Angela Merkelová sa vyjadrila k reforme eurozóny. Jej slová potešili Paríž aj Brusel

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová. 10. máj 2018. [EPA-EFE/SASCHA STEINBACH]

Angela Merkelová sa v nedeľu (3. júna) po dlhom čakaní vyjadrila k Macronovej vízii reformy menovej únie. Napriek pretrvávajúcim názorovým rozdielom ohľadom niektorých návrhov, nemecká kancelárka naznačila viaceré ústupky.  

Keď sa v máji roku 2017 stal novým francúzskym prezidentom Emmanuel Macron, zakrátko avizoval, že Francúzsko pod jeho vedením bude motorom dôležitých zmien v eurozóne. Odvtedy už stihol predložiť viacero ambicióznych refromných návrhov, no niekoľko mesiacov musel čakať na odpoveď nemeckej kancelárky, ktorá medzičasom zostavovala novú koalíciu.

V nedeľu (3. júna) Merkelová na jeho výzvy konečne odpovedala – a to práve v čase, kedy sa mnohí obávajú o budúcnosť samotnej Únie kvôli transatlantickému napätiu a politickým nepokojom v Taliansku a Španielsku.

Európu podľa Macrona ohrozujú neliberálne demokracie

Francúzsky prezident ohlásil v Európskom parlamente zvýšenie príspevku do európskeho rozpočtu a finančnú pomoc samosprávam, ktoré sa rozhodnú prijať migrantov.

„Fond do zlého počasia“

Merkelová sa krátko pred dôležitým summitom Únie vyjadrila pre nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung. Avizovala, že najväčšia ekonomika eurozóny podporí investičný rozpočet, ktorý by predstavoval „nižšie dvojciferné číslo v miliardách eur“.

Hoci Merkelovej predstavy o rozsahu takéhoto rozpočtu sa zásadným spôsobom líšia od návrhov Paríža, jej slová predsa len naznačujú istý ústupok.

Uviedla že tzv. „fond do zlého pošasia (rainy day fund)“ by pomohol vyrovnať ekonomickú nerovnováhu medzi bohatými a chudobnejšími európskymi krajinami, „ktoré majú, čo doháňať najmä v oblasti vedy, techniky a inovácií.“

„Potrebujeme rýchlejšiu hospodársku konvergenciu medzi členskými štátmi,“ vysvetlila.

„Aby sme to dosiahli, musíme posilniť investičnú spôsobilosť pomocou dodatočných štrukturálnych politík,“ povedala a dodala, že fond bude postupne rozdelený do jednotlivých fáz, ktoré sa neskôr vyhodnotia z hľadiska ich efektívnosti.

Merkelová podporila minulotýždňové návrhy Európskej komisie, ktorá chce z európskeho rozpočtu vyčleniť 25 miliárd eur na podporu štrukturálnych reforiem a vytvoriť 30 miliardový fond na podporu investícií v člernských krajinách v prípade asymetrických šokov.

Krátkodobé úvery s prísnymi podmienkami

Merkelová tiež podporila – pôvodne nemecký návrh – na premenu trvalého eurovalu (ESM, Európsky stabilizačný mechanizmus) na nový Európsky menový fond. Ten by  prostredníctvom krátkodobých  uverových liniek pomáhať krajinám s nadmernými dlhmi.

Euroskupina rozhodne o podmienkach vystúpenia Grécka zo záchranného programu v júni

Podľa slovenského ministra financií Petra Kažimíra je Grécko pripravené stáť na vlastných nohách. Atény však nesmú poľaviť v presadzovaní dohodnutých reforiem, na ktorých sa dohodli s medzinárodnými veriteľmi. 

Európsky stabilizačný mechanizmus, ktorý dnes funguje ako medzivládny mechanizmus, dohliada na záchranné pôžičky krajinám v problémoch, ako to bolo v prípade Grécka či Španielska. Záchranný nástroj s úverovou kapacitou 500 miliárd eur vznikol pred šiestimi rokmi v čase vrcholiacej dlhovej krízy.

„Snažíme sa byť o trochu nezávislejší od Medzinárodného menového fondu,“ upresnila nemecká kancelárka. Zdôraznila, že EMF by dopĺňal existujúce opatrenia v rámci bankovej únie a únie kapitálových trhov, ktoré majú pomôcť stabilite eurozóny.

„Ak sa celá eurozóna ocitne v nebezpečí, EMF musí mať schopnosť poskytnúť dlhodobé úvery krajinám v problémoch,“ uviedla v rozhovore. „Splácanie týchto pôžičiek by sa rozložilo na 30 rokov a bolo by podmienené uskutočňovaním štrukturálnych reforiem,“ dodala.

Krátkodobé úvery by ale postihnutým krajinám boli dostupné len za prísnych „špeciálnych“ podmienok, „na obmedzenú sumu a so záväzkom úplného splatenia“.

Menový fond by podľa nej ma vzniknúť na medzivládnom základe, pričom hlavné slovo v rozhodnutiach o využití peňazí budú mať národné parlamenty.

Ako v rozhovore usitila, nové opatrenia nemôžu v žiadnom prípade znamenať, že nemeckí daňoví poplatníci budú niesť zodpovednosť za dlhy iných krajín. „Solidarita medzi partnermi nesmie viesť k vytvoreniu dlhovej únie, ale mala by byť o vzájomnej pomoci,“ povedala.

