Budovy sa dajú obnovovať aj inak: Splácanie z úspor môže byť kľúčom ku klimatickým cieľom

Verejné budovy sa na Slovensku nemusia rekonštruovať iba z grantov. Pomôcť môžu aj garantované energetické služby.

Obnova budov sa nemusí financovať iba z grantov. Pri verejných budovách môžu pomôcť garantované energetické služby, ktoré umožňujú splácanie investície z úspor a nezarátavajú sa do verejného dlhu. Jej potenciál však Slovensko zatiaľ využíva len málo, upozorňujú experti.

Obnova budov sa minulý rok vďaka plánu obnovy stala jednou z priorít súčasnej koalície. Okrem zlepšenia vizuálneho stavu budov na Slovensku ide aj o dôležitý faktor v snahe znížiť emisie oxidu uhličitého a najnovšie aj v snahe znížiť energetickú závislosť od Ruskej federácie.

Rekonštrukcie sa ale nemusia financovať iba z klasických grantov. Pri verejných budovách môže významne pomôcť aj takzvaná garantovaná energetická služba (GES) – zmluvná dohoda, ktorá umožňuje zvyšovať energetickú efektívnosť a financovať ju z budúcich úspor. Inými slovami, poskytovateľ sa zaviaže vykonať na budove nevyhnutné opatrenia, napríklad výmenu kotolne, okien či zateplenie. Tie povedú k úsporám energie, za ktoré poskytovateľ ručí. Prijímateľ následne za obnovu platí z úspor.

GES má svoju dlhoročnú tradíciu v západnej Európe. Pomerne rozvinutý je aj v susednom Česku. Podľa všetkých odborníkov, s ktorými sa EURACTIV Slovensko rozprával, je potenciál tejto služby veľký. Niektorí dokonca hovorili o jeho „kľúčovej úlohe” v boji proti klimatickým zmenám a znižovaní spotreby.

Na Slovensku sa trh s GES len rozbieha. Napriek tomu už existujú príklady úspešných projektov. Spoločnosť e-Dome napríklad v roku 2015 týmto spôsobom zrekonštruovala Divadlo Nová scéna. Nasledovali obnovy nemocníc v Rimavskej Sobote či Humennom.

V ceste plnohodnotnému využitiu potenciálu GES stojí niekoľko prekážok. Pre samosprávy je problém najmä nemožnosť kombinovať návratné a nenávratné finančné zdroje. Nie pre všetky opatrenia je totiž GES vhodný. Poskytovatelia služieb zase za problém považujú spôsob verejného obstarávania na Slovensku, v ktorom sa najskôr vypracuje projekt a až potom sa súťaží.

Prvý problém by mal vyriešiť nový finančný nástroj, ktorý umožní finančné zdroje kombinovať. Pripravuje ho Slovak Investment Holding (SIH). Zmena spôsobu verejného obstarávania je beh na dlhú trať. Alternatívne spôsoby sú dovolené už dnes. Samosprávy však zvyčajne sami preferujú grantové schémy. Takisto im chýbajú odborníci.

Investícia mimo verejný dlh

„GES vychádza z európskej legislatívy, ktorú sme prevzali ako samostatný inštitút upravený zákonom. Splácanie z úspor sa robilo už predtým vo forme Zmluvy o Dielo s rozšírenými zárukami. To na Slovensku existuje dlhšie než zmluvný inštitút garantovanej energetickej služby,” uviedla v rozhovore pre portál Naďa Hartmann zo spoločnosti ESCO Slovensko, ktorá GES poskytuje.

Ako funguje GES? [Ministerstvo Financií SR]

Zákon o energetickej efektívnosti, o ktorom Hartmann hovorí, je z roku 2014. Vtedy získali garantované energetické služby oporu v zákone. Samotné splácanie z úspor sa však robí už od 90. rokov, a to nielen na budovách, ale aj na verejnom osvetlení či v priemysle. Najnovšie sa využíva aj vo fotovoltike.

Hlavnou výhodou je, že objednávateľ nemusí disponovať vlastnými finančnými prostriedkami. „My mu navrhneme riešenie, ktoré zníži jeho spotrebu, z ekonomických dosahov sa potom investícia spláca,” opisuje Hartmann.

Pre samosprávy a štát je veľkým plusom, že GES nezaťažujú verejný dlh. „To je obrovský potenciál, ktorý nikto poriadne nevyužíva,” skonštatoval pre portál EURACTIV zamestnanec SIH, ktorý si želal zostať v anonymite.

„Ak samospráva rekonštruuje jednu či dve budovy, na ich zadlženosť to nebude mať veľký vplyv. Pri veľkých investíciách do budov to ale zmysel má a dá sa to robiť cez GES. Vtedy je veľmi zaujímavé dostať ich mimo verejný dlh,” pokračoval.

