Barroso: Za úsporné opatrenia nemožno viniť Merkelovú

Zdroj: TASR/AP Photo/Darko Bandic

Vzhľadom na to, že rozpad eurozóny už nie je témou dňa, sa čoraz viac ozývajú hlasy volajúce po zmiernení úsporných opatrení, keďže aj finančné trhy sú pokojnejšie a nemali by na ústup v oblasti šetrenia reagovať negatívne. Tento postoj zastáva aj Medzinárodný menový fond a odporúča ho zaujať jednak vo Veľkej Británii a tiež v eurozóne. Iný názor však má napríklad Nemecko či Európska centrálna banka. 

Podľa jarnej prognózy Európskej komisie by však ročný rast tento rok mal dosiahnuť -0,1 % v EÚ a v eurozóne -0,4 %. Postupne sa má zmeniť na pozitívny a v roku 2014 pomaly zrýchli.

Komisia tiež potvrdila, že hoci sa situácia na finančnom trhu zlepšila a v EÚ ako celku sa znížili úrokové sadzby, do reálnej ekonomiky sa to zatiaľ neprenieslo. Aj preto Európska centrálna banka minulý týždeň po desiatich mesiacoch opäť znížila kľúčovú úrokovú sadzbu na 0,5 %.

Najväčšou výzvou pritom ostáva rekordná nezamestnanosť, ktorá v EÚ tento rok podľa prognózy dosiahne 11 % a v eurozóne 12 %. Komisia očakáva, že oživenie hospodárstva sa do zlepšenia na stavu trhu práce premietne len veľmi pomaly. Nerovnováhy vo vývoji pri porovnaní medzi jednotlivými členskými štátmi či už pohľadu rastu alebo nezamestnanosti budú významné.

Do živého sporu medzi obhajcami rastu a úsporných opatrení sa zapojil aj samotný predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, ktorý koncom apríla pripustil, že Európa zrejme narazila na politické limity toho, ako ďaleko možno zájsť v hospodárskej politike orientovanej na úspory. Politiku úspor dokonca označil za politicky a sociálne neudržateľnú.

To vyvolalo negatívnu reakciu z Nemecka, ktoré dlhodobo presadzuje fiškálnu zdržanlivosť. Avšak krajina bude tento rok rásť, hoci len na miernej úrovni 0,4 % s nezamestnanosťou 5,3 %. Na druhej strane sú však krajiny ako Grécko, ktoré čaká prepad o 4,2 % s nezamestnanosťou 27 %. Viaceré štáty, vrátane Francúzska a Španielska, zrejme dostanú viac času na nápravu rozpočtov. Rastie teda tlak na to, aby sa viac pozornosti venovalo rastu a tvorbe pracovných miest, nie úsporným opatreniam.

Predseda Európskej komisie cez víkend však politiku úspor obhajoval. Argumentoval tým, že rast postavený na dlhu nie je udržateľný. Zároveň však pripustil, že len úsporné opatrenia už viac nie sú prijateľné.

Ako však podľa Reuters zdôraznil pre týždenník Welt am Sonntag, to, čo sa deje vo Francúzsku či Portugalsku nie je vinou Merkelovej alebo Nemecka. Reagoval tak na vlnu nevôle voči krajine, ktorá sa zdvihla najmä v periférnych štátoch.

„Rast založený na dlhu nie je udržateľný. Avšak zároveň politiky, ktoré ľudia vnímajú ako čisto úsporné dosiahli svoje limity z pohľadu politického aj sociálneho. Komisia EÚ ale tvrdí, že súčasný politický mix je správny a musíme v ňom pokračovať,“ zopakoval.

Zároveň však dodal, že ani Nemecko by nemalo zaspať na vavrínoch, len preto, že sa mu teraz darí lepšie ako ostatným. Krajina by mala napríklad otvoriť svoj trh služieb a infraštruktúry.

„Ľahostajnosť by bola pre Nemecko nebezpečná. Nemali by sme zabúdať, ako pevne sú prepojené európske ekonomiky. A Nemecko najviac ťaží z európskeho vnútorného trhu a stabilného eura,“ konštatoval.