Reforma eurozóny: Merkelová volá po „kompromise“, Macron po „solidarite“

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa na minulotýždňovej návšteve Berlína snažil presvedčiť Angelu Merkelovú k podpore jeho návrhov pre hlbšiu integráciu hospodárskej a menovej únie. Nemci  však ostávajú aj naďalej opatrní.

V rozhovore tiež zaznela myšlienka, aby mal posilnený Európsky stabilizačný mechanizmus  právomoc revidovať udržateľnosť dlhu postihnutej krajiny.

Európsky menový fond by však podľa Merkelovej okrem ekonomickej situácie mal možnosť hodnotiť aj udržateľnosť verejného dlhu a „mal by disponovať primeranými nástrojmi, ktore sa v prípade potreby aktivujú“.

Angela Merkelová spolu s bývalým francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozim v roku 2010 prišla s návrhom reštrukturalizácie gréckeho verejného dlhu, čo spôsobilo veľké nepokoje na finančných trhoch.

Paríž je nadšený

Úrad francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona  slová nemeckej kancelárky Angely Merkelovej k téme reformy Európskej únie a eurozóny uvítal. „Je to pozitívny krok, ktorý naznačuje záväzok kancelárky a jej vlády voči Európe,“ uviedol. Podľa Paríža to predstavuje krok smerom „k francúzskemu pohľadu“.

Francúzi stále presadzujú názor, že Macronove reformy sú jediným možným spôsobom, ako posilniť eurozónu a Európsku úniu.

„Nečakajte, konajte teraz,“ povedal francúzsky prezident, keď si minulý mesiac v nemeckom meste Aachen preberal cenu Karla Veľkého. Naliehal tým na Nemecko, aby prekonalo svoju „posadnutosť“ rozpočtovými a obchodnými prebytkami a podporilo reformy, aj za cenu toho, že bude musieť siahnuť hlbšie do vrecka.

Francúzsky prezident už dlho hovorí o tom, že dôveru v EÚ podkopáva práve nadmerná šetrnosť.

Macronova veľká reforma eurozóny naráža na odpor Berlína

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom utorkovom prejave (17. apríla) pred europoslancami opäť hovoril o potrebe reformy eurozóny. Jeho návrhy sa však nepozdávajú novému nemeckému ministrovi financií Olafovi Scholzovi ani konzervatívcom Angely Merkelovej.

Brusel Merkelovej slová víta

To, že Merkelová predstavila nemeckú pozíciu ešte pred dôležitým summitom Európskej rady, potešilo aj podpredsedu Európskej komisie Valdisa Dombrovskisa. „Verím v posun a v konkrétne rozhodnutia na júnovom summite,“ uviedol pre bruselský portál EURACTIV bývalý premiér Lotyšska.

Čo sa týka iniciatív ako podpora štrukturálnych reforiem a podpora investícií, Merkelová a Komisia podľa neho „ide viac-menej rovnakou cestou,“ „My všetci súhlasíme s tým, že je potrebné posilniť ESM a sme pripravení diskutovať o konkrétnych zmenách.“

Merkelovej slová o právomoci Európskeho menového fondu revidovať udržateľnosť verejných dlhov krajín, ktoré požiadajú o pomoc, Dombrovskis nechcel komentovať. Brusel sa k tejto možnosti dlhodobo stavia omnoho opatrnejšie.

Posledná šanca a kríza v Európe

Pred summitom EÚ chce Nemecko a Francúzsko, ktoré ostatní vnímajú ako hnací motor európskej integrácie, rokovať a zosúladiť svoje stanoviská k reforme bloku po brexite.

Tento summit mnohí považujú za poslednú šancu, ako pred európskymi voľbami zrealizovať niekoľko projektov a splniť sľuby dané frustrovaným európskym voličom.

Kríza, ktorá v Európe zúri, sa v posledných dňoch odohráva najmä v Taliansku, kde sa k vláde dostávajú populistické a euroskeptické strany, ale aj v Španielsku, v ktorom dlhoročný premiér Mariano Rajoy čelí korupčnému škandálu a na jeho poste ho pravdepodobne nahradí socialistický súper Pedro Sanchez.

Kormidla španielskej vlády sa chopí proeurópsky socialista Pedro Sánchez

Pedro Sánchez je prvým premiérom v španielskej histórii, ktorému sa do čela exekutívy podarilo dostať vďaka takzvanému konštruktívnemu vysloveniu nedôvery. 

Talianske vládnuce strany navyše razia proti-nemeckú rétoriku a tvrdia, že úsporné politiky Berlína dostali mnohé juhoeurópske krajiny na kolená.

Nemecká kancelárka bola však na adresu Talianska zmierlivá a podľa vlastných slov je „absolútne prístupná rozhovoru s novou talianskou vládou o spôsoboch, ako pomôcť mladým ľuďom nájsť si prácu” vzhľadom na ich vysokú mieru nezamestnanosti.

Aj transatlantické vzťahy sa medzičasom zhoršili. Ich zmrazenie spôsobili najmä rozhodnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa – odstúpenie od iránskej jadrovej dohody z roku 2015 a zavedenie ciel na dovoz ocele a hliníka.

Krízové rozhovory nepomohli: Biely dom oznámi zrušenie colnej výnimky pre Úniu

Washington nechce obchodnú vojnu s Európskou úniou. Ale to, či dôjde k eskalácii ich sporu, bude závisieť od Únie, varuje americký minister obchodu Wilbur Ross. Únia už má pripravené odvetné opatrenia.