Bude môcť Slovensko investovať eurofondy do ciest? Rezort dopravy verí, že áno

Mnohé slovenské cesty nižších kategórií sú v zlom stave. Na snímke je cesta na Teplý vrch v okrese Rimavská Sobota. [TASR/Branislav Caban]

Rezort dopravy verí, že presvedčí Komisiu, aby umožnila čerpať eurofondy v ďalšom programovom období aj do cestnej infraštruktúry. Pre kraje sú európske peniaze kľúčovým prostriedkom ako financovať údržbu ciest nižších tried, tvrdí Jozef Viskupič.  

Diskusia medzi slovenskou vládou a Európskou komisiou o nastavení čerpania eurofondov z nového programového obdobia 2021 až 2027 pokračuje. Pre samosprávne kraje je podstatnou otázkou, či budú môcť aj naďalej rátať s európskymi peniazmi pri opravách ciest II. a III. triedy.

Ešte na jeseň to nevyzeralo ružovo. Pre Komisiu sú v doprave prioritou želežnice. Využitie eurofondov na cestnú infraštruktúru nepovažuje za kompatabilné s cieľmi Európskej zelenej dohody. Investície do ciest preto dlho odmietala. Pre Slovensko však prioritou stále ostáva dobudovanie diaľničnej siete. Samosprávne kraje zase potrebujú peniaze na údržbu ciest nižších tried, ktoré majú v správe, a ktoré sú často v zlom stave.

Štátny tajomník ministerstva dopravy a výstavby Jaroslav Kmeť (Sme Rodina) v rozhovore pre EURACTIV Slovensko naznačil, že Komisiu sa napokon, pravdepodobne, podarí presvedčiť, aby peniaze na cesty z eurofondov uvoľnila.

Svetlo na konci tunela

O tom, kam by mali peniaze z eurofondov v ďalších siedmich rokoch smerovať sa viac dozvieme v takzvanej Partnerskej dohode, ktorá vzíde z rokovaní medzi Komisiou a slovenskou vládou.

Ministerstvo pre regionálny rozvoj a investície (MIRRI) sľúbilo dohodu predložiť na vládu do konca januára, no zatiaľ sa tak nestalo.

Cesty sú dôležitou témou na národnej aj miestnej úrovni. Ťažisková diaľničná sieť ešte stále nie je dobudovaná, chýbajú obchvaty viacerých miest, mnohé cesty nižších tried sú vo veľmi zlom stave a potrebujú opraviť. Pre Komisiu je však cestná doprava spornou z dôvodu jej príspevku ku klimatickej zmene. Prioritou EÚ je zelená ekonomika, najmä železnice.

Štátny tajomník Kmeť: Cyklodoprava bola v pláne obnovy vždy, kritiku som nepochopil

Mimovládky a niektorí europoslanci v januári kritizovali ministerstvo dopravy pre chýbajúcu cyklodopravu v návrhu plánu obnovy. S jej financovaním však rezort počítal od začiatku. „Kritiku som nepochopil, je to nedorozumenie,” hovorí štátny tajomník rezortu JAROSLAV KMEŤ.

Slovensko sa Komisiu snaží presvedčiť, že aj obchvaty môžu byť „zelenými”. Pomôžu totiž presmerovať časť dopravy preč z miest a tým zlepšiť podmienky života obyvateľov. Podľa Kmeťa sa, pravdepodobne, podarí Komisiu presvedčiť, aby z eurofondov uvoľnila aspoň časť prostriedkov. Cesty nižších tried sa dosiaľ financovali z Regionálneho operačného programu. Aj z neho by sa v novom období mali peniaze uvoľniť.

„Myslíme si, že napríklad v Operačnom programe Slovensko sa nám podarí vyrokovať viac ako jednu miliardu zo všetkých prostriedkov, ktoré budú určené na dopravu a cesty. Pri samosprávach si myslím, že Regionálny operačný program dosiahne taký istý kompromis,” povedal Kmeť. Iba pri cestách I. triedy,  ktoré spravuje štát, má Slovensko investičný dlh 400 miliónov eur. Pri cestách nižšej triedy je ešte vyšší.