Kde všade sa garantované energetické služby dajú použiť 

Ktoré budovy sú na použitie garantovaných energetických služieb vhodné je otázka, na ktorú neexistuje jednotná odpoveď. Odborníci sa však zhodujú, že služba sa neoplatí pri rodinných domoch a fyzických osobách. Zdroj zo SIH taktiež tvrdí, že pre službu nie sú vhodné historické a pamiatkové budovy. V Česku sa však aj tie obnovujú cez GES a Hartmann uvádza, že dokonca dosahujú väčšie než projektované úspory.

„Na Slovensku sa hovorí, že budova by mala byť čo najviac využívaná, pretože GES sa platí z reálnych úspor. Za mňa to tak byť nemusí. Paradoxom je, že na Slovensku je veľa verejných budov, ktoré sú využívané len sčasti,” hovorí zamestnanec SIH.

Ako príklad uvádza verejné osvetlenia: „Starostovia cez noc vypínali svetlá. To znamená, že potom nemali z čoho investíciu splatiť. Riešením je energetický audit, ktorý nasimuluje situáciu, keď by sa obnova neurobila. Toto sa dá robiť aj s budovami. Z môjho pohľadu sa dá takto robiť každá verejná budova,” vysvetľuje.

Faktor motivácie

Verejné budovy sa doteraz na Slovensku rekonštruovali najmä z grantov. Pri nich je ale podľa zdroju zo SIH niekoľko úskalí.

„V budove rekonštruovanej z grantov nikto nenesie zodpovednosť za prevádzku. Kľúčový aspekt GES je, že za prevádzku zodpovedá dodávateľ. Keď si samosprávy či štát obnovovali budovy, veľmi pekne ich zrekonštruovali, ale následná prevádzka bola na nich,” vysvetľuje.

„V praxi sa stávalo, že budovy zateplili, zlepšil sa komfort, ale nikto tú budovu neriadi a nemanažuje. Potom sú všetky okná otvorené, nikto večer nevypne kúrenie a nikto prevádzku nekontroluje. Výsledok je, že sme minuli desiatky miliónov a vykázali sme Komisii ušetrené tony oxidu uhličitého. V praxi sme ale ušetrili veľmi málo.” Výsledkom podľa neho je, že energetická spotreba budovy sa po čase opäť zvyšuje.

Zmluvy na garantované energetické služby sa zvyčajne uzatvárajú na obdobie do desať rokov. To znamená, že počas tohto obdobia je za prevádzku budovy zodpovedný poskytovateľ. Tento fakt podľa Hartmann motivuje firmy snažiť sa o skutočne kvalitnú obnovu a čo najväčšiu úsporu energie. Aj Peter Robl, riaditeľ Budov pre budúcnosť, súhlasí, že garantované energetické služby môžu viesť k vyššej kvalite obnovy.

Trh sa len rozbieha

Ďalším významný plusom je ale podľa Robla potenciál kombinovať návratné a nenávratné finančné zdroje, keď to nový nástroj SIH umožní. Tento nástroj by takisto odstránil ďalšiu hrozbu, takzvaný efekt uzamknutia. GES sa totiž využíva najmä na technologické opatrenia – osvetlenie, vykurovanie, riadenie energií či integrácia obnoviteľných zdrojov. Dlhodobé riešenia s návratnosťou 20 či 30 rokov sa cez GES nerobia.

Naďa Hartmann: Splácanie z úspor motivuje k skutočne efektívnej obnove budov

Garantované energetické služby sú nástrojom, pri ktorom sa nerobia polovičné papierové opatrenia, ale dochádza k reálnemu znižovaniu spotreby budov. Prekážkou pri realizácii je zákon o verejnom obstarávaní, hovorí NAĎA HARTMANN.

To znamená, že pri desaťročnom kontrakte hrozí, že sa budova takpovediac na desať rokov uzamkne s určitými technológiami. Riešením je podľa zamestnanca SIH skutočne hĺbková obnova vrátane zateplenia, ktorá sa dá docieliť práve kombináciou zdrojov.

Možnosť kombinovať zdroje pri GES je niečo, čo samosprávam zatiaľ chýba. Pre EURACTIV Slovensko to potvrdila hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) Lenka Kukučková. Druhým problémom je podľa nej malý trh. TSK sa v roku 2021 snažil cez GES obstarať obnovu strednej školy v Dubnici nad Váhom. Do súťaže sa však neprihlásil žiadny uchádzač.

Zamestnanec SIH súhlasí, že trh je skutočne „malý a začínajúci”. Podobné situácie sa na Slovensku stále stávajú. Naďa Hartmann však hovorí, že problém je inde.

