Biodiverzita, menej emisií a väčšia podpora malých fariem: Komisia spísala odporúčania slovenskému agrosektoru

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski (druhý sprava) [Rada EÚ]

Ako eurokomisia vidí slovenské poľnohospodárstvo a čo mu radí? Exekutíva EÚ pre každý členský štát spísala súbor odporúčaní, na čo by sa mali zamerať vo svojich strategických plánoch pre agropolitiku EÚ.

Európska komisia v piatok (18. decembra) zverejnila odporúčania, ktoré majú členským štátom pomôcť s prípravou Strategických plánov pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ (SPP) na roky 2023 až 2027.

Strategický plán je kľúčový dokument, v ktorom si krajiny nastavia vlastné pravidlá pre čerpanie agrodotácií.

Ministerstvo pôdohospodárstva na pláne pracuje už niekoľko rokov. V súčasnosti dokončuje analytický podklad pre strategický plán – takzvanú intervenčnú stratégiu, ktorá rámcovo zadefinuje, na aké činnosti dostanú farmári európske peniaze. Materiál, ktorý chce dokončiť do konca roka, zatiaľ rezort Jána Mičovského (OĽaNO) tvorí bez zapojenia širšej odbornej verejnosti.

Mičovský pripravuje nové agrodotácie za zatvorenými dverami, verejnosť je zatiaľ mimo hry

Agrorezort sa pri príprave strategického plánu pre poľnohospodárstvo neriadi harmonogramom, ktorý v septembri zverejnil minister Ján Mičovský. Odborná verejnosť stále nemôže pripomienkovať kľúčové strategické dokumenty pre budúce agrodotačné obdobie. 

Komisia zostavila súbor odporúčaní pre členské štáty EÚ na základe vlastnej analýzy stavu agrosektora a rozvoja vidieka v každej z nich. Jej rady súvisia s deviatimi politickými cieľmi, na ktorých stojí reforma agropolitiky EÚ. Týmto dokumentom chce Komisia tiež nasmerovať krajiny EÚ, aby do svojich plánov premietli ciele Európskej zelenej dohody a desaťročnej potravinovej stratégie Z farmy na stôl.

„Chcem dôrazne povzbudiť členské štáty, aby si tieto odporúčania zobrali k srdcu, keď budú pripravovať svoje strategické plány,“ uviedol eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski.

A čo teda euroúradníci odporúčajú slovenskému agrorezortu?

Znížiť emisie

Na základe analýzy potrieb agropotravinárskeho odvetvia Komisia Slovensku zaslala 14 odporúčaní. Väčšina z nich sa týka podpory ekologicky udržateľnejšieho poľnohospodárstva.

Komisia v dokumente veľkú pozornosť venuje tomu, ako sa agrosektor podiela na tvorbe emisií skleníkových plynov. Zo všetkých emisií, ktoré vyprodukuje národné hospodárstvo, je to zhruba šesť percent, čo je trikrát menší podiel, ako je priemer v EÚ.

Emisie z poľnohospodárstva neustále klesajú, pričom od roku 1990, kedy postupne zanikali roľnícke družstvá vytvorené počas bývalého režimu, klesli o 55 percent. Hlavným dôvodom je kleasajúci počet hospodárskych zvierat, ktoré do ovzdušia vypúšťajú metán. Dnes takto vznikajú asi dve pätiny emisií v odvetví.

Reforma agropolitiky EÚ nemyslí dostatočne na prírodu, varujú tisíce vedcov

Vyše 3 600 vedcov vyzýva Úniu, aby zrušila dotovanie škodlivých poľnohospodárskych postupov. Tie podľa nich dnes vedú k veľkej strate biodiverzity a prispievajú ku klimatickým zmenám. 

Komisia ale upozorňuje, že od roku 2000 emisie v agrosektore stúpajú rýchlejšie ako vo zvyšku EÚ, čo pripisuje spôsobu, akým tunajší farmári obhospodarujú – ale najmä hnoja – pôdu. Vysoká intenzita obrábania a nadmerné a nesprávne hojenie spôsobujú straty uhlíka z pôdy. Takto sa v sektore tvorí viac ako polovica skleníkových plynov, ale aj väčšina amoniaku, ktorý škodí ľudskému zdraviu.

Slovensko by preto podľa Komisie malo znižovať emisie zlepšeným používaním hojenia, ale aj investíciami do skladovania maštaľného hnoja a zmenou kŕmnych postupov u kráv, čím sa zníži ich vylučovanie metánu.

Aby Slovensko splnilo klimatické ciele EÚ, malo by okrem toho podľa Komisie zachovať, či zvyšovať stav záchytov uhlíka. K znižovaniu tvorby skleníkových plynov môže dopomôcť zatrávňovanie ornej pôdy, zalesňovanie a udržateľnejšie hospodárenie v lesoch.

