Bratislavská župa bojuje za viac peňazí z budúceho rozpočtu EÚ. Ostatné kraje zatiaľ nie sú proti

Na snímke uprostred predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba poèas tlaèovej konferencie o Programovom vyhlásení BSK, vo štvrtok 5. apríla 2018 v Bratislave. [FOTO TASR - Pavel Neubauer]

Bratislavský samosprávny kraj chce, aby sa zmenila metóda, ktorou sa meria vyspelosť regiónov v Európskej únii. Od nej totiž závisí, koľko peňazí dostávajú z fondov Európskej únie.

Diskusie o budúcom dlhodobom rozpočte Európskej únie po roku 2020 naberajú na obrátkach. Ich dôležitou súčasťou je aj otázka budúcnosti kohéznej politiky EÚ – zjednodušene eurofondov (Európske štrukturálne a investičné fondy, EŠIF).

Kohézna politika, alebo aj politika súdržnosti dnes tvorí v spoločnej európskej pokladnici najväčšiu položku.

Slovensko chce, aby politika, ktorá má potierať socioekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, bola prioritou aj v nasledujúcom sedemročnom rozpočte EÚ.

Slovenský postoj minulý týždeň zopakoval premiér Peter Pellegrini na stretnutí s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudeom Junckerom a na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti aj podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši.

V diskusii o budúcom eurofondovom balíku si svoje miesto hľadajú aj európske regióny. Nie všetky dnes totiž mojú rovnaké možnosti pri čerpaní finančnej pomoci z EÚ. Na Slovensku dal ako prvý na papier svoju víziu kohéznej poltiky po roku 2020 Bratislavský samosprávny kraj.

Jeden z najbohatších regiónov EÚ

Bratislavský kraj má podľa súčasných pravidiel kohéznej politiky EÚ nárok na finančnú podporu z fondov EÚ. Keďže sa však radí medzi najvyspelejšie regióny v rámci celej európskej dvadsaťosmičky, objem financií, na ktoré môže reálne dosiahnuť, je výrazne nižší ako u ostatných krajov.

Môže za to spôsob, akým sa jednotlivé európske regióny rozdeľujú do troch hlavných kategórií, na základe ktorých sa na konci dňa rozdeľuje eurofondový koláč. Rozhodujúcim ukazovateľom dnes je Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa.

Suverénne najviac peňazí v aktuálnom programovom období smeruje do „menej rozvinutých regiónov“, ktorých HDP je menšie ako 75 percent priemeru EÚ. V tejto kategórii sa nachádza až sedem z ôsmich slovenských krajov.

Kohézna politika po novom: Urobiť viac za menej (+ VIDEO)

EuEurópske fondy by mali krajiny motivovať a pomáhať im, nie byť nástrojom trestania.

HDP bratislavského kraja vysoko presahuje 90 percent priemeru EÚ, čo je podmienka pre zaradenie do skupiny takzvaných rozvinutejších regiónov. Do nich putuje len zhruba dvadsať percent všetkých prostriedkov z politiky súdržnosti. Regionálna architektúra EÚ počíta aj s treťou kategóriou – prechodné regióny. Patria do nej regióny, ktoré sú vo vnútri množiny určenej vyššie uvedenými hranicami. Na Slovensku sa do nej zatiaľ nezmestí ani jeden.

Bratislavský kraj nie je iba Bratislava

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) pod vedením nového župana Juraja Drobu sa v prebiehájúcich diskusiách o budúcnosti kohéznej politiky EÚ snaží tento stav zmeniť.

Budúcnosti politiky súdržnosti po roku 2020 sa venuje aj programové vyhlásenie, ktoré na začiatku apríla predstavilo nové vedenie bratislavského kraja. Župa chce, aby všetky regióny Únie aj naďalej mali prístup k pomoci z regionálnej politiky a to „bez ohľa­du na ich klasifikáciu a ekonomickú vyspelosť, pre­tože aj štatisticky „bohaté“ regióny majú svoje zá­sadné problémy“.

„(Bratislavský samosprávny kraj) bude lobovať za revíziu metódy merania rozvinutosti regiónov nad rámec ekonomického indikátora HDP, s prihliadnutím na reálnu úroveň stavu infraštruktúry v regióne,“ píše sa v župnom programovom vyhlásení.

Šéf ľudovcov vo Výbore regiónov: Kohézna politika je základným pilierom európskej solidarity

Nerovnomerné pokrytie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) vidíme aj vo vnútri jednotlivých členských štátov, upozorňuje predseda frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom výbore regiónov MICHAEL SCHNEIDER.

Inými slovami chce kraj v budúcom programovom období prístup k väčšiemu podielu fondov EÚ určených pre Slovensko. To by kľudne mohlo znamenať, že by, naopak, ostatné – chudobnejšie – slovenské kraje dostali z Bruselu peňazí o niečo menej.

