Audítori EÚ: Agrodotácie určené na boj proti zmene klímy nefungujú

Ilustračný obrázok.

Viac ako štvrtina výdavkov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ ide na opatrenia v oblasti zmeny klímy. V praxi ale tieto peniaze podľa Európskeho dvora audítorov klíme veľmi nepomáhajú.

Výdavky EÚ určené na opatrenia v oblasti klímy neprispeli k zníženiu emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva. Uvádza sa to v pondelok zverejnenej správe Európskeho dvora audítorov (EDA).

Audítori pripomenuli, že hoci viac než štvrtina všetkých výdavkov EÚ na poľnohospodárstvo v období rokov 2014 až 2020, viac než sto miliárd eur, bolo vyčlenených na opatrenia v oblasti zmeny klímy, emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva od roku 2010 neklesli. Väčšina opatrení podporovaných spoločnou poľnohospodárskou politikou má nízky potenciál zmierňovať zmenu klímy a nemotivuje k využívaniu postupov šetrných ku klíme.

„Úloha EÚ pri zmierňovaní klimatickej zmeny v poľnohospodárskom odvetví je kľúčová, pretože Únia stanovuje environmentálne normy a spolufinancuje väčšinu poľnohospodárskych výdavkov členských štátov,“ uviedol  Viorel Stefan, člen EDA zodpovedný za túto správu.

Podľa jeho slov zistenia audítorov budú užitočné na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Nová poľnohospodárska politika by sa však mala viac zamerať na znižovanie emisií z poľnohospodárstva a mala by byť transparentnejšia, pokiaľ ide o jej prínos k zmierneniu klimatických zmien.

Chémie neubúda

Audítori preskúmali, či sa cez agropolitiku v období 2014 až 2020 podporili postupy, ktoré majú potenciál znížiť emisie skleníkových plynov z troch hlavných zdrojov, ako sú chov hospodárskych zvierat, chemické hnojivá a maštaľný hnoj, ako aj využívanie pôdy (orná pôda a trávne porasty).

Emisie z chovu hospodárskych zvierat predstavujú asi polovicu emisií z poľnohospodárstva a od roku 2010 neklesli. Ide o emisie, ktoré priamo súvisia s veľkosťou stád hospodárskych zvierat – dve tretiny pochádzajú z hovädzieho dobytka. Podiel emisií vygenerovaných hospodárskymi zvieratami je vyšší, ak sa zohľadnia aj emisie z výroby krmív vrátane ich dovozu.

Ekologické agrodotácie: Za aké činnosti by mali byť farmári odmenení? (ANKETA)

Väčšina odborníkov je za to, aby Slovensko v budúcom programovom období vyčlenilo viac ako 20 percent priamych poľnohospodárskych platieb na postupy, ktoré budú prospešné pre prírodu a klímu. No zhodujú sa, že nie je dôležité iba, koľko peňazí na ekoschémy pôjde, ale hlavne to, či budú nastavené kvalitne – to znamená, aby skutočne riešili environmentálne problémy v slovenskom agrosektore a boli zároveň pre farmárov finančne motivujúce. 

Agropolitika EÚ však neobmedzuje počet hospodárskych zvierat ani neposkytuje stimuly na ich znižovanie. Zahŕňa podporu živočíšnych produktov, ktorých spotreba sa od roku 2014 neznížila, čo prispieva skôr k udržaniu emisií než k ich zníženiu.

Emisie z chemických hnojív a maštaľného hnoja, ktoré tvoria takmer tretinu emisií agrosektora, sa od roku 2010 do roku 2018 zvýšili. EÚ podporuje zníženie používania hnojív, podľa audítorov však vplyv týchto postupov na emisie nie je jasný. A účinnejšie postupy, pri ktorých používanie hnojív zodpovedá potrebám plodín, dostali málo finančných zdrojov.

Iba malé zmeny

Spoločná agropolitika podporuje kroky, ktoré nie sú šetrné ku klíme, aj formou platieb poľnohospodárom, ktorí pestujú na odvodnených rašeliniskách. Tie predstavujú menej než dve  percentá poľnohospodárskej pôdy v EÚ, ale produkujú 20 percent skleníkových plynov z poľnohospodárstva.

Fondy rozvoja vidieka sa mohli použiť na obnovu rašelinísk, ale k tomu dochádza zriedka. Podpora opatrení na záchyt uhlíka, ako sú zalesňovanie, agrolesníctvo a zmena ornej pôdy na trávnaté porasty, sa nezvýšila v porovnaní s obdobím 2007 až 2013.

Prečo miznú vtáky zo slovenských polí

Slovenskí farmári sú nútení intenzívne využívať každý meter svojej pôdy a pre život nezostáva priestor. Hlavným dôvodom sú agrodotácie, hovorí v rozhovore ochranár JOZEF RIDZOŇ.

Audítori zistili, že opatrenia na rozvoj vidieka priniesli len malé zmeny v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, a to napriek väčším ambíciám EÚ v oblasti klímy. Režim ekologizácie nedokázal motivovať poľnohospodárov k prijímaniu účinných opatrení na zmiernenie zmeny klímy.

Potravinárska výroba je zodpovedná približne za 26 percent celosvetových emisií skleníkových plynov, pričom poľnohospodárstvo, konkrétne chov hospodárskych zvierat, je zodpovedný za väčšinu týchto emisií.