S klimatickou zmenou sa spája aj ďalšie odporúčané opatrenie. Komisia pripomína, že na Slovensku neexistuje dobrý systém riadenia rizík, ktorý by farmárom pomáhal čeliť s výpadkami príjmov spôsobenými nepredvídateľným situáciami: výkyvmi počasia, rozšírením nových druhov škodcov a chorôb na plodinách, ale aj trhovou volatilitou.

Na Slovensku sa už dlho hovorí o vytvorení poistného fondu, ktorý by kryl škody na úrode, no farmári sa zatiaľ nedočkali.

„Keďže sa očakáva, že zmena klímy spôsobí častejšie a intenzívnejšie zmeny počasia, ktoré vystavia produkciu väčšej zraniteľnosti, zodpovedajúce nástroje riadenia rizika by sa na Slovensku mali stať pravidlom,“ stoji v materiáli.

Pozor na biodiverzitu

Komisia tiež konštatuje to, na čo dlhodobo upozorňujú slovenskí ochranári. Poľnohospodárska krajina na Slovensku je jednotvárna – na veľkých lánoch monokultúr chýbajú stromy, kríky a ďalšie krajinotvorné prvky, ktoré by zvieratám poskytovali dobré podmienky pre život.

Tradičným ukazovateľom stavu biologickej rozmanitosti je index vtáctva poľnohospodárskej krajiny.  Ten sa medzi rokmi 2005 až 2018 znížil o 17 percent. Až 56 percent druhov vtákov, ktoré sa kŕmia a hniezdia na agrárnej pôde, . Okrem vtáctva z vidieckej krajiny mizne aj hmyz, hlavne dôležité opeľovače, ale aj plazy a cicavce.

Environmentálne opatrenia, ktoré cez dotácie Únia platí, aby tento trend zvrátila, nefungujú. Zo súboru ekologických poľnohospodárskych postupov si slovenskí farmári podľa Komisie vyberajú tie najjednoduchšie, no súčasne aj s najmenším prínosom pre prírodu.

Agrorezort o potravinovej stratégii EÚ: Ambiciózne ciele vyžadujú viac peňazí z eurorozpočtu

Ministerstvo pôdohospodárstva súhlasí s väčšou podporou ekofariem, no návrh stratégie Z farmy na stôl vyčleniť aspoň 25 percent agrárnej pôdy pre ekologické poľnohospodárstvo je podľa agrorerzortu pre Slovensko príliš ambiciózny. 

Komisia očakáva, že agrorezort túto situáciu zohľadní v strategickom pláne. „Aby Slovensko tento problém vyriešilo, musí rozšíriť použitie udržateľných postupov a environmentálnych poľnohospodárskych systémov a tiež prijať opatrenia na ochranu biotopov a druhov,“ vyzýva.

Jedným z riešená má byť aj zvýšená podpora ekologického poľnohospodárstva. Hoci sa jeho výmera aj vďaka rastúcemu dopytu po zdravých potravinách za posledné desaťročia zvýšila, Slovensko by podľa Komisie malo v tejto oblasti pridať. Podľa stratégie Z farmy na stôl by sa do roku 2030 malo ekologicky hospodáriť aspoň na 25 percentách agrárnej pôdy. V súčasnosti ekofarmy pokrývajú asi 11 percent ornej pôdy.

Za vážny problém Komisia považuje aj intenzívne používanie pesticídov na ornej pôde. Slovenskí farmári používajú menej chemických prostriedkov na ochranu plodín ako ich kolegovia z ostatných krajín EÚ. No predaj pesticídov sa na Slovensku od roku 2011 zvyšuje. Euroúradníci poukazujú aj na to, že farmy často volia nebezpečnejšie pesticídy a preto od rezortu očakávajú, že ich podporí, aby volili alternatívne a menej škodlivé spôsoby ochrany proti škodcom.

Spravodlivejšie rozdelenie dotácií

Pre prechod na trvalo udržateľné poľnohospodárstvo sú podľa Komisie dôležití malí a strední farmári. Poukazuje pritom na štrukturálne nedostatky, ktoré bránia rozšíreniu malých fariem: obmedzený prístup k pôde a chýbajúce rozvojové investície.

No Komisia tvrdí, že za to môže aj nastavenie agrodotácií na Slovensku, ktoré nepraje menším poľnohospodárskym podnikom. „(Na Slovensku) je iba málo a pomerne slabých opatrení s redistributívnym účinkom v prospech menších fariem,“ píše sa v dokumente.