„My by sme boli určite schopní realizovať širšiu škálu projektov, ako momentálne realizujeme. Najmä z pohľadu verejnej správy je projektov relatívne málo. Problém je však najmä vo verejnom obstarávaní,” povedala.

Nulová hodnota verejného obstarávania

Verejné obstarávanie na Slovensku funguje nasledovným spôsobom: Samospráva má záujem zrekonštruovať budovu, prebehne energetický audit, následne si zaplatí projektanta, ktorý projekt nakreslí a v zmysle zákona navrhne riešenia. Potom prebieha súťaž.

„V Česku je verejné obstarávanie jednoduchšie. Je to súťažný dialóg alebo rokovacie konanie. Firmy predstavia riešenia a objednávatelia si vyberú. Toto na Slovensku nie je zaužívané,” hovorí zdroj zo SIH.

„Hodnota verejného obstarávania na Slovensku je nulová. Čo projektantom nepoviete, to nespravia. Nevedia integrovať obnoviteľné zdroje, nepoznajú systémy merania a regulácie. U nás budovy len zatepľujeme a meníme kotle,” konštatuje.

„Toto je veľká prekážka, keď musíte nastaviť svoje služby na cudzie riešenia. Bolo by omnoho lepšie, keby sa pri takýchto výberových konaniach využíval takzvaný design and build (nadizajnuj a postav, pozn. red.) ako v Česku,” súhlasí Hartmann.

Zákon o verejnom obstarávaní už dnes umožňuje viaceré formy verejného obstarávania. Prekážkou však je, že v takomto scenári by samosprávy potrebovali ľudí, ktorí by projekty vedeli posúdiť a rozhodnúť sa. Na chýbajúce regionálne kapacity dlhodobo upozorňuje združenie Priateľov Zeme-CEPA.

„Na Slovensku neexistuje žiadna regionálna energetická politika a bez nej sa národné ciele splniť nedajú,” povedal výkonný riaditeľ Priateľov Zeme Juraj Zamkovský v rozhovore pre portál EURACTIV Slovensko z roku 2020. Odpoveďou sú podľa neho takzvané regionálne energetické centrá, ktoré by mali formovať regionálnu energetickú a klimatickú politiku. Podľa zdroju zo SIH je to však iba časť riešenia.

„To, čo hovorí pán Zamkovský, je len jedna časť pravdy. Regionálne centrá v jeho ponímaní by robili iba Nízkouhlíkové stratégie. To sú len koncepty, ktoré niečo popíšu. My potrebujeme aj ľudí, ktorí budú schopní na základe týchto konceptov pripraviť verejné obstarávania. To je väčší problém. Na to treba právnické kancelárie a energetických konzultantov,” hovorí.

Ďalším problémom je však podľa zamestnanca SIH myšlienkové nastavenie v samosprávach.

„Samosprávy garantované energetické služby nechcú, chcú peniaze zadarmo v podobe grantov.” Práve granty slovenské nastavenie eurofondov považuje za dôvod, prečo sa rozvoj splácania z úspor po nádejných 90. rokoch zastavil.

„Verejný sektor nemal záujem splácať z úspor. Eurofondy to v podstate blokovali. Všetci chceli 90-percentné financovanie. V Česku to fungovalo kombinovane. Polovica boli granty, zvyšok išiel automaticky cez GES. U nás štát rozdával peniaze zadarmo namiesto toho, aby rozvíjal trh s GES,” dodal.

Architekt Zaiček: Environmentálne najzodpovednejšie je nestavať nové budovy

Architekti ponúkajú spoluprácu pri rekonštrukcii 30 tisíc rodinných domov z plánu obnovy. Chceli sme, aby sa prostriedky nevyčerpali iba na plané výmeny okien a zatepľovanie, ale pomohli prispôsobiť domy potrebám ďalších generácií, hovorí architekt MARTIN ZAIČEK. 

Podľa niekdajšieho riaditeľa SIH Ivana Lesaya sú však súčasné problémy iba pôrodnými bolesťami.

„Je potrebné zdôrazniť, že sme v rámci EÚ prvá krajina, ktorá spracovala vzorovú zmluvu a celú koncepciu rozvoja GES tak, aby sa investície do obnovy nezarátavali do verejného dlhu. Zároveň si musíme uvedomiť, že ide o nový trh s novou reguláciou, komplexnou službou s množstvom aktérov,” povedal pre EURACTIV Slovensko.

Potenciál garantovaných energetických služieb sa už ukázal v Česku aj v západnej Európe. „Bez rozvoju trhu s energetickými službami nedokážeme splniť klimatické ciele a znížiť spotrebu v budovách,” dodal pracovník SIH.