Analytik: Energetické zhodnocovanie odpadu na hornej Nitre nemusí byť dobrý nápad

Zariadenie na energetické zhodnotenie odpadu v českom Chotíkove pri Plzni. [ZEVO Plzeň]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy, regióny a uhlíková neutralita

Namiesto výroby tepla z uhlia by sa na hornej Nitre mohol energeticky zhodnocovať odpad. Analytik Ladislav Hegyi však v posudku pre environmentálnu organizáciu Priatelia Zeme -CEPA poukazuje na nedostatok odpadu a otázny prínos k znižovaniu emisií.

Problém so zabezpečením dostatočného množstva komunálneho odpadu a pravdepodobne len o málo nižšie emisie skleníkových plynov ako zemný plyn. To sú podľa analytika Ladislava Hegyiho hlavné problémy so zámerom Slovenským elektrární postaviť v regióne horná Nitra zariadenie na energetické zhodnotenie odpadu.

Vyplýva to z posudku, ktorý Hegyi, v súčasnosti poradca europoslanca Martina Hojsíka (PS, Renew Europe), vypracoval pre environmentálnu organizáciu Priatelia Zeme-CEPA.

Aj keď je zatiaľ nepravdepodobné, že by nové zariadenie na energetické zhodnotenie odpadov mohlo byť financované aj z európskych peňazí, budúcnosť energetiky v uhoľnom regióne horná Nitra po skončení spaľovania uhlia je dôležitou témou v prechode Slovenska na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Spaľovanie odpadu namiesto uhlia? Slovensko lobuje za európske peniaze, Únia je (zatiaľ) skeptická

Novú vládu čaká hľadanie alternatívy pre vykurovanie hornej Nitry. Energetické zhodnocovanie odpadu by v kombinácii s obnoviteľnými zdrojmi a plynom produkovalo o 80 percent emisií CO2 menej ako spaľovanie uhlia.

Súťaž o odpad

Slovenské elektrárne síce zatiaľ nepredstavili projekt s konkrétnou technológiou energetického zhodnocovania. Z informácií, ktoré už boli zverejnené však Hegyi však počíta s tým, že by zariadenie na svoje fungovanie potrebovalo 80 – 100 tisíc ton odpadu ročne.

No ak by sa aj spaľovni podarilo dohodnúť zvoz komunálneho odpadu z celého okresu Previdza, po roku 2035 by podľa posudku v súlade s celoštátnym recyklačným cieľom malo v regióne ostať 21 875 – 24 500 ton tuhého komunálneho odpadu. „Z tohto množstva komunálnych odpadov naviac bude istá časť pri nedostatočnom predtriedení nehorľavá,“ dodáva analytik.

O zvyšok by podľa Hegyiho musela súťažiť vo „vysokokonkurenčnom prostredí“ s recyklačnými technológiami a inými zariadeniami pre energetické zhodnocovanie odpadov, napríklad cementárňami.

Výsledkom by potom boli buď ekonomické straty spaľovne, ktoré by následne mohli byť prenášané na miestnych obyvateľov, alebo potláčanie rozvoja recyklácie a opätovného používania.

Hegyiho výpočty potvrdzuje aj záver spoločnosti ewia, ktorá vlastní košickú spaľovňu a plánuje postaviť ďalšie prevádzky na západnom Slovensku. Situáciu na hornej Nitre analyzovala, projekt však podľa nej „môže byť limitovaný dostupnosťou odpadu a s tým súvisiacim nedostatkom kapacít na jeho energetické zhodnocovanie“. Snahu Slovenských elektrární však „plne podporuje“, pretože môže prispieť k zníženiu miery skládkovania.

Zelená budúcnosť

V budúcnosti je tiež podľa Hegyiho nutné počítať ešte s vyššími mierami recyklácie, ako určujú ciele pre rok 2035 a zároveň s menším nárastom objemu odpadu, než aký by sa dal predpokladať na základe ekonomického rastu.

Akčný plán pre obehové hospodárstvo, ktorý Európska komisia predstavila začiatkom marca napríklad hovorí o znížení komunálneho odpadu na polovicu do roku 2030 alebo zavedenie požiadavky ekonomicky výhodnej recyklovateľnosti/znovupoužiteľnosti na všetky obaly, ktoré sa dostanú na európsky trh.

V obehovom hospodárstve má Komisia ambiciózne plány, dôležitá bude realita

Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo z dielne eurokomisie chce do roku 2030 množstvo komunálneho odpadu na polovicu a rozšíriť právo na opravu. Opatrne ho chvália environmentálne mimovládky, aj slovenskí zelení europoslanci. Dôležité však podľa nich budú ďalšie kroky.

„Na základe doterajších informácií bude mať legislatíva Európskej únie väčší vplyv na relatívne oddeľovanie vzniku odpadov od ekonomického rastu než tomu bolo u legislatívy a strategických dokumentov Európskej únie doposiaľ,“ komentuje Hegyi.

Emisie ako zemný plyn

Argumentom v prospech výstavby zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu je aj znižovanie emisií. Z dokumentu Slovenských elektrární z jesene minulého roka, ktorý má EURACTIV.sk k dispozícií, vyplýva, že dokončení spaľovne (ktoré sa očakáva najskôr v roku 2026) by emisie boli o 80 percent nižšie ako v súčasnosti, konkrétne 26,3 tisíc ton CO2.

Hegyi prišiel v posudku k iným číslam – 70 tisíc až 170 tisíc ton CO2 ročne. Fosílneho CO2 by potom bolo najmenej 23,1 tisíc ton ročne, najviac približne 60 tisíc ton ročne. Vychádzal pritom z kapacity 100 tisíc ton komunálneho odpadu ročne, technológie podobnej spaľovni pri českej Plzni a odborných prác, ktoré analyzovali vplyv jednotlivých technológií nakladania s komunálnymi odpadmi na klímu.

Analytik tiež poukazuje na štúdiu spoločnosti Eunomia z roku 2006, ktorá prišla so záverom, že spaľovne komunálneho odpadu s kombinovanou výrobou tepla a elektriny vykazujú emisie CO2 fosílneho pôvodu porovnateľné s emisiami elektrárne na zemný plyn.

„Ak využívanie zemného plynu je potrebné vzhľadom na uhlíkový rozpočet súvisiaci s cieľmi Parížskej dohody postupne utlmovať, nie je zrejmé, aký prínos z hľadiska ochrany klímy má predstavovať zariadenie s porovnateľnými emisiami CO2 fosílneho pôvodu (a za istých podmienok aj mierne vyššími),“ konštatuje v tejto súvislosti Hegyi.

Slovenskú opozíciu rozdeľuje názor na jadrovú energiu aj zemný plyn

VOĽBY 2020 | Koaličné a opozičné strany sa zhodujú na rozvoji obnoviteľných zdrojov a dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Rozdeľuje ich názor na budúcnosť jadrovej energie a dotácií na výmenu kotlov. Proti energetickej chudobe chcú bojovať, väčšine však chýba konkrétna predstava.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press