Slovensko v tomto programovom období nezaviedlo dotačný strop pre jednu farmu, ktorý by umožnil presmerovať časť európskych peňazí pre malých a stredných farmárov. Výsledkom je, že všetci farmári poberajú takmer rovnaké hektárové dotácie bez ohľadu na výmeru, na ktorej hospodária. Spravodlivejšie prerozdelenie zabezpečuje iba povinné znižovanie dotácií od 150 tisíc eur, alebo dotačné schémy pre mladých farmárov, ktoré sú ale povinné na základe únijných pravidiel.

Malo by Slovensko obmedziť agrodotácie veľkým farmám? (ANKETA)

Podľa väčšiny odborníkov z oblasti pôdohospodárstva by mal agrorezort do nového programového obdobia určiť limit, koľko európskych dotácií môžu poberať poľnohospodárske podniky. Stropovanie platieb by sa podľa nich malo vypočítať na konečného užívateľa výhod, čím sa zamedzí jeho obchádzaniu delením na menšie farmy. Súčasne ale upozorňujú, že ide len o jeden z mnohých nástrojov, ktoré Slovensko musí prijať, aby vyriešilo nahromadené problémy v domácom agrosektore.

Komisia preto do ďalšieho obdobia ministerstvu pôdohospodárstva odporúča, aby pri stanovení agrodotačných pravidiel v novom programovom období viac zvýhodnilo malých farmárov. Konkrétne spomína dodatočné (komplementárne) platby pre malé podniky a výraznejšie znižovanie hektárových platieb podľa výmery obhospodarovanej pôdy.

Európska komisia sa v dokumente venuje aj ďalším nedostatkom v štruktúre slovenského poľnohospodárstva. Ukazuje na slabé postavenie spracovateľského sektora, či obmedzenú spoluprácu a združovanie prvovýrobcov, čo oslabuje ich trhovú pozíciu voči veľkým obchodným reťazcom.

Slovenských farmárov chváli za to, že hľadajú vlastné cesty, ako svoje výrobky dostať k zákazníkom, ako napríklad predaj z dvora. Odporúča im ale vytvárať spoločné odbytové organizácie, ktoré môžu posilniť vyjednávaciu pozíciu hlavne malých a stredných fariem na trhu.

Mladí a inovácie

V celom dokumente Komisia niekoľkokrát spája vyššie uvedené problémy so slabou digitalizáciou agrosektora. Slovensko zaostáva vo využití moderných technológií, investíciách do vedy a výskumu a slabo sa tiež zapája do celoeurópskych vedeckých a inovačných iniciatív. Oproti zvyšku EÚ iba v obmedzenom počte pribúdajú nové „inteligentné dediny“ a pomaly sa rozširuje aj pokrytie širokopásmovým internetom. Ministerstvu preto radí, aby tieto nedostatky odstránilo.

Odporúča mu tiež, aby zlepšil znalostný systém pre poľnohospodárov (AKIS). Ide o integrovaný poľnohospodársky koncpet, ktorý pomáha výmenu znalostí medzi farmármi a vytvára im prístup k novým technológiám.

Liekom na zaostávajúcu konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva má byť aj omladenie agrosektora. Na Slovensku je ale trend skôr opačný – mladí ľudia z odvetvia odchádzajú.

Od kolektívneho k prestarnutému: Zachránia slovenské poľnohospodárstvo mladí?

Úpešná výmena generácií je jednou z hlavných podmienok trvalej udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva. Odpoveď na starnutie a vyľudňovanie agrosektoru musí čo najrýchlejšie nájsť aj Slovensko. Môžu mladí farmári pomôcť s produktivitou či sebestačnosťou slovenského poľnohospodárstva? 

Bariéry zapojenia mladých ľudí do odvetvia sú dlhodobo známe: ťažký prístup k pôde a k úverom, ktoré potrebujú pre naštartovanie svojho podnikania, ale aj prístup k vedomostiam. Oproti ostatným krajinám EÚ Slovensko podľa Komisie výrazne zaostáva v školeniach a poradenstve pre začínajúcich podnikateľov v poľnohospodárstve.

Slovensko v prebiehajúcom dotačnom období ročne vypláca 650 mladým farmárom v priemere 0,33 percenta všetkých priamych platieb. Okrem toho takmer 350 mladých farmárov získalo jednorazovú štartovaciu dotáciu z Programu rozvoja vidieka (jeden z dvoch pilierov SPP).

„Vek manažérov (fariem) hrá dôležitú úlohu pri využívaní inovácií. Podpora generačnej výmeny a prístup mladých farmárov k pôde by určite prispel k schopnosti celého sektora prispôsobovať sa novým výzvam,“ tvrdia autori odporúčaní.