľkej miery politickým rozhodnutím, do ktorého môžu prehovoriť aj prebiehajúce diskusie európskych lídrov o rozdelení kľúčových postov v európskych inštitúciách. Slovensko by tak mohlo „zobchodovať“ podporu pre svoju kandidatúru na ELA výmenou za hlas pre niektorého z adeptov na vrcholnú pozíciu.

Slovenská delegácia v stredu (5. júna) v Bruseli predstavila oficiálnu prihlášku s názvom ELA in Slovakia, A Good Idea (ELA na Slovensku, dobrý nápad).

Geografická spravodlivosť

Čo sa týka geografickej vyváženosti, všetky kandidujúce štáty apelujú, aby nová agentúra vyrástla vo východnej časti Únie a v niektorom z takzvaných nových členských štátov, teda tých, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004. K takémuto postupu sa zaviazali európski lídri na summite Európskej rady z roku 2008.

Pre Bulharov je preto pridelenie ELA otázkou „férového prístupu a vyjadrením solidarity v EÚ“, Cyprus to chápe ako „ukážkový príklad, ako posilniť pocit prináležitosť Cyperčanov k EÚ.“

Lotyšsko, naopak, v materiáli priznáva, že toto kritérium nehrá v jeho prospech, nakoľko v Rige už sídli Úrad Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC). Lotyši ale túto nevýhodu predávajú ako svoju prednosť a tvrdia, že spolupráca agentúr môže prispieť k „nákladovej efektívnosti a účinnému využitiu zdrojov na prevádzkové a administratívne úlohy“.

Bratislava sa uchádza o ďalšiu agentúru EÚ. Argumentuje zmierením

Umiestnenie Európskej agentúry práce v Bratislave by bolo symbolickým gestom zmiernenia po politickom spore o vyslaných pracovníkoch, píše rezort práce.

Slovensko geografický princíp stavia do popredia svojej ponuky. Pripomína, že je v celej Únii jedinou krajinu, ktorá je členom eurozóny a aj Schengenského priestoru a ktorá súčasne nemá na svojom území žiadnu európsku agentúru.

Týmto spôsobom sa vymedzuje voči ponukám ostatných krajín, ktoré buď zatiaľ nie sú v Schengene (Cypurs, Bulharsko), alebo už – ako Lotyšsko – hostia niektorú z agentúr EÚ.

Dôležitosť rovnomernejšieho rozdelenia agentúr Slovensko vyzdvihovalo aj počas kandidatúry na sídlo Európskej liekovej agentúry. Tá nakoniec pripadla Holandsku. Rozhodnutie členských štátov vtedy kritizoval expremiér Róbert Fico. „Veľkí hráči si urobili s malými hráčmi, čo chceli. Je to úplne jasné, sú to veci, ktoré budú naďalej Európsku úniu rozdeľovať,“ uviedol po hlasovaní.

Kancelárske priestory

Dôležitým rozhodovacím kritériom je aj dostupnosť a pripravenosť vhodných kancelárskych priestorov pre novú agentúru. Európski diplomati budú určite pripomínať práve Amsterdam, ktorý nedokázal včas pripraviť priestory pre EMA, ako vo svojej ponuke sľuboval.

Úrad by mal začať fungovať do jedného roka od formálneho prijatia návrhu nariadenia, ktoré zriaďuje Európsky orgán práce. To sa očakáva v júli tohto roku.

Slovensko v oficiálnej ponuke ako sídlo ELA navrhuje nedávno dokončenú administratívnu budovu Lendererova 12 v štvrti Eurovea city. Podľa rezortu práce spĺňa prísne technické požiadavky, ktoré určuje Európska komisia. V ponuke vláda vyzdvihuje jej polohu v centre hlavného mesta a považuje za „symbolické, že agentúra bude sídliť v mieste, kde bolo zahájené prvé predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ.“

Pellegrini u Merkelovej loboval za umiestnenie unijnej agentúry do Bratislavy

Slovenská vláda argumentuje hlavne tým, že na území Slovenska zatiaľ nie je ani jedna európska inštitúcia. Pripomína aj svoj konštruktívny prístup v otázke vyslaných pracovníkov a jej snahu o prehlbovanie sociálnej dimenzie EÚ.

Vláda sa v návrhu zaväzuje, že kancelárie budú hotové do októbra 2019. V prvej fáze bude mať ELA k dispozícií priestory s rozlohou 1 200 m2 pre 23 zamestnancov. V auguste 2020 by sa priestor mal rozrásť tak, aby si v ňom zázemie našlo 65 úradníkov. V tretej fáze by už kancelárie mali mať výmeru viac ako 4 000 m2, a zmestiť by sa do nich malo 144 agentúrnych pracovníkov.

V prospech ostatných troch kandidujúcich krajín môže hrať skutočnosť, že agentúre ponúkajú väčšie priestory. Bulharsko a Lotyšsko dáva euroúradníkom na výber tri rôzne budovy. Sofia však vie zabezpečiť spustenie prevádzky ELA až v roku 2020.

V hodnotení slovenskej ponuky Komisia poukazuje na to, že návrh neobsahuje informáciu o finančných podmienkach prenájmu a údržby kancelárskych priestorov. Cyperská vláda napríklad sľubuje bezplatné využívanie budovy, Bulhari sú zas pripravení uhradiť náklady spojené s prenájmom počas prvých 18 mesiacov.

Líder v sociálnych právach

Vládni predstavitelia v predhovore k ponuke zdôrazňujú, že pre Slovensko je téma sociálnej mobility prioritou, pričom sa chce stať „regionálnym lídrom v agende sociálnych práv“. Okrem údajov o zamestnanosti ako dôkaz podáva prijatie novej Stratégie pracovnej mobility, ktorej cieľom je „ochrana dôstojných pracovných podmienok a odstraňovanie prípadov sociálneho dumpingu“.

„Schopnosť našej krajiny spájať členské štáty sa jasne ukázala počas rozhovorov o smernici o vyslaných pracovníkoch. Slovensko nie je len krajinou, ktorá vysiela pracovníkov do zahraničia, ale tiež krajinou, kde prácu hľadajú tisícky vyslaných pracovníkov,“ prihovára sa minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.

Nad vyslanými pracovníkmi bude bdieť Európsky úrad práce

Úprava pravidiel o vysielaní pracovníkov sa v marci posunula od ďalšieho štádia. Európska komisia medzičasom prirpavuje aj novú agentúru, ktorá má podporiť správne zavádzanie aj tejto legislatívy v členských štátoch.

Vládny dokument predstavuje Bratislavu ako kozmopolitné mesto, ktorého veľkou výhodou je jeho strategická poloha v „srdci Európy“. V tejto súvislosti pripomína výbornú dostupnosť z troch medzinárodných letísk v Bratislave, Viedni a Budapešti.

Ako ďalšie prednosti Bratislavy dokument vypichuje „zrozumiteľnú verejnú dopravu“, „dobre rozvinutú infraštruktúru nabíjacích staníc“, či bikesharing. Upozorňuje tiež, že je domovským mestom viacerých slovenských značiek, ktoré sú úspešné aj za hranicami. Menuje hlavne IT firmy ako ESET, Soitron, Pixel Federation a Sygic.

Budúcim zamestnancom vláda sľubuje vysoko kvalitnú zdravotnú starostlivosť, sociálne zabezpečenie a kvalitné vzdelávanie na všetkých stupňoch školského systému. Čo sa týka dostupnosti školských zariadení, materiál pripomína každoročne rastúcu kapacitu materských škôl a jaslí v hlavnom meste.