Barroso: Tempo nemôže udávať najpomalší

Foto: EP

V poradí už druhú reč o stave Únie pred Európskym parlamentom predniesol predseda Európskej komisie včera, 28. septembra. Prejav otvoril konštatovaním, že EÚ stojí zoči-voči najväčšej výzve vo svojich dejinách, ktorú prehlbuje kríza politickej dôvery. „Ľudia vo všeobecnosti nedôverujú lídrom, ani Európe“. Dôsledkom toho nám „viac ako kedykoľvek predtým hrozí odcudzenie sa štátov navzájom a nacionalistické tendencie“, varoval šéf eurokomisie.

Od lídrov chce, aby pripravili „európsku obrodu“, ktorá je podľa jeho presvedčenia možná. „Niektorí z nás zdôrazňujú disciplínu, iní solidaritu. My ale potrebujeme oboje." Podľa Barrosa, ak sa teraz nerozhodneme pre hlbšiu integráciu, riskujeme fragmentáciu. Zároveň prehlásil, že „Grécko je a zostane členom eurozóny“, hoci prvým predpokladom je, že bude plniť svoje záväzky.

Na dosiahnutie dôveryhodnosti eurozóny musíme podľa Barrosa doplniť menovú úniu skutočnou hospodárskou úniou. Zdôraznil pri tom, že to nie je iba názor federalistov, ale aj trhov. Len čo sa tak stane a eurozóna bude mať k dispozícii nástroje na zabezpečenie integrácie a disciplíny, bude podľa Barrosa emisia dlhopisov na pokrytie spoločného dlhu vnímaná ako „prirodzený a výhodný krok“ . Spresnil, že má ísť o „dlhopisy stability“, ktoré by odmeňovali tých, ktorí pravidlá dodržiavajú a odstrašovali tých, ktorí tak nerobia.

Na niektoré z ním navrhovaných opatrení je potrebná zmena zmluvy, čo ale podľa Barrosa nemôže byť „výhovorka prečo nekonáme a prečo nekonáme teraz“.

V prejave ďalej rozvíja úvahu o jednomyseľnosti v rozhodovaní na úrovni EÚ. „Tempo nášho spoločného úsilia nemôže udávať najpomalší člen. A dnes v Únii udáva rýchlosť práve najpomalší zo všetkých členských štátov.“ Podľa Barrosa to nie je dôveryhodné ani z pohľadu trhov, preto treba problém v rozhodovacom procese riešiť. „Členský štát má pochopiteľne právo neprijať rozhodnutia. Ide o tzv. otázku národnej suverenity. Členský štát však nemá právo zdržiavať ostatných. Ostatné členské štáty majú tiež svoju národnú suverenitu a ak chcú napredovať, malo by sa im to umožniť“, uviedol.

Pred plénom predseda Komisie vyhlásil, že po pomoci finančnému sektoru vo výške 4,6 miliardy eur, je čas, aby sektor vrátil spoločnosti svoj dlh. Ohlásil, že Komisia schválila návrh dane z finančných transakcií (FTT), ktorej realizácia má priniesť príjem vo výške 55 miliárd eur ročne. 

Poslancom pripomenul niektoré kľúčové opatrenia zamerané na oživenie hospodárstva, medzi nimi implementácia smernice o službách, európsky patent, zákon o jednotnom trhu či dobudovanie digitálneho trhu. Hovoril tiež o ekologickom raste a plánovanom návrhu Komisie pre projektové dlhopisy, ktoré by mohli financovať rastové, infraštruktúrne projekty a to ešte prijatím viacročného finančného rámca.

Za dôležitú úlohu označil pomoc mladým ľuďom uplatniť sa na trhu práce. Vyzval podniky, aby ponúkli mladým ľuďom stáže či učňovské praxe, na čo môžu žiadať aj podporu z Európskeho sociálneho fondu. Obhajoval tiež návrh Komisie na program dodávky potravín najviac sociálne odkázaným osobám v rámci boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. 

Vo vzťahu k tretím krajinám sa Barroso vyznal z toho, že sa cíti „zranený“, keď sa niektorí z iných častí sveta snažia „s istou dávkou paternalizmu“ Európanom, radiť, čo majú robiť. „Úprimne si myslím, že máme problémy, veľmi vážne problémy, ale zastávam názor, že sa nemusíme ospravedlňovať za naše demokracie. Nemusíme sa ospravedlňovať za naše sociálne orientované trhové hospodárstvo.“ Od Paríža, Berlína, Atén, Lisabonu, Dublinu ale aj od inštitúcií preto podľa neho musíme požadovať „dôstojnosť a hrdosť na to, že sme Európanmi.“

Komplexnejší výpočet iniciatív Komisie podľa sektorov Barroso rozpracoval v liste, ktorý zastal poslancom Európskeho parlamentu.

Pozície

„Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí, to je odkaz dnešného vystúpenia predsedu Európskej komisie. Som hlboko presvedčená, že do súčasnej situácie nás dostala presne takáto neschopnosť priznať si chyby a poučiť sa z nich,“ reagovala na vystúpenie predsedu Európskej komisie Barrosa europoslankyňa Anna Záborská (Európska ľudová strana, KDH).

Ako príklad uviedla dnešné slová predsedu Komisie, že bolo ilúziou myslieť si, že by sme mohli mať spoločnú menu a jednotný trh pri zachovaní národných prístupov k hospodárskej a rozpočtovej politike. „Len nedávno nás títo ľudia presviedčali, že zavedením eura sa Slovensko nevzdáva suverenity v oblasti zostavovania rozpočtu, vlastnej daňovej a hospodárskej politiky. Dnes nám tí istí politici hovoria o povinnosti pokračovať v niečom, čo nezvládli hneď na začiatku. Výsledkom nebudú Spojené štáty európske, ale akési Spojené peňaženky európske,“ dodala Anna Záborská.

Líder skupiny európskych socialistov Martin Schulz (SD) privítal Barrosovu obranu Európskej únie a jej hodnôt. Kritizovala ale kyvadlovú diplomaciu medzi európskymi hlavnými mestami a žiadal, aby EÚ postupovala ako Spoločenstvo. Podľa Schulza nejde o krízu európskej integrácie ale o krízu líderstva.

Líder európskych liberálov (ALDE) Guy Verhofstadt privtal, že Komisie je ochotná hrať centrálnu úlohu pri navrhovaní spoločných riešení v súčasnej kríze. „Stojíme v oku finančnej búrky. Banky si nedôverujú navzájom, trhy sú na 4 ročnom minime, výhľad rastu je anemický a každý deň vlády vydávajú viac dlhodpisov. Len odvaha, solidarita a líderstvo nám pomôže s krízy von“, vyhlásil Verhofstadt.

Verhofstadt tiež vyjadril podporu holandským návrhom na menovanie komisára zodpovedného za fiškálnu disciplínu, teda akéhosi európskeho ministra financií.