Boj proti potravinovému odpadu narazil na čínskych žuvačkách

Zrušenie dátumu minimálnej trvanlivosti sa týka celého sortimentu potravín. [TASR/František Iván]

Envirorezort chce zmazať z výrobkov termín minimálnej trvanlivosti a zachovať len dátum spotreby. Návrh sa stretol s nesúhlasom ministerstiev pôdohospodárstva a zdravotníctva a potravinárskej komory.

Do roku 2021 bude zrušené označenie minimálnej trvanlivosti potravín.

Ministerstvo životného prostredia to navrhuje v Programe predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025, ktorú na pripomienkovanie predložilo na konci novembra. Úlohu uložilo ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Práve agrorezort sa však proti nej ohradil v pripomienkovom konaní, ktoré sa skončilo v polovici decembra. Spotrebiteľ by mal podľa úradníkov mať prístup k „plnohodnotnej potravine“. Opatrenie žiada zrušiť aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré argumentuje „možným ohrozením zdravia obyvateľov“, a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), ktorá sa tiež odvoláva na „špecifické vlastnosti“ potravín.

V dokumente navrhol envirorezort aj ďalšie opatrenia pre boj s bioodpadom. Tie síce budia menší odpor, ministerstvo pôdohospodárstva sa však sťažuje, že neboli s ním konzultované vopred. SPPK ich zase považuje za zbytočné. Výhrad agrorezortu bol ušetrený len zákaz skládkovania u predajcov a zrušenie výnimiek pre triedenie kuchynského odpadu v Bratislave a Košiciach.

Zníženie o polovicu

Program prevencie vzniku odpadu, ktorý má schvaľovať vláda, obsahuje viacero cieľov pre najbližších sedem rokov. Jedným z nich je „podporovať znižovanie vzniku potravinového odpadu, ktorý vzniká v maloobchode a u spotrebiteľa, a znížiť potravinové straty v celom reťazci výroby a distribúcie potravín”.

Materiál sa odvoláva na deklaráciu OSN o cieľoch udržateľného rozvoja. Podľa nej by sa mal podiel plytvaných potravín na jedného obyvateľa znížiť do roku 2030 o polovicu na maloobchodnej a spotrebiteľskej úrovni. Tento záväzok sa premieta aj do európskej legislatívy novelizovanej tento rok.

Skúma plytvanie potravinami na Slovensku: Piatok v obchodoch vyzerá, akoby bol koniec sveta

Slováci nakupujú výrazne viac jedla, ako sú schopní spotrebovať. Väčšina slovenských domácností si pritom ani neuvedomuje, že plytvá potravinami, tvrdí riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho MARTIN POLOVKA.

Dokument z dielne envirorezortu konštatuje, že v EÚ sa stáva odpadom približne 88 milióna ton potravín ročne, čo predstavuje náklady vo výške 143 miliárd eur. Na Slovensku sa od roku 2010 každoročne zvyšuje množstvo vytvoreného biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, ktorý zahŕňa aj potravinový odpad.

Na Slovensku ani v EÚ neexistuje presná definícia potravinového odpadu. Dosiaľ sa mu nevenoval žiadny strategický dokument ministerstva životného prostredia zodpovedného za odpadovú politiku, uvádza navrhovaný materiál.

Plytvanie potravín rieši len Akčný plán na predchádzanie plytvaniu potravinami z dielne agrorezortu, ktorý vláda schválila v roku 2016.

Zrušenie označenia

V rámci boja proti potravinovému odpadu navrhuje ministerstvo životného prostredia do roku 2021 zrušiť označenie minimálnej trvanlivosti potravín „v súlade s odporúčaniami OECD a v zmysle návrhu znenia Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030.“

Envirostratégia, ktorú vypracoval envirorezort, žiada ponechať len označenie „spotrebujte do“.

Slovensko smeruje k zákazu vyhadzovania potravín

Envirostratégia 2030 navrhuje, aby supermarkety a reštaurácie dávali nepredané výrobky na charitatívne účely. Ministerstvo pôdohospodárstva súhlasí.

„Potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti môžu byť pri dobrom skladovaní stále vhodné na konzumáciu. Označovanie ´minimálna trvanlivosť´ zvyšuje produkciu potravinového odpadu a vo väčšine európskych krajín je preto zrušené,“ píše sa v Envirostratégii, ktorú tiež ešte neschválila vláda.

S tým však zásadne nesúhlasí ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré by zákaz malo podľa najnovšieho materiálu presadzovať. Agrorezort v pripomienke tvrdí, že podľa európskej legislatívy je minimálna trvanlivosť – až na špecifikované výnimky – povinným údajom. Zmene je podľa ministerstva je zatiaľ len „v rovine rokovania v Európskej komisii“.

„Uvedená legislatívna zmena bude mať svoje pozitíva, ale aj negatíva. Pozitívom je samozrejme znižovanie strát potravín, avšak spotrebiteľ by mal dostať, respektíve kúpiť si plnohodnotnú potravinu, ktorá má všetky deklarované vlastnosti,“ myslí si agrorezort.