Stámiliónový investičný dlh

Pre samosprávne kraje je tento vývoj dobrou správou. Predseda Trnavského samosprávneho kraja a zároveň predseda Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič (OĽaNO) pre EURACTIV Slovensko uviedol, že „kraje by získali významné zdroje na postupné znižovanie investičného dlhu, ktorý sa za takmer 20 rokov existencie žúp nahromadil v regionálnej cestnej infraštruktúre”.

Iné prostriedky by kraje hľadali ťažko. „Dlhodobo upozorňujem na fakt, že v rámci svojich rozpočtov kraje nedokážu opraviť všetky cesty, ktoré sú v zlom stave,” varoval.

Kraje majú dnes pri opravách dve možnosti: eurofondy a vlastný rozpočet. Podľa Viskupiča však investičný dlh pri krajských cestách narástol na takú úroveň, že z vlastných to jednoducho nejde. „V trnavskej župe by sme potrebovali na odstránenie investičného dlhu v cestách asi 210 miliónov eur, čo by nám trvalo pri vyčlenení ideálne 30 miliónov eur ročne až sedem rokov,” uviedol.

Do nižšej kategórie ciest (II. a III. trieda) patrí až 77 percent slovenskej cestnej infraštruktúry. Denne ich využíva takmer polovica populácie. „Až 44 percent ciest II. triedy je v zlom alebo nevyhovujúcom stave,” dodal. Kraje by potrebovali minimálne štvrť miliardy eur iba na odstránenie tohto stavu,” hovorí Viskupič.

Situáciu nezľahčuje ani pandémia, po ktorej sú krajské peňaženky vyčerpané.

Iné možnosti?

Hoci sa pre kraje črtá nádej, diskusia je stále otvorená. Samosprávy sa preto obzerajú aj po alternatívach. Jednou z možností je spoplatnenie ciest II. a III. triedy pre tranzitnú kamiónovú dopravu. Trnavský kraj chce pilotné testovanie na vybraných úsekoch spustiť už 1. júla tohto roku. Na takýto krok však kraj potrebuje súhlas ministerstva dopravy. Viskupič tvrdí, že s ministrom Andrejom Doležalom (Sme Rodina) už existuje dohoda a nájde sa aj riešenie v spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou, Slovenskou správou ciest a spoločnosťou SkyToll.

Slovensko zrejme nebude môcť investovať budúce eurofondy do ciest nižších tried

Ako Slovensko zainvestuje budúce eurofondy v doprave? Pre Európsku komisiu je prioritou  železničná infraštruktúra, slovenská vláda má na prvom mieste dostavbu diaľničného spojenia.

Cieľom je odkloniť ťažkú dopravu na paralelné cesty I. triedy, čím sa cesty nižších kategórií odľahčia a skvalitní sa tiež život ľudí v obciach. Príjmy z mýta by Viskupič chcel presmerovať do župného rozpočtu a ďalej preinvestovať do cestnej infraštruktúry.

Pomocnú ruku by samosprávam mohol podať aj štát. Rezort dopravy chce už v najbližšom čase prísť s návrhom Fondu dopravnej infraštruktúry. Ten by sa financoval z mýta, cestnej dane či z podielu z dane uhlíkových palív. Istá čiastka by išla aj na údržbu ciest nižších tried.

Podobný fond už funguje v Česku. Do roku 2001 existoval aj na Slovensku. „Koncept Fondu dopravnej infraštruktúry už je na stole. Máme k nemu pripravenú aj legislatívu. Samozrejme, musí tomu predchádzať dohoda koaličných partnerov. V priebehu najbližších dvoch-troch týždňov minister otvorí túto otázku na koaličnej rade. Sám som zvedavý, ako sa k tomu postavia koaliční partneri,” hovorí Kmeť.

Nápad na zriadenie takéhoto fondu nie je nový. Združenie SK8 s ním prišlo ešte za minulej vlády.

„Je to návrh, s ktorým sme už ako SK8 oslovili predchádzajúcu vládu v marci 2019. Ako kraje to voláme Cestný fond, ministerstvo zas Fond dopravnej infraštruktúry. Dlhodobo presadzujeme zriadenie nástroja na výstavbu a rekonštrukciu ciest, ktoré nie sú v správe štátu,” tvrdí Viskupič.

Podľa Kmeťa by ale fond nemal podporovať len cestnú dopravu, ale aj všetky jej ostatné formy s výnimkou leteckej.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8