Babiš o eurorozpočte po stretnutí priateľov eurofondov: Návrh Komisie je celý zlý

Predsedovia vlád Vyšehradskej skupiny na summite priateľov kohézie v Prahe. [EPA-EFE/Milan Kammermayer]

Zástupcovia 17 krajín Únie v Prahe podpísali deklaráciu, v ktorej odmietajú navrhované škrty v kohéznej politike a požadujú väčšiu slobodu v rozhodovaní, ako využijú eurofondy.

Český premiér Andrej Babiš po pražskom stretnutí 17 krajín Európskej únie, ktoré si hovoria priatelia kohézie, teda únijnej politiky súdržnosti, ostro kritizoval navrhovaný rozpočet EÚ na roky 2021 až 2027.

Návrh nového sedemročného eurorozpočtu predstavila Európska komisia v máji minulého roku.

„Je tam plno položiek ktoré kritizujeme. Celý ten návrh, ktorý pripravila ešte stará Komisia je zlý. Dúfam, že keď príde tá nová, tak nás vypočuje,“ uviedol po schôdzke premiérov Babiš pre Českú televíziu.

Deklarácia o eurofondoch

Hlavným výstupom utorkového stretnutia skupiny je spoločná deklarácia k Viacročnému finančnému rámcu. Ide o veľmi podobný dokument, ako rovnaké krajiny pred rokom podpísali v Bratislave. Obsahuje sedem výziev, pričom šesť z nich sa týka eurofondov. Tá najdôležitejšia, hneď prvá, je rázne odmietnutie škrtov v rozpočte politiky súdržnosti, teda fondoch EÚ. Rozpočet na kohéziu by podľa nich mal ostať zachovaný na súčasnej úrovni.

„Výrazné zníženie rozpočtu obsiahnuté v VFR 2021 až 2027 môže byť prekážkou pre dosiahnutie cieľov stanovených v Zmluvách,“ čím vyhlásenie odkazuje článok 174 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý hovorí, že Únia sa zameriava na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a hlavne na znižovanie regionálnych orozdielov.

V4 a Merkelová: Nechcem školenia, chcem betón, povedal Babiš k eurofondom

Český premiér tvrdí, že Európska komisia nikomu nevysvetlila návrh európskeho rozpočtu na ďalších 7 rokov a škrty v kohéznej politike.

Vo vyhlásení sa niekoľkokrát opakuje slovo flexibilita. V preklade to znamená, že dotknuté krajiny chcú od Únie čo najväčšiu slobodu v rozhodovaní, ako a na čo peniaze z fondov EÚ využijú. Tu je hlavným tŕňom v oku tematická koncentrácia, s ktorou prišla Európska komisia a podľa ktorej by až 75 percent finančných prostriedkov z niektorých európskych fondov malo ísť na opatrenia týkajúce sa digitalizácie, inovácií a životného prostredia.

Deklarácia tiež požaduje, aby členské štáty mohli „vyššie percento“ prostriedkov presúvať medzi jednotlivými fondmi. Premiéri zároveň opätovne odmietli navrhované zníženie miery spolufinancovania zo strany EÚ v eurofondových projektoch. V menej rozvinutých regiónoch (na Slovensku všetky okrem Bratislavy) dnes Únia na ne prispieva 85 percentami sumy projektu. Po novom by sa jej príspevok mal znížiť na 70 percent.

Pod vyhlásením sú podpisy predstaviteľov Španielska, Portugalska, Grécka a 13 krajín, ktoré do Únie vstúpili v troch vlnách po roku 2004. Medzi kohézne krajiny sa radia, pretože každá z nich má na svojom území regióny, ktoré výrazne zaostávajú za európskym regionálnym priemerom.

Pellegrini: Držme sa faktov, nie politiky

Avizované znižovanie rozpočtu politiky súdržnosti súvisí s výpadkom britských príspevkov po brexite a tiež potrebou financovania nových európskych priorít. Slovenská vláda ale už od začiatku rozpočtových rozhovorov lobuje za „rozumnú rovnováhu“ medzi tradičnými politikami (kohézia a agropolitika EÚ) a novými výzvami. To je podľa Bratislavy možné, len ak členské štáty budú do spoločného rozpočtu prispievať viac ako doteraz.