Čínske žuvačky

Ministerstvo pôdohospodárstva nevidí dôvod, aby spotrebiteľ konzumoval neplnohodnotné potraviny, „len preto, že niektorý článok v potravinovom reťazci zlyhal a umiestňuje na trh potraviny, ktoré síce neohrozujú zdravie spotrebiteľa, avšak nespĺňajú požadované vlastnosti.“

Pre boj proti plytvaniu potravín navrhuje alternatívne riešenia. Každý článok potravinového reťazca by mal podľa agrorezortu umiestňovať na trh čo možno najčerstvejšie potraviny a neobjednávať produkty, o ktoré nie je záujem. „Teda aby venoval väčšiu pozornosť zásobovaniu podľa dopytu a neobjednával tovar periodicky v určitých časových intervaloch,“ tvrdia úradníci s tým, že „niekedy to tak fungovalo“.

Ak chce štát zakázať vyhadzovanie potravín, musí pomôcť charitatívnym organizáciám

Supermarkety a reštaurácie budú povinné darovať potravinové prebytky na charitatívne účely. Podľa organizácií, ktoré sprostredkúvajú potraviny ľuďom v núdzi, si to bude vyžadovať finačnú a materiálnu pomoc štátu. Ministerstvo pôdohospodárstva o tom zatiaľ neuvažuje.

Za dôkaz, že potraviny bez dátumu minimálnej trvanlivosti, sú nevhodné na konzumáciu označuje „kauzu žuvačiek z Číny“.

„Boli tvrdé a nedali sa žuvať, lebo sa rozpadávali pri žuvaní v ústach,“ opisuje ministerstvo. Napriek tomu výrobcovia vraj tvrdili, že žuvačky sa predávajú tak rýchlo, že nestihnú zmeniť vlastnosti. Ministerstvo podotýka, že v rozpore s deklarovaným cieľom takéto žuvačky končia v odpade ešte pred konzumáciou a zvyšujú tak množstvo potravinového odpadu.

To sa môže zopakovať aj v prípade iných potravín, varujú úradníci. Bez dátumu minimálnej trvanlivosti ich spotrebiteľ nakúpi veľa, aby nemusel chodiť často do obchodu, potom však skončia v koši.

Záujmy výrobcov

Ministerstvo tvrdí, že pozitíva a negatíva tohto opatrenia neboli dostatočne analyzované a vôbec s ním neboli konzultované.

Agrorezort navyše naznačuje, že zrušenie označenia minimálnej trvanlivosti je motivované záujmami výrobcov. „Splní to len ten účel, že potraviny spotrebiteľ zaplatí, a teda nedôjde k finančnej strate výrobcu až po jeho realizáciu v obchode,“ píše v pripomienke.

Obchodné reťazce bojujú proti plytvaniu potravinami. Každý po svojom

Obchodné reťazce na Slovensku zatiaľ nemajú povinnosť darovať nepredané jedlo na charitatívne účely. Osud potravinových prebytkov, ktoré vyprodukujú, preto závisí od ich dobrovoľných opatrení.

Na nedostatok konzultácií ministerstvo sa sťažuje aj pri ďalších opatreniach, na ktorých má spolupracovať: vypracovanie metodológie na meranie potravinového odpadu, podpora kusového predaja výrobkov, aby spotrebitelia nenakupovali zbytočne veľa, a „budovanie zón neštandardných potravín“, ktoré nespĺňajú estetické kritériá, ale inak sú bezchybné.

„Z materiálu nie je zrejmé, akým spôsobom sa má MPRV SR podieľať na splnení opatrenia. Nebolo s MPRV SR konzultované,“ napísalo všade Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Takúto výhradu nesformulovalo len pri opatrení o zákaze skládkovania potravinového odpadu z veľkoobchodu, maloobchodu a distribúcie s účinnosťou od roku 2023. „Vzhľadom na formuláciu opatrenia máme za to, že relevantnejšia by bola podpora zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, pod ktoré primárne spadá obchod,“ napísal agrorezort. Kritike napokon ušlo aj zrušenie výnimiek pre triedený zber rozložiteľného kuchynského odpadu, ktoré dnes majú Bratislava a Košice.

Nepotrebné a nesystémové

Posledné dve spomenuté opatrenia nekritizovala ani SPPK.

Inak je to v prípade zrušenia označenia minimálnej trvanlivosti, kde komora argumentuje zachovaním „špecifických vlastností“. Čo sa týka vypracovania metodiky pre meranie potravinového odpadu, SPPK žiada účasť agropotravinárskej samosprávy a tretieho sektora. V prípade ostatných opatrení len stroho napísala, že ich treba zrušiť ako „nepotrebné a nesystémové (…) v záujme šetrenia verejných prostriedkov“.

Mnoho ľudí si plytvanie potravinami ani neuvedomuje

Jedlo vyhadzujú aj vzdelaní ľudia. Zabrániť sa tomu dá lepšou informovanosťou, tvrdí štát.

Iný materiál o odpadoch, ktorý vláda vzala na vedomie 5. decembra, pritom priznáva, že „stále zostáva veľký priestor na zlepšenie, predovšetkým v oblasti biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (BRKO)“. Informácia o priebežnom plnení cieľov a opatrení Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2016-2020 navyše konštatuje, že „dynamika obmedzovania skládkovaných BRKO je (…) absolútne nedostatočná“.

Podľa európskej legislatívy by sa malo do roku 2020 znížiť množstvo skládkovaných BRKO na 35 percent z ich množstva v roku 2013.

„Cieľ stanovený na rok 2020 nebude možné bez prijatia zásadných legislatívnych zmien a účinných ekonomických nástrojov dosiahnuť,“ píše sa v materiáli, ktorý už vláda schválila.