Bratislava je jediným hlavným mestom Únie s vyšším podielom zaočkovaných ako vo zvyšku krajiny

Ilustračný obrázok [Pixabay]

O koncentrácii očkovania do hlavných a veľkých miest v Únii neexistujú dôkazy. Jedinou výnimkou je Bratislava, kde percentuálny podiel zaočkovaných výrazne prevyšuje zvyšok Slovenska, vyplýva z dosiaľ nepublikovanej štúdie Európskeho výboru regiónov, ku ktorej má portál EURACTIV Slovensko prístup. 

Štúdia zbierala údaje o počte ľudí zaočkovaných aspoň prvou dávkou vakcíny proti koronavírusu vo všetkých štátoch Európskej únie ku koncu apríla (26-27. apríl). Zber dát naďalej prebieha. Výsledky budú dostupné v priebehu niekoľkých týždňov. Objednávateľom je Európsky výbor regiónov.

Údaje o zaočkovanosti sú verejne dostupné buď z oficiálnych vládnych štatistík alebo z internetovej stránky Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC).

Medzi najzásadnejšie zistenia patria veľké rozdiely v zaočkovanosti medzi jednotlivými krajinami. Najviac zaostáva Bulharsko, kde sa prvou dávkou nechalo zaočkovať len desať percent obyvateľov. Len o niečo lepšie je na tom Litva s takmer 14 percentami zaočkovaných. Najlepšie sú na tom naopak Maďarsko (48 percent) a Fínsko (35 percent).

Maďarsko vedie aj v zaočkovanosti druhou dávkou, ktorú dostalo viac ako 20 percent obyvateľov. Fínsko je v tomto rebríčku, paradoxne, pomerne nízko, len s približne štyrmi percentami zaočkovaných.

Rozdiely existujú, Slovensko je však výnimkou

Ešte zaujímavejšie sú však rozdiely v zaočkovanosti v rámci jednotlivých krajín. Štúdia uvádza, že vo väčšine prípadov sú rozdiely len minimálne. Výnimkou je napríklad Švédsko, kde najviac zaočkovaných hlási región Norra Mellansverige (25 percent). Hlavné mesto Štokholm má naopak len 14 percent zaočkovaných. Norra Mellansverige je jedným z deviatich švédskych regiónov v rámci nomenklatúry územných štatistických jednotiek (NÚTS). V ich rámci sa vykazujú mnohé európske štatistiky, vrátane zaočkovanosti. Slovensko má štyri takéto regióny – Bratislavu, Západné Slovensko, Stredné Slovensko a Východné Slovensko. S rozdielom v zaočkovanosti sa trápi aj Rakúsko. Zatiaľ čo v Salzburgu dostalo prvú dávku len 18 percent obyvateľov, v Tirolsku až 27.

Mapa podielu počtu zaočkovaných k 27. aprílu

Ďalším príkladom je Slovensko, ktoré je zároveň jediným štátom, kde je výrazný rozdiel v zaočkovanosti medzi hlavným mestom a zvyškom krajiny. Bratislava k 27. aprílu zaočkovala 26 percent občanov, zvyšné tri slovenské regióny hlásia zaočkovanosť na úrovni 17-18 percent.

Vakcíny do Bratislavy

Rozloženie vakcín medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska sa začalo riešiť v druhej polovici apríla, keď túto tému otvorili predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba a primátor Bratislavy Matúš Vallo. Obaja požiadali ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO), aby stiahol vakcín zo zvyšku Slovenska do Bratislavy. Dôvodom mal byť vysoký záujem o očkovanie v Bratislave a naopak nízky záujem v ostatných krajoch.

„Zdá sa mi nedôstojné, zbytočne nákladné a trochu aj nebezpečné, aby Bratislavčania a Bratislavčanky za vakcínami cestovali po celom Slovensku, keď vakcíny môžu prísť k nám,” vyhlásil pred niekoľkými týždňami Vallo.

Lengvarský vypočul hlas bratislavských predstaviteľov už o niekoľko dní neskôr (21. apríla), keď oznámil presun nevyužitých vakcín do Bratislavy.

Kritika z regiónov

Voči tomu sa rýchlo ohradili predstavitelia ostatných slovenských regiónov. Presun vakcín kritizoval v rozhovore pre Denník N podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter, ktorý označil výroky Valla a Drobu za hanebné.

Podobne, hoci menej ostro, sa ohradil predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka v rozhovore pre portál EURACTIV Slovensko.

Župan Trnka: Očkovanie sa nedá riadiť z Bratislavy. K východu treba pristupovať inak

Ak by sa registrácia na očkovanie presunula pod kraje, boli by sme v zaočkovanosti ďalej. S presunom vakcín do Bratislavy nesúhlasím, už aj tak očkujeme pod našu kapacitu, hovorí predseda Košického samosprávneho kraja RASTISLAV TRNKA.

„Zdá sa mi, ako keby sa záujem o očkovanie meral podľa toho, koľko ľudí je prihlásených do e-čakárne. Ja s tým hlboko nesúhlasím, keďže na východnom Slovensku máme inú štruktúru obyvateľstva,” povedal Trnka. Problémom je podľa neho väčšie percento starších občanov, ktorí sa do internetovej čakárne zriadenej ministerstvom zdravotníctva prihlásiť nevedia.

„Niektorí ľudia volajú denno-denne už tretí mesiac za sebou a pýtajú sa, kde sa majú prihlásiť na očkovanie,” povedal.

„Záujem o očkovanie sa nedá hodnotiť skrze Centrálny registračný systém, ktorý má ešte ďalších x chýb, ktoré si môžeme rozobrať neskôr,” dodal Trnka.