Prípadne, o koľko viac peňazí dostane BSK, o toľko sa nevýši celková alokácia eurofondov pre Slovensko.

BSK podľa svojej hovorkyne Lucie Froman lobuje za revíziu prístupu definujúceho medziregionálne rozdiely predovšetkým smerom k Európskej komisii.

Ostatné kraje nie sú proti

Za zachovanie čerpania eurofondov pre všetky regióny v Únii je aj Prešovský (PSK) a Trenčiansky samosprávny kraj (TSK).

Na PSK sú si podľa vlastných slov vedomí diskusie o možnej zmene indikátorov vyspelosti. Hovorkyňa župy zároveň priznala, že zmena výpočtu rozvoja kraja nad rámec HDP „markantne neovplyvní“ pozíciu prešovskej župy.

„Či bude vôľa členských štátov siahnuť na tento aspekt prerozdelenia eurofondov je otázne, keďže nový systém by vygeneroval inú skupinu nespokojných regiónov,“ dodala pre euractiv.sk Dáša Jeleňová z tlačového oddelenia Prešovského samosprávneho kraja.

Ako uviedol Trenčiansky samosprávny kraj, revízia spôsobu merania vyspelosti jednotlivých krajov je potrebná, pričom by „malo ísť o multikriteriálne hodnotenie, ktoré reflektuje viacero ukazovateľov“.

Košická župa chce podľa vlastných slov počkať na zasadnutie Združenia samosprávnych krajov k tejto téme.

Žilinský a Banskobystrický samosprávny kraj na otázku portálu euractiv.sk ohľadom budúcnosti politiky súdržnosti neodpovedali.

Nová metóda

Spôsobu merania vyspelosti regiónov sa venuje aj návrh predbežnej východiskovej pozície Slovenska k politike súdržnosti EÚ po roku 2020. Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (UPVII), ktorý materiál predložil na vládu, sa vyslovuje za to, aby kohézna politika pokračovala v podporove všetkých regiónov EÚ, pričom pomoc pre tie menej rozvinuté by mala byť intenzívnejšia.

Úrad podpredsedu vlády na jednej strane považuje ukazovateľ HDP za „jeden z vhodných ukazovateľov“ pre určovanie oprávnenosti na podporu zo štrukturálnych fondov, pretože „predstavuje jednoduchý a priamočiary ukazovateľ založený na jasnej metodike a ako kľúčový ekonomický ukazovateľ ho preto nebude možné úplne nahradiť.“

Čo HDP nepovie

Hrubý domáci produkt (HDP) stále dominuje debate o tom, ako sa ktorej krajine darí. V ponuke sú však už inteligentnejšie merania.

Nad druhej strane ÚPVII pripomína, že v súčasnom programovom období existujú neprimerane veľké rozdiely vo výške prostriedkov na jednotlivé kategórie regiónov. Priznáva, že tento údaj môže v niektorých prípadoch skresľovať. Ukazovateľ HDP totiž nezohľadňuje, koľko ľudí denne dochádza do daného regiónu za prácou, koľkí v ňom žijú bez registrácie a aké sú v ňom náklady na život.

Na štvrtkovom zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti sa ministri členských krajín zaoberali budúcou podobou kohéznej politiky. Ukazovateľ HDP by podľa záverov, ktoré prijali, mal byť naďalej hlavným indikátorom vyspelosti regiónov. Členské krajiny zároveň vyzvali Komisiu, aby vo svojom júnovom návrhu predstavila aj doplňujúce ukazovatele, podľa ktorých by sa mohli členiť euópske regióny.

Jeden taký už má v rukách aj Bratislavský samosprávny kraj. Ako uviedla pre portál euractiv.sk hovorkyňa BSK Lucia Forman, bratislavská župa je jedným z prvých regiónov v EÚ, ktorý začal skúmať využitie tzv. Social progress index (Index sociálneho rozvoja) od americkej neziskovej organizácie Social Progress Imperative.

Využiteľnosti tohto meradla sa v rámci legislatívnych návrhov pre budúcu kohéznu politiku podľa BSK venuje aj Európska komisia.

Vláda spísala argumenty za pokračovanie eurofondov a návrhy na ich lepšie využitie

Slovensko nechce, aby sa do bucúnosti eurofondy podmieňovali kritériami, ktoré nesúvisia s cieľmi politiky súdržnosti.

Tento ukazovateľ na rozdiel od HDP zohľadňuje aj sociálne a environmentálne ukazovatele ako napríklad kvalita životného prostredia, prístup k základnému vzdelaniu, zdravotný stav obyvateľstva, osobná bezpečnosť či tolerancia a rešpekt k osobným právam a slobodám.

„Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s partnermi pracuje na podpore pozície SPI v rámci diskusií o kohéznej politike po roku 2020 prostredníctvom podpory stanovísk v Európskom výbore regiónov a prípravy  spoločných pozičných dokumentov s inými vyspelými regiónmi,“ upresnila hovorkyňa BSK Lucia Forman.