Oficiálna rokovacia pozícia, ktorú v diskusiách s ostatnými členskými štátmi a únijnými inštitúciami hája slovenskí diplomati, hovorí o potrebe zachovania „čo najvyššej úrovne“ kohéznej politiky. Ak by prešiel súčasný návrh eurokomisie, eurofondy pre Slovensko by klesli z 15,3 miliardy eur na necelých 12 miliárd eur, teda o 22 percent. Podľa vlády je takéto zníženie „neprimerane vysoké“.

Vláda o eurofondoch po roku 2020: Škrty sú neprimerane vysoké, chceme ich zmierniť

V nadchádzajúcich rokovaniach o dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2020 chce slovenská vláda zabojovať za viac peňazí z politiky súdržnosti a väčšiu slobodu v rozhodovaní o využití eurofondov. 

Slovenský premiér Peter Pellegrini preto podľa očakávaní v utorok v Prahe hovoril o „povinnosti financovania kohéznej politiky“, až kým všetky regióny v Únii nebudú na jednej hospodárskej a sociálnej úrovni.

Ako povedal pred novinármi, osud eurofondov by nemali určovať politické rozhodnutia. „Kohézna politika nie je politický výmysel, ktorý môžeme meniť podľa toho, kto je premiérom, alebo aké sú nálady v Európe. Kohézna politika je tu na odstraňovanie vážnych regionálnych rozdielov medzi jednotlivými časťami EÚ,“ uviedol slovenský premiér.

O objeme jej rozpočtu by podľa neho mali rozhodovať „reálne čísla a reálne fakty a skutočnosť.“ „Tá hovorí, že medzi jednotlivými štátmi ale dokonca aj v rámci konkrétnych štátov pretrvávajú významné rozdiely,“ dodal podpredseda SMER-SD.

Jadro, lykožrút a sadenie stromov

Oveľa ráznejšie sa voči návrhu finančného rámca po roku 2021 vyhranil český premiér Andrej Babiš. Európska komisia by podľa neho krajinám nemala určovať investičné priority, pretože nie je „všetko len o klimatickej zmene“. „Pre nás je priorita jadro,“ reagoval Babiš, „ale budeme investovať aj do udržania vody v krajine, proti lykožrútovi a budeme sadiť stromy,“ dodal.

Nepáčia sa mu ani veľké náklady na chod európskych inštitúcií. „Za rok 2018 boli náklady na brusleké štruktúry až 10 miliárd eur. Nám sa to nepáči”.

Babiš sa po summite priateľov kohézie pre českú verejnoprávnu televíziu rozhovoril aj o problémoch na príjmovej strane rozpočtu. Tu sa popri Komisii pustil aj do kritiky členských krajín, ktoré sú dnes čistými prispievateľmi do rozpočtu EÚ, čiže ktoré do neho prispievajú viac, ako z neho odčerpajú. Skupina týchto štátov odmieta akékoľvek navyšovanie európskych financií oproti súčasnému stavu. Štáty dvadsaťosmičky dnes do rozpočtu prispievajú jedným percentom svojho HND.

Oettinger vracia úder: Reči o tom, že Nemecko bude platiť dvakrát viac, sú lži

Nemecký eurokomisár pre rozpočet ostro spochybnil medializované čísla, podľa ktorých by sa do roku 2027 mal nemecký ročný príspevok do eurorozpočtu zvýšiť o 100 percent.

V diskusii o budúcom finančnom výhľade čoraz hlasnejšie počuť výmenu názorov na takzvané rabaty. Návrh Európskej komisie počíta s tým, že zľavy z príspevku do spoločnej pokladnice po brexite definitívne skončia. Tie si okrem Veľkej Británie uplatňuje aj Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Dánsko a Švédsko. Za ich zachovanie sa na poslednom summite Európskej rady jasne vyslovil nemecká kancelárka Angela Merkel. Podľa Babiša sú rabaty nespravodlivé.

„Oni hovoria, že sú čistými platcami, ale majú rabaty za 14,5 miliardy euro, čo je neprijateľné a chceme to zrušiť. Potom dostávajú peniaze naspäť aj cez nové programy. A to nehovorím o tom, že z našej krajiny do týchto štátov ročne odchádza 250 miliárd korún (zhruba 10 milárd eur) vo forme dividend,“ uviedol český premiér.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press